Ide o Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry, ktorá bola vyhlásená v roku 1977 a patrí medzi 10 rezervácii tohto typu nachádzajúcich sa na Slovensku. Dokumentuje drevené zrubové staviteľstvo severnej časti stredného Slovenska. „Plánovaných 3000 výtlačkov je práve v tlači a počítame, že návštevníkom našej obce už bude slúžiť počas letnej turistickej sezóny. Publikácia obsahuje informácie o histórii týchto pamiatok a o ich súčasnom využívaní, tak ako ich podali ich súčasní majitelia.
Odborný výklad o Pamiatkovej rezervácii Bobrova raľa vypracovala Zuzana Beranová, pracovníčka Krajského pamiatkového úradu Žilina, pracovisko Ružomberok. Súčasťou publikácie je mapa samotnej pamiatkovej rezervácie. Sprievodca bude dostupný pre občanov i turistov za účelom rozšírenia vedomostí o zachovanom kultúrnom dedičstve,“ povedala Patrícia Korčušková, pracovníčka obecného úradu, ktorá nás informovala, že obecný úrad má zámer pred koncom roka dať do tlače i dlhoočakávanú monografiu obce Podbiel.
Súbežne s dotáciou na publikáciu získali z programu Ministerstva kultúry SR „Obnovme si svoj dom“ finančné prostriedky vďaka samostatným projektom aj majitelia kultúrnych pamiatok na ich opravu. Určené boli najmä na najnutnejšie rekonštrukčné a záchranné práce. Dotácie na účty však prišli v zime, keď ich nebolo možné preinvestovať. Nasledovali tak dodatky k zmluvám a predlžovali sa termíny dokončenia prác. Metodický dozor robil Krajský pamiatkový úrad v Žiline – pracovisko v Ružomberku. Vlastniť kultúrnu pamiatku nie je žiadna slasť. Majiteľ je pod veľkým tlakom pamiatkárov a pracovníkov ministerstva. Pamiatkári trvajú stále na zachovaní všetkých pôvodných súčastí i nezmeneného vzhľadu a vnútorného usporiadania domu. Tak vzniká paradox požiadavky zachovania pôvodných piecok - dymníkov, z ktorých dym sa voľne šíri povalou. Ak chcú majitelia využiť podkrovie, nemôžu tak urobiť, pretože súčasné protipožiarne predpisy to nedovoľujú. Opačným príkladom prístupu pamiatkárov je povolenie v pôvodnej architektúre Podbiela netypických strešných okien na dreveniciach.
V súčasnosti je päť dreveníc Bobrovej rale trvalo obývaných, ďalšie slúžia na rekreačné účely. Dotácie do týchto stavieb sú životne dôležité, ak sa majú naďalej zachovať, pretože majitelia ich z vlastných zdrojov nedokážu zrekonštruovať. Veď napríklad aj túto zimu nevydržali pod ťarchou snehu strechy dvoch zadných stavov a je otázne, či ich bez finančnej podpory fondov budú ich majitelia schopní ešte niekedy obnoviť.