Článok pokračuje pod video reklamou
aplnky, sochy – to všetko má výpovednú hodnotu, ktorú častokrát nevnímame. Podobne je to aj s „rowlandovskými“ pomníkmi, rozsiatymi po Bielej Orave. Sú opradené tajomstvom a krásnou históriou. Určite si zaslúžia, aby sme o nich vedeli viac...
„Rowlandovské“ pomníky našli na Orave koncom minulého storočia. Pátranie po nich je sieťou zauzlených a vždy iných príbehov s ohromným tajomstvom. Faktom zostáva, že pomníky boli postavené, aby Oravci vzdali hold Wiliamovi Rowlandovi. Tento muž, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou histórie Oravy, sa narodil ako deviate z desiatich detí. Študoval lesnícku akadémiu v Nemecku. Začínal ako lesník v južných Čechách, neskôr odchádza do Uhorska (1850). Pokračuje v Kremnici, kde bol zvolený za lejsmajstra. Prednáša a zároveň publikuje. Postupne získava povesť veľkého odborníka v lesnom hospodárstve, preto bol v roku 1864 vybraný na jedno z najvýznamnejších miest lesníckej služby v Uhorsku, na Oravu. Tu plní funkciu vrchného lejsmajstra Oravského komposesorátu.
Oravci vďačia W. Rowlandovi za mnoho inovatívnych myšlienok. Svedčí o tom fakt, že mu postavili tri kamenné pamätníky. Prvý pamätník (1878) bol postavený v lokalite Kovaľov vrch, časom spustol a lesní pracovníci ho premiestnili do Oravskej Lesnej. Tam ho zabudovali ako prahový stupeň do Mordáčovskej maštale. Plnil tu funkciu schodu. Neskôr však Lesňania prišli na to, že to nie je obyčajný kameň - a bol reinštalovaný ako pamätný kameň pred budovu Lesnej správy v Zákamennom. Druhý sa nachádza v Oravskej Lesnej na Panskom vrchu (slovensko-poľská hraničná oblasť). Posledný je v katastri obce Mutné, hovorí sa mu „skala na Komárne“. Kameň našiel Tibor Geschvandtner st. pohodený v lese. Zanedlho ho inštaloval na miesto, kde sa nachádza doteraz. Je na ňom maďarský nápis, rok nie je čitateľný.
W. Rowland sa u nás zaslúžil o výnimočný pokrok v lesníctve a súčasnom lesnom hospodárstve. Je to meno, ktoré pozná už po niekoľko generácií každý lesník na Orave. Wiliamovi Rowlandovi ako prvý poukázal na potrebu zaradenia porastov ležiacich na hornej hranici lesa do skupiny chránených lesov. Zaujímavým spôsobom učil Oravcov všestrannému významu lesa, hovoril o škodlivosti pasenia na jeho hornej hranici, o klimatickom a vodohospodárskom význame lesa. Pranieroval chytanie a zabíjanie zveri. Podnietil vznik hospodárskeho spolku a prostredníctvom neho šíril osvetu medzi ľuďmi. V roku 1868 dal podnet k vzniku odbornej lesníckej knižnice a Múzea Oravského komposesorátu na Oravskom hrade. W. Rowland zomrel v roku 1888 - človek hoden poznania a uznania. Tri osamelé pamätníky však budú Oravcom vždy pripomínať jeho pokrokové myšlienky tam, kde bol sám najradšej: v lese.
