„Morena, kde si prebývala? Na tom hornom konci v murovanom domci. Morena, za koho zomieraš ? Za pána richtára i za jeho syna. Kde ťa pochováme? Poniže v dedine, do vody hodíme,“ znelo dedinou. Podľa slov Pavla Martáňa, pod réžiou ktorého sa vynášanie Moreny a Ďadka dialo aj tentokrát, bývali roky, keď sprievod vzbudzoval väčší záujem domácich obyvateľov. Tento zvyk obnovili mládežníci už v roku 1987 a odvtedy ho každoročne dodržiavajú. Zaujímavosťou je, že v Oravskom Bielom Potoku sa kedysi vozil len Ďad (oblečený do najhorších šiat), ktorého posadili na vozík a prebehli s ním celou obcou: „Vezieme vám Ďadka, čo po poli tľapká, zadkom trasie, husi pasie a pri boku fľaška.“ Za dedinou ho zapálili a hodili do Studeného potoka, aby bieda a chudoba z dediny odišli. Až neskôr k Ďadkovi pribudla Morena, Ďadkova žena.
