. Ohlasy čitateľov: Farár alebo tyran?

Do redakcie v Dolnom Kubíne sme na margo článku dostali viacero písomných reakcií, ktoré pre nedostatočný priestor v novinách uvádzame v skrátenom znení.
Čitateľka Zuzana Javornická vo svojej obsiahlej reakcii na obsah článku hovorí, že na zborovom konvente, ktorý sa v zbore nedávno uskutočnil, nevystúpil žiadny zo Žaškovčanov s tým, že by bol nespokojný s priebehom konfirmačnej prípravy či skúšky. Rovnako tiež uvádza, že ako niekdajšia žiačka na konfirmačnej príprave sa musela naučiť celú učebnú látku a byť pripravená na všetky otázky počas konfirmácie. Spolu so svojimi rovesníkmi mala na to dva roky, tak isto ako dnešné deti, z ktorých sa poniektorí sťažujú práve na náročné štúdium na konfirmáciu. Na tohtoročnej konfirmácii bola aj Zuzana a „nezdá sa mi, že by deti odtiaľ odchádzali so slzami v očiach“, ako uviedla anonymná pisateľka vo svojom liste. „Celú konfirmačnú slávnosť sa väčšina konfirmandov ignorantsky uškŕňala a robili zo slávnosti hotový cirkus. Bolo to také nehorázne, že mnohí z členov cirkevného zboru to už nevydržali a museli odísť... Miesto úškrnu farára som videla skôr veľké sklamanie v jeho tvári z toho, že deti, ktoré sa majú stať dospelými členmi zboru, neboli ochotné sa na to dostatočne pripraviť.“ Bodový systém pre budúcich konfirmandov, ktorý farár zaviedol, „je nielen v našom cirkevnom zbore, ale aj v mnohých iných a dokonca je odporúčaný aj samotným pisateľom konfirmačnej príručky Miroslavom Hvožďarom. Podľa Z. Javornickej sa v každom ročníku prípravy na konfirmáciu nájdu vedomostne slabšie deti a práve bodový systém za pomocné práce im môže pomôcť vyplniť štrbiny a bodové sklzy, ak zlyhali pri skúšaní. „A vy, drahá anonymná pisateľka, radšej nazvete túto ústretovosť tyranstvom. Veľmi ma bolí, keď niekto šliape po osobe, ktorá tento cirkevný zbor postavila na nohy, a to po materiálnej aj duchovnej stránke. Budem sa za vás modliť k Bohu, aby vám dal raz toľko sily a ľudskosti, aby ste sa aspoň ospravedlnili tomu, komu ste tak veľmi ublížili. My, ľudia, nemáme moc súdiť, a tak len použijem slová Ježiša: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“
Zuzana Javornická, členka cirkevného zboru v Žaškove, študentka 5. ročníka EBF UK v Bratislave

- Chcem vyjadriť pohoršenie nad listom anonymnej pisateľky zo Žaškova, ktorá asi nemá čisté svedomie, keď sa bála podpísať. Ja sama som konfirmandka a chcem povedať, že nie je pravda, čo napísala tá mama o pánovi farárovi, pretože on nás vôbec nenúti k tomu, aby sme mu chodili pomáhať na faru, pretože je to naša slobodná vôľa. Ale niektoré deti si radšej chcú nadobudnúť body za pomoc, ako by sa mali učiť. A ktovie, ako to všetko dotyčné dieťa povedalo doma. On isto nemôže za to, že my sa nenaučíme odpovede na konfirmačné otázky a na konfirmácii sa tak strápnime. Podľa mňa je to chyba nás detí a našich rodičov, ktorí by nás mali skúšať doma, či sme pripravení na túto prípravu. Pán farár nemá prečo meniť prístup, lebo sama viem, že často na hodine vyrušujeme a niekedy aj vystrájame. Chcela by som sa opýtať tej dotyčnej anonymnej mamy, či sa niekedy presvedčí, či je jej dieťa pripravené na hodinu prípravy na konfirmáciu.
Silvia Javornická

- Chcela by som poukázať na článok z čísla 11 s názvom Farár alebo tyran?, v ktorom sa píše o pánovi farárovi Solivajsovi. Som konfirmandka a chcela by som povedať, že vôbec nie je pravda, čo napísala anonymná pisateľka, ktorá asi nemá dosť sebavedomia. Pán farár vôbec nie je taký, ako ho ona opísala. Ja sama mu chodím pomáhať, on ma k tomu nenútil, ale rozhodla som sa sama. Pán farár nám vôbec nerozkazuje, či mu máme prísť pomôcť alebo nie. Je k nám dobrý a milý, niekedy aj prísnejší, lebo má na to právo, pretože vždy nie sme pripravení. Podľa mňa si nemôže nikto dovoliť ho súdiť, pretože nikto z rodičov nebol na hodine prípravy, takže nemôže vedieť, ako to tam prebieha. Anonymnej pisateľke asi jej dieťa (alebo niekto iný) povedalo, že pán farár ich do hocičoho núti a ona bez toho, aby sa o tom presvedčila, mu verila. Zuzana Štítiková