Ešteže si ženy vedia poradiť...

Prídu však o rodičovský príspevok a potrebnú sumu na zaplatenie škôlky tak musia vyčleniť zo svojho mesačného rozpočtu na živobytie. Akákoľvek možnosť voľby sa vytráca v momente, keď si rodič uvedomí, že jeho potomok ešte nedosiahol tretí rok života. V takomto prípade ho totiž do škôlky neprijmú a jasle, tie v okresnom meste nejestvujú už niekoľko rokov. Našťastie, pomocnú ruku bezradným pracujúcim matkám podávajú v poslednej dobe ženy-opatrovateľky. Najčastejšie ide o mladé mamičky na materskej dovolenke, ženy na invalidnom dôchodku, alebo ženy, ktoré si špeciálne na túto činnosť zriadili živnosť. Mini-škôlky vznikajú zväčša priamo u nich doma.

Aj Dolnokubínčanka Eva sa okrem svojho syna stará na materskej dovolenke o ďalšie tri deti vo veku dvoch rokov. Ich rodičia chodia do práce a zároveň dostávajú príspevok od štátu, ktorý im hravo vystačí na uhradenie výdavkov za opatrovateľku. „Asi pred rokom ma známa poprosila, či by som sa jej nepostarala o dieťatko, kým bude v práci. Súhlasila som a potom to už šlo samo,“ spomína na začiatky svojho opatrovateľstva mladá žena a pokračuje: „Výhodou tejto formy starostlivosti o deti oproti klasickým škôlkam je, že opatrovateľka má na ne viac času a môže sa im teda jednotlivo viac venovať. Vo veľkom kolektíve je tiež oveľa ťažšie deti ustriehnuť a keď sa im niečo stane, na vine je samozrejme učiteľka. Takto mám každého jedného nezbedníka neustále na očiach a prípadným nehodám tak môžem skôr predísť.“ Eva má pedagogické vzdelanie a sama kedysi pracovala ako učiteľka v škôlke. Keď však jej syn dostal alergiu a zo škôlky prichádzal neustále chorľavý, musela sa s ním opäť vrátiť na materskú dovolenku. „Nenájdete tu škôlku s vhodným prostredím pre deti s alergiami alebo astmou. Deti majú v tomto veku ešte oslabenú imunitu. Bývajú preto často choré a vo väčšom kolektíve je aj vyššia pravdepodobnosť, že sa nakazia.

Viem, o čom hovorím, pretože keď som pracovala v materskej škole, takmer každý deň prišlo nejaké dieťa prechladnuté. Povedať ale rodičovi, že mu ho nachladnuté do škôlky nevezmem, som nemohla. Lepšia cesta na získanie imunity je preto podľa mňa v malej skupine detí.“ Opatrovateľka dbá na to, aby svojim malým zverencom každý deň pripravila nejaký zaujímavý program, v ktorom budú zahrnuté potrebné výchovné zložky. Zatiaľ čo v bežnej škôlke sú deti viac viazané na kolektívnu organizáciu programu, v prípade mini-škôlky majú viac slobody. Keď si chcú kresliť, kreslia, keď majú chuť pozerať rozprávku, tak ju pozerajú, ak chcú cvičiť, cvičia. Samozrejme, opatrovateľka sa stará aj o ich hladné brušká. A o tom, že mini-škôlky majú svoje opodstatnenie svedčia spokojné tváre najmenších, ktorí sa podľa slov niektorých oslovených mamičiek na ich návštevu tešia každé ráno.