Andrej Augustín, Petr Balhar, Petr Faltus a Milan Lukáč – to je česká a slovenská výtvarná výprava, ktorá príťažlivými nitkami pritiahla zemského suputníka na ceste po vesmírnom nekonečne bližšie k nám – k pozemským chodcom. Podarilo sa im to s takou presvedčivosťou, že diváci uvidia aj odvrátenú tvár Mesiaca. A to na viac ako mesiac!
Sen sa v ich tvorbe voľne prelína do skutočnosti a skutočnosť do sna. Nezostáva ako uveriť nadčasovým slovám českého spisovateľa Jiřího Muchu, že „umenie vyvoláva prianie uskutočniť sen a zároveň dáva dôveru, že ten sen je uskutočniteľný“.
Možno by sa zdalo, že na diváka sa vylialo až príliš veľa poetického sveta, ale všetko je korigované výtvarným nadhľadom a zmyslom pre mieru. Snivá atmosféra má vždy svoje hranice, ktoré presviedčajú, že zážitky pocházajú z „nášho“ sveta. Či je to Augustínove panoptikum fantastických tvorov a poslov dobrých správ, Balharove tajuplné monolity odkazujúce na pohanskú tradíciu, Faltusove vnútorné kompozície plávajúce v pastelovom opare, či Lukáčove abstraktné vertikály pripomínajúce staroveké stély – vždy je to dôverná reč, ktorú akoby sme už niekde počuli a najmä - videli.
V Malej výstavnej sieni sa v spomínanom termíne predstaví Dušan Hanák so svojimi fotografiami. Tento režisér a scenárista sa popri profesii venuje aj fotografovaniu, pričom jeho dlhoročnou témou sú mestá a ich osobitý mestský folklór. Výber z jeho dlhoročnej tvorby prezentuje výstava s názvom Záznamy a odkazy. Typologicky možno prezentované fotografie Dušana Hanáka zatriediť do dvoch cyklov, pričom v tomto prípade na ich označenie možno využiť dve slová z titulu výstavy. Prvý cyklus môžeme označiť slovom záznamy, a jeho témou sú ľudia, ktorí žijú mimo všeobecne akceptovaných pravidiel. Sú to zvláštne typy ľudí, ktorí nás zaujmú svojou nekonvenčnosťou a hlavne autentickosťou, ktorú je možné uchopiť len fotografickým obrazom, avšak aj to len vtedy, keď vystihneme rozhodujúci okamih, v ktorom sa na okamih ukážu originalita a paradoxnosť života.
Druhý cyklus zase môžeme označiť slovom odkazy a tvoria ho fotografie originálnych a zvláštnych „textov“, ktoré možno nájsť vo všetkých kultúrach našej planéty. Tieto texty majú povahu koláží, ktoré vznikajú súhrou niekedy zámernej, inokedy nezámernej ľudskej činnosti so slepou hrou prírodných síl. Tak napríklad z plagátov, ktoré sú vylepované na rôznych miestach, sú odtrhnuté kusy, a práve v tých miestach sa odkrývajú plochy iných plagátov, k tomu sa ešte pripájajú rôzne prírodné procesy, ako zvetrávania, korodovanie, blednutie atď. Keď týmto procesom dá fotografov výkon pevný rámec, vznikajú zvláštne vizuálne správy, ktoré vyzývajú diváka na dekódovanie ich značne nejasného a pohyblivého.
Prezentované fotografie tým najpríznačnejším spôsobom ukazujú možnosť nekonečnej interpretácie viditeľného sveta, ktorý vlastne ani nie je, ale sa stáva svetom, a to doslova pred našim zrakom. K tomu, aby sme si to z času na čas uvedomili, potrebujeme ľudí, ako je Dušan Hanák, ktorý dokáže myslieť v obrazoch a navyše vie, že svet nemá svoju odvrátenú, len nevidenú stranu, ktorú nám už trpezlivo a sugestívne roky prostredníctvom svojich fotografií a filmov ukazuje. Výstava sa uskutočňuje v spolupráci s Filmovým ústavom Bratislava.
Autor: og