Sme hlúpi, či apatickí?

ené a malebné! Čo nám bráni, aby sme i my vytvorili niečo rovnako malebné a pritom jedinečné – také, aby turista chcel prísť práve k nám? Neschopnosť našich ľudí? Financie? Časový faktor? Nedostatok pôvodných prvkov, ktorými by sme sa mohli inšpirovať, alebo ktoré by sme mohli s hrdosťou ukázať svetu? Nie! Náš problém je nedostatok citu pre charakter prostredia a nejednotnosť.

Vezmime si za príklad Oravský Podzámok. Podhradie atraktívnym nespravia desiatky búdok stavaných a dobudovávaných na spôsob divokého západu! Myslíte, že do murovaného historického prostredia (ktoré tu naozaj je a je pôvodné!) by niekto s citom pre prostredie a vkusom postavil drevenú kolibu? Bude niekto, kto má záujem udržať charakter historického prostredia, rúbať zdravé staré stromy? S každým vyrúbaným starým stromom predsa odchádza kus z nás, kus histórie a charakteru miesta. Pritom do Oravského Podzámku turistov láka práve história. Nevidíme to, alebo to kvôli momentálnym záujmom nechceme vidieť?
Napokon, fascinujúce sú aj tunajšie smetiská v okolí každej rieky či potoka... To, že areál rieky Orava je chránený, nikoho netrápi. Bonusom obce turistom je nelegálna skládka vybúraných zvyškov “z miestnych podnikateľských aktivít ” pri parkovisku, na ktorom ročne odstaví svoje auto okolo 180 tisíc turistov z celého sveta. Čo robí v úvode spomínané cudzie miesta a mestá pre nás atraktívnymi? Jedným z dôležitých faktorov je homogenita štýlu a charakteru prostredia. Stredoveké mesto v Taliansku? Ukáže sa nám so všetkým, čo v takom sídle existovalo, citlivo prepojené s potrebami súčasnosti. Nijaké unimobunky v historickom centre, ani smetiská pri parkovacích plochách a okolo riek. Nič, čo by sa bilo s charakterom prostredia. Jednotná, premyslená koncepcia. Pozrime sa vôkol seba očami turistu a zamyslime sa: cítili by sme sa v Oravskom Podzámku dobre? Chceli by sme tu stráviť vlastnú dovolenku? Každý, kto podniká v cestovnom ruchu vie, že nie je veľký profit z návštevníka, ktorý za 1 a pol hodiny preletí z parkoviska cez hrad, zje chlieb s paštétou, čo si priniesol so sebou a zmizne v nenávratne. Skutočný zisk prináša ten, kto je ochotný sa u vás ubytovať a zopár dní míňa peniaze vo vašej reštaurácii, cukrárni, bistre či obchode. Za akých podmienok by bol turista ochotný zostať?

Možno by pomohla inšpirácia z minulosti – už raz to išlo. Začiatkom minulého storočia tu zvykli tráviť leto hostia ako Josef a Karel Čapek, Jan Werich, Václav Talich, Jaroslav Křička, Olga Scheinpflugová, Jaroslav Rozsíval, Zuzka Zguriška, Jozef Cíger Hronský a ďalší. Neboli odkázaní na lacnú Oravu. Oni tu chceli byť! Prečo? Bol tu kvalitný hotel, štýlové klasicistické prostredie s množstvom zelene a pokojnou atmosférou, výborná pekáreň i športové plochy (už vtedy mal Podzámok kúpalisko s kabínkami). Krásna oravská príroda s udržiavanými lesnými chodníkmi, lavičkami a majálesovou plochou pri filagórii na Skalke. Kosené lúky, čistá rieka plná rýb a rakov. Páčila sa im celá Orava, ale oni chceli bývať práve v Oravskom Podzámku. Tu chytal hlavátky Jan Werich, stadiaľto robil objavné výpravy za krojmi a drevenou oravskou architektúrou Karel Čapek.

Je toho veľa, čo by tu bolo treba dať do poriadku. Áno, je nemožné urobiť to zo dňa na deň; ale treba myslieť dopredu a plánovať. Tak, ako to urobili v Európe na miestach, kde by sme dnes chceli tráviť dovolenku i my. Nestálo by za to dohodnúť sa? Stanoviť odkiaľ pokiaľ: ako zladiť novovznikajúce objekty s prostredím i navzájom, ako riešiť posedenie pred jednotlivými podnikmi, akú dlažbu kam dať...? Uvedomme si: krajina je len zrkadlom bytostí, ktoré v nej žijú.