energie. Jednou z nich sú malé vodné elektrárne. Viac ako 150-ročná história potvrdila ich prínos popri veľkých dodávateľoch. Studený potok je vhodným tokom na ich aplikáciu.
Pred polrokom stabilizovali koryto
Studený potok je typický horský potok, ktorý za zvýšených prietokov spôsoboval vybrežovanie vôd, vytváral si vlastnú trasu koryta smerovo aj spádovo nevhodnú, čo spôsobovalo značnú brehovú eróziu. Informácie o úpravách koryta Studeného potoka nám poskytla Elena Koníková, pracovníčka Slovenského vodohospodárskeho podniku, odštepný závod Piešťany.
Malé miestne opravy koryta nemali veľký význam, preto bolo potrebné riešiť situáciu úpravným systémom. Celková dĺžka úpravy je 850 m obojstranne, os je posunutá tak, aby sa vodný tok vrátil do pôvodného koryta. Šírka v dne sa pohybuje od 14 do 18 metrov. Pozdĺžny sklon je zmiernený vybudovaním 7 jednoduchých drevených prahov a stabilizáciu dna zabezpečuje 33 guľatinových pásov a kamenný zához. Brehy sú opevnené kamennou rovnaninou z lomového kameňa, zaistené kamennou pätkou. Na stavbe, okrem iného, je spolu zabudovaných 8 200 m3 (cca 14 tis ton) lomového kameňa a 73 m3 drevenej guľatiny.
Hlavným dodávateľom stavby bol Lesostav z Liptovského Hrádku. Finančné prostriedky boli poskytnuté z fondov EÚ - 80 percent, zo štátneho rozpočtu 15 percent a 5 percent poskytol Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., OZ Piešťany. Výstavba bola spustená 16. júna minulého roka a k 30. novembru dodávateľ oznámil ukončenie stavebných prác. Stavba stála približne 20 miliónov korún a bola vybudovaná za päť a pol mesiaca, a to boli práce na čas prerušené pre veľkú vodu a nepriaznivé počasie. Podľa slov Eleny Koníkovej, potrebný kameň nebol dodávaný podľa potreby stavby. Kameňolom Dubná Skala nestíhal dodávať také množstvá aj na obchvaty oravských dedín aj na túto stavbu. V súčasnosti dodávateľ dokončieva terénne úpravy, ktoré nebolo možné dokončiť kvôli snehovej pokrývke.
Malé vodné elektrárne majú zelenú
Studený potok je tokom vhodným na stavbu malých vodných elektrární. V prospech ich budovania svedčia viaceré ukazovatele - výstavba a prevádzka sú spojené s minimálnymi vplyvmi na životné prostredie (mení sa život v rieke, potoku) a podľa overených skúseností sa vyznačujú vysokou účinnosťou využitia vodnej energie. Tým, že je možné ich vybudovať kdekoľvek, môžu zabezpečiť sebestačnosť energie bez ohľadu na centrálny zdroj, chápu sa teda ako alternatívny zdroj. Podľa prepočtov odborníkov sú malé vodné elektrárne na jednotku výkonu v porovnaní s veľkými o niečo drahšie, vo veľkej väčšine prípadov (môžeme hovoriť o tisíckach) sú pripojené na verejnú elektrickú sieť, do ktorej dodávajú energiu. Mnohé z nich sú tzv. prietokové, čo znamená, že nemajú žiaden rezervoár (voda nie je skladovaná za priehradou) a vyrábajú elektrickú energiu len vtedy, keď je vody dostatok. Najväčším problémom býva vstupný kapitál. Vysoké investičné náklady odradili mnohých investorov. Doba návratnosti vložených prostriedkov sa ráta na niekoľko rokov, niekedy na dve desaťročia. Nízke prevádzkové náklady a doba trvania elektrárne (uvádzaná aj 70 rokov) dokázali, že sa oplatí do nich investovať. Energiu však malé vodné elektrárne môžu dodávať aj do systému izolovaného od elektrickej siete. V takomto prípade využívanom väčšinou v samostatných objektoch, sa elektrina často používa na dobíjanie batérií, z ktorých sa čerpá v prípade potreby. Ak malá vodná elektráreň vyrobí dostatok energie, je možné použiť aj zariadenie (menič) na zmenu jednosmerného prúdu vyrábaného elektrárňou na striedavý, ktorý využíva väčšina bežných elektrospotrebičov. Malé vodné elektrárne sa vyznačujú veľkou rôznorodosťou v konštrukcii, ktorá zohľadňuje miestne podmienky ako sú spád a prietok vody. Majitelia elektrární v súčasnosti dávajú elektrinu do verejnej siete – rozvodným závodom, ale od 1. júla budúceho roku by legislatíva mala umožňovať jej predávanie komukoľvek s tým, že majiteľ zaplatí rozvodným závodom len za rozvod.
Podľa slov riaditeľa Štátnej ochrany prírody v Námestove Róberta Trnku je najdôležitejšou požiadavkou, aby sa nevytvorila zábrana pre migrujúce ryby a zachovanie minimálneho prietoku toku. Ďalšou podmienkou bolo dodržanie 210-dňového prietoku potoka v roku a vyriešenie odberného miesta pri turbíne. Štúdie, robené na tomto toku dokázali, že vody je dostatok a malé vodné elektrárne tu môžu vzniknúť. Majitelia, ktorí stavajú alebo si postavili elektrárne si sťažujú na postoj ochranárov. Na jednej strane zabrzdili výstavbu elektrární, vyrábajúcich čistú energiu, ktorá neničí životné prostredie „pre niekoľko rýb“, pričom zachovávajú sanitárne prietoky, budujú rybovody, upravujú terény po povodniach, na druhej strane sú benevolentní ku kormoránom, ktorí napáchali oveľa väčšie škody.
Na Studenom potoku stavajú dve elektrárne
Malú vodnú elektráreň stavia firma Anna Chorvátová z Liesku. Už v roku 1990 sa zaoberali myšlienkou na stavbu elektrárne a hľadali vhodné miesto, pretože k jej výstavbe je potrebný veľký spád a prietok vody. Vhodný úsek sa im podarilo nájsť na Studenom potoku, časť Svrčková. Prvé konanie mali už v roku 1991, ale Štátna ochrana životného prostredia podmienila stavbu vypracovaním štúdie na celý tok. Zaplatiť ju mali najskôr žiadatelia, a keďže to nebolo reálne, jednoduchú štúdiu urobilo Povodie Váhu. Z nej vyplynulo, že sa elektrárne na tomto toku môžu stavať. Ochranárom takáto jednoduchá štúdia nestačila, požadovali špeciálnu environmentálnu, čo v tomto období predstavovalo čiastku okolo milióna korún. Nevyhovenie lobistickým tlakom istého Žilinčana, ktorý mal o stavbu tiež záujem, ale aj ďalšie problémy spôsobili, že bola na vodnom toku vyhlásená stavebná uzávera. Potok bol „uzavretý“ a na niekoľko rokov zabrzdil všetky aktivity tohoto druhu. Firma sa o získanie povolenia na stavbu pokúšala aj v roku 1997, no až o dva roky neskôr vybavila výnimku zo stavebnej uzávery, na základe ktorej získala územné rozhodnutie a v roku 2001 i stavebné povolenie. V tom čase začali prenikať na verejnosť informácie o možnostiach získať finančné prostriedky z fondov Európskej únie. Chorvátovci venovali veľa času a energie, aby získali viac informácií, investovali do školení a do vytvorenia projektu. Hoci bol schválený, nasledovalo „ďalšie borenie sa“ s byrokraciou, pretože náročná administratíva a meniace pravidlá doslova nenechávali spávať žiadateľov. Len ten, kto prešiel týmto procesom, vie zažité „strasti“ pochopiť. Predpokladaný maximálny výkon malej vodnej elektrárne je 135 kW za h a v priebehu roka sa môže podľa prietoku vody meniť na 20 kW za h, závisí od prietoku vody v potoku. K elektrárni bude treba vybudovať rybovod a zabezpečiť sanitárny prietok. Pri minimálnom prietoku postačí výkon elektrárne pre 5 domácností a pri maxime pre 30 domácností.
Keď sa sen stal skutočnosťou
Vybudovanie malej vodnej elektrárne bolo zámerom Antona Chladného už v roku 1988. Uvedomujúc si prínos tejto stavby sa neustále usiloval o získanie potrebných náležitostí a takmer pred získaním územného rozhodnutia v roku 1992 sa musel podriadiť vyhláseniu stavebnej uzávery, ktorá posunula realizáciu tejto stavby o ďalšie desaťročie. Získať stavebné povolenie sa mu podarilo až v roku 2005. Štátna ochrana prírody sa z pohľadu žiadateľov dlhé roky vyjadrovala nesúhlasne ku všetkým aktivitám tohto smeru, hoci sa Slovenská republika zaviazala Európskej únii, že bude čerpať energiu z obnoviteľných zdrojov. Predpokladaný výkon elektrárne je 200 kW za hodinu, čo však podľa prepočtov elektráreň dosiahne iba jeden mesiac v roku, pretože počas ďalších mesiacov je v potoku malý prietok vody. Návratnosť investícií predpokladá Anton Chladný o 10 až 20 rokov. Elektráreň by mala byť spustená do prevádzky v máji tohto roku.
Elektráreň preukázala svoju životaschopnosť
Jozef a Ľudovít Krúpovci z Podbiela sa už v roku 1987 rozhodli pre výstavbu elektrárne. Celé tri roky vybavovali formality. Keď vo februári 1990 získali stavebné povolenie, hneď začali s výstavbou a svojpomocne ju postavili za dva roky. V prevádzke je od februára 1992. Inštalovaný výkon je 2 x 40 kW s tým, že technologická časť je pripravená pre ďalších 40 kW. „V súčasnosti pri maximálnom prietoku cez turbíny dokážeme vyrobiť 80 kW za h. Podotýkam však, že to je inštalovaný výkon, ktorý sa dosahuje len v jarných mesiacoch a v jeseni. V lete, keď sú nižšie stavy vody, musí zostať sanitárny prietok a výkon elektrárne úmerne klesá. Výkon elektrárne sa v zime tiež pohybuje na minime, pretože mrazy sťahujú vodu a taktiež zasnežovacie zariadenia, nainštalované v lyžiarskych strediskách v Roháčoch, ktoré prietok vody znižujú najmä v noci. Ak by sme chceli vyhodnotiť túto investíciu od roku 1992 do súčasnosti, môžeme povedať, že sa oplatila i keď na maximum nejde celý rok. Keby sme mali stavať elektráreň teraz, veľmi by sme uvažovali. Návratnosť investícií je dlhá a úverové zdroje by bol problém splatiť. Začali sme budovať elektráreň v čase, keď bol stavebný materiál relatívne lacný a predávali sme 1 kW elektrickej energie za 40 halierov, ktorý v súčasnosti stúpol na 1,90 Sk. Životné prostredie neohrozujeme, dokonca všetky nečistoty, plávajúce v potoku zachytávame česlami. Chápeme výrobu energie z obnoviteľných zdrojov ako cestu, ktorou sa budú ľudia čím ďalej, tým viac zaoberať. Slovensko sa zaviazalo, že 18 percent z celkovo vyrobenej energie má byť vyrobené z vody a sme radi, že aj my sme k tomu prispeli,“ povedal Jozef Krúpa z Podbiela.