Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

ZAUJÍMAVOSŤ

A je po Veľkej noci. Ženy dostali svoju zaslúženú dávku vody a chlapi toho ostatného. Sviatky jari však na Orave už niekoľko rokov trávia spolu s nami i cudzinci s úplne inými kultúrnymi a náboženskými koreňmi. Ako naše veľkonočné zvyky vnímajú, aké zvykl

osti si naopak z rodnej krajiny priniesli zo sebou k nám, a ktoré zo slovenských tradícií Veľkej noci prijali za svoje?

Oxana Dovner, Rusko
„Na Slovensku som prežila svoje dvanáste veľkonočné sviatky. Vaše zvyky sú trochu iné ako tie ruské, pravoslávne. Do slovenskej Veľkej noci sme si preniesli predovšetkým jedlá, ktoré sa v Rusku pre túto príležitosť pripravujú. Sú to najmä rôzne koláče, máme veľmi radi rybací koláč, v ktorom je nastrúhaná zelenina - mrkva, cvikla a zemiaky, aj tento rok som sa naň veľmi tešila. K pravoslávnej tradícii na Veľkú noc patrí aj nosenie jedla na hroby zomrelých príbuzných. Na cintoríne sa stretne celá rodina, ktorej členovia sa navzájom pohostia a zaspomínjú na mŕtveho. Potom nasleduje večera v úzkom rodinnom kruhu. Tu chodíme počas veľkonočných sviatkov na hrob dedkovi. Samozrejme, jedlo na cintorín nenosíme, bolo by to asi zvláštne, aspoň na miestne pomery. Na cintoríne je tiež socha, ku ktorej sa modlia tí, ktorí majú svojich blízkych niekde ďaleko. K nej chodíme zapaľovať sviečky za našich v Rusku. Veľkonočné vajíčka farbíme aj u nás, ale už ich ďalej nezdobíme. Naopak, oblievačku ani šibačku v Rusku nepoznajú. Keď som sem prišla, bola som z tohto zvyku šokovaná, pozerala som, čo to so mnou chalani idú robiť. Bránila som sa a bránim sa doteraz, pretože v tom nevidím zmysel. Ale inak, v rámci prispôsobenia sa tunajším zvyklostiam, kúpačov tolerujeme. Mám dve mladšie sestry a tie im otvárajú dvere rady.“

Skryť Vypnúť reklamu

Rodina Wuovcov, Čína

Štvorčlenná rodinka Wuová, pochádzajúca z Číny z provincie Zhejiang, sa na Slovensko prisťahovala v roku 1998. Najskôr zamierili do Bratislavy a odtiaľ do Tvrdošína, kde žijú doteraz. Keďže ide o ľudí príjemných a prispôsobivých, nerobila im problém integrácia v novej krajine. Synovi Lijun a dcére Xuyi sa rýchlo podarilo zapadnúť medzi spolužiakov a naučiť sa plynulo hovoriť po slovensky. Obidvaja teraz študujú na Gymnáziu M. Hattalu v Trstenej. „Až na Slovensku od spolužiakov sme sa dozvedeli o Veľkej noci, v Číne sa tento sviatok neoslavuje. Berieme ho na vedomie a rešpektujeme ho, ale zatiaľ sa v našej rodine neslávi. K oblievačke ma to veľmi neťahá, ale verím, že pre mnohých mojich rovesníkov to má zmysel. S týmto zvykom sa stretávali odmalička, je pre nich samozrejmosťou,“ povedal 18-ročný Lijun. „Ťažko sa nám hovorí o týchto zvykoch, keď ich celkom dobre nepoznáme,“ dodala 16-ročná Xuyi. V Číne v provincii, odkiaľ sem Wuovci prišli, sa okolo 4. – 5. apríla slávi sviatok Qingming, čo je podobný sviatok ako náš sviatok zosnulých. „Vtedy chodievame na hroby, zapaľujeme sviečky, kladieme kvety a spomíname si na našich zosnulých. Teploty sa v tomto období pohybujú okolo 20 až 25 stupňov,“ vysvetlila Xuyi. Pre Európanov je zaujímavým sviatkom Číňanov, súvisiacim s lunárnym kalendárom, ktorý sa slávi 15. augusta. Ten večer sa jedáva koláč nie veľký ako dlaň a presne o 24. hodine vychádzajú obyvatelia zo svojich domov a pozerajú sa na mesiac. Legenda hovorí, že vtedy je treba sústrediť sa, pokúsiť sa „vojsť“ do svojho vnútra. Hovorí sa, že ak sa im to podarí, môžu niečo zaujímavé uvidieť alebo pochopiť.
Akram M. Al-hindi, Jordánsko

Skryť Vypnúť reklamu

„Som moslim a moslimovia Veľkú noc nemajú, je to len kresťanský sviatok. My máme dva veľké sviatky – Ramadán, obdobie postenia sa, a čas, kedy sa moslimovia z celého sveta zúčastňujú púte do Mekky. V Jordánsku však žijú aj kresťania a tí veľkonočné sviatky oslavujú so všetkým, čo k tomu patrí. Aj u nás teda môžete v tom čase nájsť veľkonočné vajcia. V Egypte, kde žije kresťanov viac ako u nás, veľkonočné sviatky dokonca badať ešte zreteľnejšie. Na Slovensku som už štrnásť rokov a kúpanie a šibanie dievčat som zažil snáď len dva razy. Bolo to ešte za študentských čias, keď som navštevoval lekársku fakultu v Martine, a kamaráti ma vzali zo sebou. Teraz som cez sviatky doma, oddychujem, aktívne sa do nich nezapájam. Výhodou sú voľné dni, kedy nemusíme ísť do práce. V takomto prípade by mohla byť Veľká noc aj každý mesiac.“

Skryť Vypnúť reklamu

David James Ault, Anglicko
„Prvé tri roky môjho pobytu na Slovensku som so svokrom a švagrom chodieval po kúpaní, aj keď sprvu to bolo pre mňa ako Angličana niečo úplne nové. Absolvoval som samozrejme s nimi všetko, čo k pravej slovenskej Veľkej noci patrí, vrátane slivovice a borovičky. Posledné dva roky už ale Veľkou nocou, hlavne Veľkonočným pondelkom, nežijeme. Manželka nemá tieto sviatky rada, preto sa vždy vyberieme na chatu. Má radšej anglické tradície. U nás sa na Veľkonočný pondelok hľadajú a dostávajú veľké čokoládové vajcia, v ktorých sú ešte ďalšie sladkosti. Veľká noc má v súčasnosti u nás predovšetkým komerčný charakter. Akonáhle skončia Vianoce, obchody sa zapĺňajú veľkonočným tovarom. Takže už v januári nájdete v anglických supermarketoch veľkonočné vajcia, zajacov a podobne. Starú tradíciu Angličanov na Veľkú noc však mnohí stále poznajú a aj ju praktizujú. Skupinka ľudí sa vyberie na kopec, z ktorého spúšťa vajíčka. Vyhráva ten, komu sa vajce bez rozbitia dogúľa najďalej. Víťaz je potom odmenený sladkým prekvapením. Priznám sa, že Veľkú noc na Slovensku mám omnoho radšej, aj preto, že sa navzájom navštevujú rodiny, ktoré sa niekoľko mesiacov nevideli. Ale byť ženou, obľubujem skôr anglickú Veľkú noc.“

Ivan Náčev, Bulharsko
O svoje spomienky v súvislosti so sviatkom slávenia Veľkej noci sa s nami podelil aj Ivan Náčev, žijúci už 48 rokov na Slovensku. „Takmer pred polstoročím som ako 20-ročný prišiel na Slovensko študovať a vtedy som ani netušil, že sa stane mojím domovom. Našiel som tu rodinné zázemie i kamarátov a len v spomienkach a občasnými návštevami sa vraciam do svojho rodiska.“
Ivan Náčev pochádza z bulharského mesta Pleven, nachádzajúceho sa v strednej časti severného Bulharska. S nostalgiou si spomína na starobylé mesto, kde sa nachádza veľa pamiatok ešte z rímskych dôb, mauzóleum a múzeum, i na spôsob života z vtedajších čias.
„Veľkú noc sme slávili v rodine a dodržiavali kresťanské zvyky, zúčastňovali sme sa náboženských obradov v kostole i mimo neho.“ Veľkonočné vajíčka boli súčasťou týchto sviatkov. Maľovali sa jednofarebne alebo sa odtláčali vzory petržlenovej, zelerovej alebo iných vňatí. So šibačkou a oblievačkou sa stretol až na Slovensku. „Prispôsobil som sa tomuto zvyku, ale používam ho len veľmi decentne: trochu vody medzi oči a šibanie len náznakom.“
Zvyk, ktorý si priniesol z Bulharska – pečené jahňa - zaviedol v jeho slovenskej rodine a tá ho prijala za svoj. Jahňa je buď pečené, alebo plnené hovädzími a bravčovými vnútornosťami, ryžou a cibuľou. Nepísaným zvykom v jeho rodisku bývalo, že pliecko z jahňaťa treba dať popovi. Ďalším tradičným jedlom bolo pečivo rôznych veľkostí, ktoré chuťou a tvarom zodpovedá našej vianočke. Okrem neho sa pečie „pita“ pôstny okrúhly chlieb, ktorý sa v kostole požehnáva. „Tieto sviatky naša rodina vníma intenzívne a dodržiava ich, nebol pre mňa problém prispôsobiť sa slovenským zvykom, ktoré sa len málo líšia od bulharských. Velik den – Veľká noc sa slávi takým istým spôsobom ako na Slovensku, len dátum je posunutý o 14 dní neskôr.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 894
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 010
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 281
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 491
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 11 587
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 164
  7. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 122
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 835
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 159
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 958
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Na Orave sa tvoria rady už od sobotňajšieho rána.

Vedenie strojární odporúča firmám testovanie zamestnancov

V Herne majú za sebou už šieste kolo testovania na COVID-19.

Testovanie v strojárňach.

Armáda posilnila odberové tímy, čakanie na odbery by sa malo skrátiť

Minister obrany prosí ľudí z okresov mimo Oravy a Bardejova, aby nechodili na testovanie.

V Dolnom Kubíne pri mestskom kultúrnom stredisku sa už na testovanie nečaká.

Záujem o testovanie je veľký aj v sobotu

Ľudia začali vytvárať rady ešte pred otvorením odberných miestností.

Polovica z radu v Záskalí.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Už ste čítali?