. O desať rokov neskôr sa k Oravanistom pripojili hudobníci z country skupiny Kredenc. Na základe pozvania z predchádzajúceho roku strávili tohtoročné sviatky Veľkej noci členovia FS Oravan a country skupiny Kredenc z Nižnej u svojich priateľov v Holandsku. S dojmami z ich tohtoročnej návštevy sa s nami podelil vedúci súboru Ľubomír Jarolín.
Návštevy sú obojstranné?
Vzájomné návštevy sa oplácajú aj niekoľkokrát do roka a „naši“ Holanďania už taktiež absolvovali na Slovensku množstvo kilometrov, letné i zimné dovolenky, svadby, krsty i Vianoce.
Strávili ste v Holandsku veľkonočné sviatky. Sú veľmi odlišné?
Veľkonočné sviatky v Holandsku sú trochu iné ako u nás, na Slovensku. Vo Veľký piatok majú voľno iba zamestnanci štátnych inštitúcií a žiaci štátnych škôl. Pre ostatných je to bežný pracovný deň. Aj výzdoba vo výkladoch obchodov a na rôznych budovách je striedmejšia. Vo všetkých mestách však prebiehajú veľkonočné trhy. V ponuke je bežný tovar, no množstvo ľudí v uliciach, v obchodných centrách a najmä v okolí stánkov mení atmosféru miest. Podobne vyzerá aj sobota. Vari najchýrnejším veľkonočným zvykom v Holandsku je popri hľadaní čokoládových vajíčok v parkoch a záhradách deťmi aj pálenie vatier. Nie sú to však vatry hocijaké! Každá obec a mestečko má určené miesto, na ktoré sa vyvážajú po Vianociach stromčeky, pri jarnom ošetrovaní záhrad odrezané konáre a všetok drevný odpad.
Veľkosť týchto skládok je často aj cez 10 metrov a mestečká sa priam pretekajú, kto bude mať na Veľkonočnú nedeľu väčšiu vatru. Pri takejto vatre sa potom stretnú takmer všetci obyvatelia, želajú si navzájom príjemné Veľkonočné sviatky a úchytkom sa navzájom potierajú po lícach popolom z vatry. Podobne však ako u nás mnohé zvyky, aj v Holandsku sa tento zvyk pomaly tratí. Hlavnými dôvodmi je pri stále sa zväčšujúcich haldách dreva na vatry bezpečnosť a ochrana životného prostredia. Aj v takej ekologicky silne cítiacej krajine akou je Holandsko sa občas nájdu nezodpovední, ktorí do háld dreva navozia aj iný odpad, najmä staré pneumatiky. A tak posledným zvykom, ktorý Holanďania udržujú je stretávanie sa rodín a vzájomné návštevy.
Poznajú Holanďania naše zvyky a stotožňujú sa s nimi?
Na poslednom zo svojich vystúpení priblížili Oravanisti divákom v divadle Norderbaak v Roswinkli slovenskú veľkonočnú oblievačku a šibačku. Hoci to bola iba krátka ukážka na javisku a medzi divákmi v hľadisku, výskanie dievčat a úniky pred chlapcami s vedrami (bez vody) a korbáčmi ich vtiahli do tejto atmosféry a dámy v hľadisku sa podvedome uhýbali pred šibaním a názorným oblievaním vodou. Samozrejme, dievčatá to neobišlo iba tak a po skončení vystúpenia im to na parkovisku za divadlom chlapci dali všetko naplno. Zmočili ich do poslednej nitky.
Kde všade ste účinkovali?
Šesť koncertov v obchodnej zóne Emmenu, Klazijnaveenu, v kultúrnom dome Veurhof vo Valthermonde, v bare v Exloo a už spomenutom divadle Norederbaak v Roswinkli priblížilo obyvateľom a návštevníkom týchto miest kúsok nášho Slovenska. Dôkazom, že slovenský folklór i slovenská country sa v Holandsku páčia je ďalšie pozvanie, ktoré si Oravan i Kredenc priniesli domov.
Autor: ač