Deň, keď sa z mne neznámych dôvodov zobúdzam na zadnom dvore (a nie je to spôsobené mojou námesačnosťou). Telefón mi zasypávajú nezmyselné správy bez pointy. Počúvam narážky na adresu svojej údajnej škvrny na... a keď náhodou naletím, dotyčný so smiechom skríkne: „Prvý apríl!“ Kradnú sa dvere zo zárubní a ukrývajú na neznámych miestach. Ľudia sa bláznivo obliekajú... Viete však, prečo sa tento sviatok „slávi“? Jeho história siaha až do 16. storočia a súvisí so zmenou vtedajšieho kalendára na kalendár gregoriánsky. Dávne kultúry, napríklad rímska či hinduistická, oslavovali 1. apríla Nový rok, ktorý u nich nasledoval tesne po jarnej rovnodennosti (20. - 21. marec). V roku 1582 pápež Gregor VIII. zaviedol miesto starého juliánskeho nový kalendár, tzv. gregoriánsky. Nový kalendár určil za začiatok nového roka na 1. január. Vo Francúzsku to však mnoho ľudí buď odmietlo a pokračovali v oslavách Nového roka 1. apríla. Ostatní ľudia si z týchto tradicionalistov začali uťahovať a snažili sa ich oblafnúť rôznymi trikmi. Francúzi volali 1. apríl Poisson d’ Avril čiže „aprílová ryba“, pretože mladá naivná rybka sa ľahko chytá. Často pripínali na chrbty „bláznov“ obrázky ryby. Angličania prijali gregoriánsky kalendár v roku 1752 a deň bláznov sa začal oslavovať aj v Anglicku a v anglických kolóniách.
Vtáci - Prvý apríl sa traduje aj ako Deň vtáctva, pretože v apríli k nám prilietajú sťahovavé vtáky v najväčšom množstve. Ornitológovia odhadujú, že na Slovensko priletí každý rok približne 30 miliónov vtákov, z toho dve tretiny v apríli. Väčšina vtákov prilieta z Afriky. Dátumy jarných príletov sledujú členovia Spoločnosti pre ochranu vtáctva (SOVS). Medzi prvými prilietajú drozdy, škovránky a cíbiky, potom sa objavia prvé bociany, za nimi lastovičky. Medzi sťahovavé vtáky sa radí aj orol krikľavý, prepelica poľná, slávik či kukučka, ktorá prilieta až na prelome apríla a mája. Ako posledný prilieta z ďalekej Ázie hýľ karmínový. Prvoaprílová ochranárska tradícia sa zrodila ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ju v roku 1900 prírodovedec Otto Hermann, ktorý žil a pôsobil v Brezne. K oslave Dňa vtáctva sa môže pridať každý aj tak, že zavesí do záhrady vtáčiu búdku, zasadí strom, alebo zabráni vypaľovaniu trávy. Ktovie, či práve v období výskytu vírusu H5N1, známeho pod názvom vtáčia chrípka, mal niekto chuť na oslavu Dňa vtáctva - ale to teraz nebudeme riešiť... Hlavné je, že či už považujeme 1. apríl za Deň bláznov alebo za Deň vtákov, prežívame ho šťastne.
Autor: gery
