Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Roháčske kamzíky zimovali na Liptove

Uplynulá zimná sezóna narobila starosti nielen ľuďom, ale aj lesnej zveri. „Pootvoriť dvere“ do života vysokohorskej roháčskej fauny nám umožnil Ján Bistar - pracovník TANAPu, 30 rokov vykonávajúci aj poslanie dobrovoľného člena Horskej záchrannej služby


v Roháčoch.
Táto zima bola podľa slov Jána Bistara v Roháčoch tvrdá, hlavne pre množstvo snehu, ktorý nezišiel po celú sezónu. Dokonca neboli ani niekoľkodňové oteplenia, ktoré zvyknú prísť v januári a vo februári. V týchto mesiacoch sa teploty pohybovali pod hranicou mínus 20 stupňov, čo sú i pre vysokohorskú zver tvrdé podmienky. Kamzíky, ktoré sa počas leta zdržiavajú na oravskej strane Roháčov, s príchodom zimy postupne odchádzali na liptovskú stranu. Vracať sa zvyknú na jar.

Čriedu vedie kamzica
O čriede hovoríme, keď sa držia kamzice a mladé kamzíky pospolu a keď v niektorej lokalite zotrvajú dlhšiu dobu. Vedie ich jedna vodiaca kamzica. Kamzík prichádza k čriede v jeseni počas ruje, potom odíde a viac sa o čriedu nestará, celé leto je samotárom. „Dosť ťažko je hovoriť o čriedach, pretože donedávna sa myslelo, že čriedy sú silné, že sa držia pospolu. No čím viac pozorovaní robíme, vidíme, že nie je to celkom tak, napríklad kamzicu, ktorá má mladé pozorujeme na vrchu Zelené a za dva mesiace ju môžeme vidieť s čriedou niekde na Volovci.

Skryť Vypnúť reklamu

V Roháčoch sa vyskytuje vzácny kamzík vrchovský - tatranský
Pre kamzíky je potrebný kľud najmä vtedy, keď hrozia lavínové zosuvy. Vtedy je veľmi dôležité, aby ľudia nechodili do ich blízkosti. Zabráni sa tak tomu, aby sa nedostali do lavínových pásiem. Ján Bistar si zaspomínal na takýto prípad zo 70-tych rokov minulého storočia. Na Silvestra hulákajúci hostia pred chatou vyplašili kamzíky, prechádzajúce okolo. Tie sa naľakali, rozbehli a skočili do zľadovateného svahu. Zrútili sa z vrchu a 14 sa ich vtedy zabilo v Žiarskej doline. Bola to obrovská škoda, ktorá sa nedá nahradiť ani za tri roky.
„Najväčší problém s kamzíkmi nastal od roku 1989 do roku 2000. Kamzíkov vtedy rapídne začalo ubúdať v celých Tatrách. Bol pripravený projekt na záchranu tatranského kamzíka, ktorý bol projektovaný aj vládou aj zahraničím. V lete 2000 sme robili monitoring, sledovali sme ich, presne sme rátali, koľko ich je. V jeseni sme mohli zodpovedne povedať číslo, ktoré bolo alarmujúce. V celých Tatrách - Belianskych, Vysokých a Západných bolo 198 jedincov kamzíkov, čo je hlboko pod kritickú hranicu. Zoológovia potvrdili ich kritickú hranicu na takú rozlohu, optimálny predpoklad je 400 kamzíkov. Obavy, že ide úplne vyhynúť sa spájali s otázkami: Čo budeme robiť? Nasadíme druh kamzíkov z Álp? To by šlo však o iný druh. Všetci kompetentní sa zasadzovali za to, aby tatranský vrchovský, náš pôvodný druh, ktorý tu prežil tisícročia na „ostrovčeku“ medzi nížinami, naďalej zostal. Roháčska črieda v tomto roku, pohybujúca sa v okolí Ostrého Roháča sa skladala z 5 kamzíkov. Na ďalší rok na jar, v júni ( tu jar začína v júni) už bolo vidno 4 mladé. Dávali sme pozor, aby neboli rušené. Na ďalší rok to bolo zas trochu lepšie. Teraz v celých Tatrách evidujeme niečo nad 400 kusov kamzíkov. Je zaujímavosťou, že najlepšie sa im darí v Belianskych Tatrách. Tam je z celkového počtu takmer jedna tretina. Zrejme je to aj tým, že sú uzavreté, verejnosťou nie sú rušené, majú kľud a sú tam lepšie trávy. Najhoršia situácia je v Západných Tatrách. Minulý rok v jeseni, keď sme robili zrátanie v celých západných Tatrách, od Kamenistej doliny po Sivý vrch, zistili sme, že tu žije len 51 kamzíkov. Ich nízky počet nám robí starosti. Zisťovali sne príčiny ich úbytku za posledných 10 rokov. Robili sa výskumy tráv, skúmalo sa, či vyhynul nejaký druh trávy, či to spôsobili kyslé dažde z Katovíc v Poľsku, zo závodu zo Širokej, či nejaké exhaláty, či im nevadí niečo špeciálne, či nemajú nejakú chorobu, plieseň. Nezistili sme nič. Potom vyšlo najavo, že na prvom mieste je pytliačenie. Na oravskej strane to neplatí. Ide o štátne pozemky a verím, že nikto by si nedovolil „ísť na kamzíky“, vedia, že je zákonom chránený.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najviac škodí cestovný ruch
„Kvôli kamzíkom aj ďalšej zveri je vyhlásený zimný uzáver od 1. novembra do 15. júna. Myslím si, že tento termín by sa mal predĺžiť, lebo 15. júna sú ešte niektoré kamzíčatá len pár dňové a potrebujú kľud, aby mali kde behať a boli silnejšie.“
Od tohto obdobia je v Roháčoch ozajstný „hurhaj“, znásobený možnosťou vyviezť sa až na bývalú Ťatliakovu chatu Tulibusom, ktorý každú tri štvrte hodinu vyvezie okolo 30 ľudí. Z hľadiska ochrancov prírody sú to kvantá ľudí. Náučný chodník, vedúci popod Ostrý Roháč a plesá nie je náročnou trasou, absolvuje ich množstvo ľudí a pre kamzíky, ktoré majú najlepšie paše medzi Volovcom a Ostrým Roháčom je ich prítomnosť doslova stresom.
„Je radosťou zrána v lete pozorovať, ako zídu kamzíky na suťoviská a tam sa pasú, lebo je tam naozaj výživná tráva, o čom svedčí aj moja osobná skúsenosť – videl som medveďa, ktorý sa tam doslova pásol ako krava. Tie trávy v sebe skutočne niečo majú. Hurhaj však zvieratá vyženie opäť do skalných stien, kde nemajú už takú výživnú trávu a kamzíčatá nemajú priestor, kde by sa poihrali. Na Liptove majú kamzíky lepšie podmienky, pretože doliny sú tam dlhšie. Do tých už chodia hlavne naozajstní turisti, ktorí si musia trasu tvrdo „odšľapať“. Vlani sme v jeden augustový deň robili presné sčítanie turistov. Po hrebeni od Volovca po Ostrý Roháč prešlo 520 a okolo Ťatliakovej chaty 1300 ľudí. Opäť potvrdzujem, že aspoň zimná uzá
Poklesli aj stavy svišťov
„Hoci sa nedá vo všeobecnosti povedať o pytliačení na svišťov, kolegovia v Plačlivôm našli krompáč a lopatu pri svištích norách. Aj tie trpia cestovným ruchom, majú z nich stres. Svište žijú v rôzne veľkých kolóniách. V Roháčoch bývali kolónie, v ktorých bolo aj 50 svišťov, v iných napríklad 7. V 70. a 80. rokoch minulého storočia tu bolo okolo 16 – 17 kolónií, teraz len 12 – 13 kolónii. Svišť celú zimu prespí. Niekedy koncom septembra alebo začiatkom októbra zájde do nory, z ktorej vychádza až na konci apríla alebo začiatkom mája. Keď je veľa snehu, vidno svište, keď vychádzajú z nôr. Vyvŕtajú asi 1 až 1 a pol metra dlhú dieru cez sneh, aby sa dostali na povrch. Vtedy sa stávajú ľahkou korisťou pre orly.“

Skryť Vypnúť reklamu

Orly sú teraz v rovnováhe
„O úbytku orlov nemôžeme v súčasnosti hovoriť ani na Orave ani v Liptove. V odbornej literatúre sa uvádza, že pár orlov by mal mať teritórium 160 km .Teraz je ich stav trochu vyšší. Podľa slov Jána Bistara z jedného hniezda zlodeji 5 rokov sústavne vyberali buď vajcia alebo mladé orlíča. Ak nie je dosť orlov, potom je nerovnováha, a znova príliš veľké opatrovanie tiež nie je dobré. Orlica obyčajne znesie 2 vajcia a tých zostane len jedno mláďa. Málokedy sa stáva, že by vyleteli obidve. To jedno slabšie mláďa zabijú vlastní rodičia. Túto skúsenosť potvrdili ochranári z Veľkej Fatry. Pod okom kamery bolo hniezdo sústavne – od párenia, znesenia vajcia, tam bolo vidno, keď sa liahlo prvé orlíča. Kŕmi ho obyčajne orlica, hoci aj orol znáša potravu. Orol ju donesie, dá na kraj hniezda a orlica ju podá mladému. Keď sa uliahlo druhé, to staršie ďobalo do toho mladšieho. Potom napadal sneh, orly nezohnali potravu, orlica pričapla nohou to mladšie slabšie. Nakoniec nakŕmila slabším orlíčaťom to staršie. Tvrdé to bolo aj na chlapov. Nadšení ornitológovia vyberajú slabšie orlíča, „vypestujú“ a pustia do voľnej prírody. Tak vzniká nerovnováha, keď orlov je viac ako je únosnosť toho-ktorého teritória. Nie je dobré ani vyberanie ani doplňovanie. Orly útočia aj na mladé kamzíky, preto kamzice vedú čriedu k Ostrému Roháču. Tak sú chránené pred orlami, lebo tam nemôžu nalietavať.“

Všetko so všetkým súvisí
„Čo láska utvorila, to nech dobrá vôľa zachová,“ pripomenul J. Bistar citát dekana Maťašovského, ktorý víta návštevníkov Roháčov, aby zdôraznil, že je na nás všetkých, aký postoj zaujmeme k prírode. Poskytuje nenahraditeľný zdroj energie a každý múdry národ ho zachováva pre svoje generácie.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Magazín SME Ženy už v predaji
  2. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  5. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  6. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 630
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 920
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 617
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 287
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 459
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 406
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 296
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 315
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 301
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 493
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Ak stavebník nechce na povolenie čakať, musí pomôcť

Najviac stavebných povolení v okrese vydáva Rabča. Obecný rozpočet nestíha za domami.

Výstavba v časti Grúň.

Hern má krízovú radu aj stopovačov. Strojárne otestovali všetkých zamestnancov

V Herne majú za sebou už šieste kolo testovania na COVID-19. Vedenie strojární odporúča firmám testovanie zamestnancov.

Ilustračné foto.

Najlepší strelec mohol ostať v Dlhej, rozhodol sa pre Babín

Marcel Kunocha si vyskúšal všetky pozície. Najlepšie sa cíti v útoku.

Marcel Kunocha (pri lopte) strelil na jeseň 13 gólov.

Chceme, aby mali mladí futbalisti pamiatku

Po skvelých odozvách z minulých rokov sme sa opäť rozhodli spustiť obľúbenú rubriku Predstavujeme futbalové nádeje.

Ukážka z minulých rokov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie na Covid-19 v liptovských mestách.

Už ste čítali?