Krosná má stabilne rozložené v kuchyni, príslušenstvo na snovanie nití si svoje miesto našlo v bývalej maštali pre dobytok. Stanislav sa ku tkaniu dostal už ako dieťa. Bol najmladší v rodine, akýsi benjamín, a tak najviac času trávil so svojou mamou. Keďže jej bolo treba pomáhať, priučil sa mnohým domácim ženským prácam. Okrem iného i tkaniu.
Šesťdesiatročný muž si dnes vie sám navariť, upiecť i vyprať, sám si snová nite a keď má čo i len chvíľu voľna, sadá za svoje najobľúbenejšie „náradie“. „Najťažším je pre mňa vždy výber farieb, ktoré použijem na koberec. Musím ich zvoliť tak, aby spolu ladili a vytvorili čo najkrajší celok,“ rozpráva tkáč a popritom nám ukazuje naozaj úchvatné menšie či väčšie koberce, ktoré vlastnoručne vyrobil. Jeho práca a vycibrený vkus ho preslávili v širokom okolí, je vyhľadávaným tkáčskym výrobcom. Učiť sa k nemu dokonca chodia i samotné ženy. „Mal som tu ženy z Bobrova, ktoré mali vo svojej obci záujem založiť tkáčsku dielňu. Tkáčskemu remeslu chodím priúčať aj študentky na dievčenskú školu v Kňažej.“
Obec Medzibrodie je známa tým, že ju párkrát navštívil jeden z najznámejších slovenských hercov Jozef Króner. Rieka Orava je totiž v tejto oblasti pokojná a tichá, ako stvorená pre oddychovú rybačku. A vedel to i Jožko Króner. Počas svojich výletov do Medzibrodia sa stretával s jeho obyvateľmi, ktorí na neho dodnes v dobrom spomínajú. Patrí k nim aj S. Juriga, ktorého ručne tkané koberce kedysi zaujali aj populárneho herca. Takže keď sa pred rokmi znovu raz vracal z rybačky na Orave domov, niesol si tiež so sebou jeden pekný koberček od Stanislava Jurigu.
