Spoločný klub Tvrdošín-Nižná čaká po tejto sezóne ďalší krok späť. Prečo?!
Stolný tenis patrí v okolí Tvrdošína a Nižnej medzi športy s najväčšou tradíciou, pričom cez stolnotenisové stoly tu prešlo množstvo talentov, čo malo za následok veľký rozmach tohto disciplín na Orave.
„Ľudia prichádzajú a odchádzajú.“ To sú slová Jána Buczackého, jedného z najcharizmatickejších šéftrenérov na Orave v športe vôbec. Za 24 rokov koncepčnej práce vytvoril okolo seba okruh spolupracovníkov, na ktorých sú závislé vzostupy a pády miestneho stolného tenisu. Spoločný klub Tvrdošína a Nižnej v očiach širokej verejnosti prežíva krízu. Ako to prežíva človek, ktorý za tým všetkým stál?
V roku 1999 nastala fúzia medzi klubmi Tvrdošína a Nižnej, s čím súviselo aj pritiahnutie určitých hráčov. Predpokladalo sa, že v tomto regióne sú schopní vydobyť si slovenskú extraligu, najvyššiu súťaž v stolnom tenise na Slovensku. Ktorých hráčov sa to týkalo predovšetkým?
Naším jednoznačným zámerom bolo angažovať do jedného tímu hráčov, ktorých sme vychovali: Romana Belopotočana, Zdena Drbiaka, Tibora Bednára, Jána Argaláša, Juraja Teplanského, Michala Belopotočana a mladých, nádejných bratov Šlesarovcov. S touto skladbou hráčov bol náš tím akceptovateľný aj v extralige.
V horizonte dvoch rokov plánovaný progres nastal a zdalo sa, že po prejdení sitom 1. ligy a etablovaní sa v extralige sa káder stabilizuje. Prečo sa tak nestalo?
Družstvo sa etablovalo, čo dokázalo 6. miestom, a hralo s najlepšími na Slovensku. Hráči mali možnosť komunikovať aj o situácii v iných kluboch a vybojovať si svojou hrou prípadné angažmán v zahraničí, čo sa neskôr ukázalo ako realita. Polovica kádra dostala ponuku hrať v Nemecku, kde si na slovenské pomery majú možnosť zarobiť také peniaze, aké na Slovensku - či už ako stolný tenista alebo ako zamestnanec v priemysle - nedostanú.
Odchod jedného z kľúčových hráčov Romana Belopotočana na angažmán do zahraničia bol z vašej strany akceptovateľný. Čo hovoríte na jeho momentálne pôsobenie v neďalekej Krušetnici, vyvolávajúce množstvo špekulácií? Máte ako tréner a človek, poznajúci Romana niekoľko rokov, predstavu, čo ho k tomu viedlo?
Na túto otázku mi neprislúcha v plnej miere odpovedať. Čo sa týka jeho angažmán mimo Slovenska, Roman má rodinu, deti a finančná situácia u nás nie je ľahká. Na druhú otázku sa treba opýtať toho najkompetentnejšieho - predovšetkým Romana.
S bratmi Šlesarovcami vzhľadom k ich veku, výkonnosti a ctižiadosti ste z logického hľadiska počítali , že sa po najúspešnejšej sezóne v histórii klubu nezdržia a budú hľadať pre seba niečo lukratívnejšie.
Sú to mladí chlapci, veľmi talentovaní a cieľavedomí. Keď sa dokázali presadiť v najvyššej súťaži u nás, s ich cieľavedomosťou to dokážu aj inde. Predovšetkým Michal, ktorý bol účastníkom ME, zistil, že v rámci reprezentácie sú pomery, aké si bežný človek nevie normálne vysvetliť. Netvrdím, že reprezentovať je zlé. Ak si však má reprezentant za výjazd doplácať z vlastného vrecka, niekde nie je niečo v poriadku. Rozhodli sa teda odísť hrať ligu v Nemecku, kde navštevujú školu, učia sa jazyk. Prostredníctvom slovenskej reprezentácie zistili, že nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Veľká stálica v osobe Zdena Drbiaka bezprostredne po vypadnutí z extraligy z tímu takisto odchádza. Hráč tu má stále zamestnanie, rodinu, je usadený. Nedal sa okolo neho vytvoriť ďalší okruh hráčov, za čo by Zdeno ako líder poberal určitý honorár?
Nedalo sa. Z našej strany by snaha udržať si takú osobnosť v tíme určite bola. Medzi pomermi, za ktorými išiel do Nemecka, a našimi podmienkami je obrovský nepomer, tak ako je celkový nepomer medzi nemeckou a slovenskou ekonomikou. Náklady, odhliadnuc od klasických nákladov klubu na prevádzku, dopravu a materiál, sú v úplne iných číslach.
Aká je momentálna situácia pred záverom všetkých súťaží, aj keď už vieme, že 1. liga s definitívou od nás odchádza?
Po odchode individualít sa môže zdať, že sme v kríze. Niekdajšie družstvo „B“ pôsobilo v 2. lige. No teraz sa automaticky stali A-čkom a je len prirodzené, že zostup z pozícií bol nevyhnutný. Sú to mladí ľudia, z ktorých má každý svoje zamestnanie, rodinu a problémy bežného života im nie vždy povoľujú hrať stolný tenis na úrovni, akú by si sami želali.
Aká je teraz športová prípravka a jej pôsobenie v klub?
Dnes sme na rozhraní. O niektorých hráčoch, s ktorými sa počítalo, sme si v priebehu sezóny utvorili obraz, že chcú pôsobiť v klube na čisto amatérskych základoch. Netvrdím, že dvere sú zatvorené. Tréningový proces sa preto nazýva tréningovým procesom, aby k nemu každý pristupoval zodpovedne. Budeme musieť začať od najmenších detí a je len na nich ako sa popasujú s tým, čo chcú dosiahnuť. Podmienky v klube sú výborné, to znamená, že tréningový objem sa dá zvládnuť do tej miery, aby hráči napredovali.
Dopĺňanie kádra je niekoľkoročný proces. Máte v rukáve tromfy - talenty, s ktorými sa do budúcnosti dá pracovať?
Veľkú perspektívu vidím v Ľubovi Jakubovičovi. Mal obdobia, keď sa jeho rast pribrzdil, ale to boli opäť otázky bežného života. Má niekoľko alternatív, ako si zariadiť život. Buď bude situáciu riešiť štúdiom, alebo pôjde cestou, akou sa vydali aj naši hráči: išli do zahraničia, niekoľko rokov tam zarábali a podávali výkony. Ekonomická situácia v rodinách je dnes horšia ako v časoch, keď sme začínali my. Potvrdzuje sa, že ak majú rodičia dostatok času venovať sa deťom, hoci formou klasického rozhovoru, u dieťaťa sa oveľa rýchlejšie prejaví progres. Máme aj ďalších sľubných chlapcov, napríklad Jakuba Kuloštiaka či Filipa Palidera. Všetko ukáže čas.
S ktorými hráčmi by sa v tejto chvíli dalo počítať pre budúci rok predovšetkým do tímu A?
Určite nebudeme nakupovať nových hráčov, to nebude cieľom ani za cenu nášho návratu do vyššej súťaže. Opakujem, všetko je podmienené ekonomickými možnosťami, či už našimi, ale hlavne od zabezpečenia samotných hráčov. Je tu potenciál na to, aby náš návrat do vyššej súťaže bol nasledujúcu sezónu viac než aktuálny.
Váš vstup do najvyššej súťaže spôsobil eufóriu medzi hráčmi stolného tenisu takmer na celej Orave. To nadšenie sa dalo využiť, či už prostredníctvom športového marketingu, alebo rozšírením športovej základne stolných tenistov. Čo z toho sa podarilo?
Jednoznačne sa nám podarilo pritiahnuť na naše ligové zápasy fanúšikov z celej Oravy. Dnes, aj keď sa pozrieme do vašich novín, vidíme, že stolný tenis už hrá takmer každá dedina na Orave. Ukázali sme, že aj v našich podmienkach sa dá pod vplyvom istých faktorov dosiahnuť výborný výsledok v podobe 6. miesta v extralige, čo je historický úspech.
Naša poznámka na záver: dosiahnutie takého úspechu je síce výborné a určite to prispelo popularizácii stolného tenisu na Orave. Otázkou však zostáva, či to bol vývoj neudržateľný a či aj zo strany vedenia klubu nebolo možné akumulovať financie, hoci tie sa nezháňajú ľahko. Bola tu šanca pred dvoma rokmi, keď hrali extraligu. Naskytne sa ešte niekedy?
Autor: tb
