To klopú naši najmenší, škôlkári na dvere Obecnej knižnice v Oravskej Lesnej. Dvere sa pomaly otvárajú a deti víta knihovníčka Margita Vrábľová. „Dobrý deň, teta knižníčka,“ – pozdravia tí trojroční, ale predškoláci ich hneď opravia: „To je teta knihovníčka“. Potom sa už všetci hrnú do knižnice, obzerajú sa okolo seba a vykrikujú: „Júj, to je veľa kníh...“ Knižnica sa zapĺňa detskou vravou.
Otázky nemajú konca: „Kde sa vzali tieto knihy? Kto ich kúpil? A ty si ich, teta, všetky prečítala? A čo tu robíš celý deň, len čítaš?“ A tak knihovníčka trpezlivo odpovedala na otázky a vysvetľovala, ako knihy nakupuje, zapisuje, ukladá, triedi, požičiava, ako sa o knihy celé dni treba starať. Ako? „Niekedy si deti knihu požičajú, nedávajú na ňu pozor, vrátia ju potrhanú, počmáranú, a tak ju treba polepiť, opraviť.“ Vzápätí im jednu takú knihu ukáže – je potrhaná, počmáraná, vypadávajú z nej stránky. Deti okamžite stíchnu. Ohromene pozerajú na zničenú obrázkovú knihu. No zrazu sa rozhovoria - aj doma majú potrhanú knihu, ba aj popísanú, niekedy ju zabudnú uložiť na poličku – priznávajú.
Knihovníčka počúva a prikyvuje, a deti sľubujú, že dajú na knihy lepší pozor, lebo ich majú radi a najmä tie rozprávkové. A potom opäť zaznie detská otázka: „A ktorú knihu máš teta najmenšiu?“ Margita Vrábľová sa zatvári tajomne a prinesie malú červenú krabičku. Deti ani nedýchajú, keď ju otvára a vyberá z nej malinkú knižôčku, oveľa menšiu ako zápalková škatuľka. Každý si ju chce poobzerať. Je nádherná. Nie je majetkom obecnej knižnice, M. Vrábľová ju dostala ako darček. Malé písmenká sa čítajú pomocou priloženej lupy.
Kým si deti obzerajú knižku, do besedy sa zapoja aj pani učiteľky. Rozprávajú, že rozprávka musí byť v škôlke každý deň, bez nej deti nezaspia, a vôbec im nevadí, že sa opakuje viackrát tá istá – o kozliatkach, o Červenej čiapočke, o ježibabe, o zvieratkách. Celý mesiac majú v triede výstavku z kníh, ktoré deti priniesli z domu a každý deň si z niektorej čítajú.
Hodina strávená v príjemnom prostredí knižnice rýchlo ubehla. Odmenia trpezlivosť a ochotu knihovníčky kvietkom a spoločne sa zhodnú, že aj dnes má kniha a rozprávka stále nezastupiteľné a popredné miesto v srdci detí aj dospelých.
Autor: Emília Kojdová
