Vždy v rovnakom čase sa objavia na svahu konča záhrad. Jeden deň ich príde sedem – osem, inokedy viac ako dvadsať. Chlapci z dediny si ich tak obľúbili, že im na ich obľúbené miesto začali znášať potravu – seno, ovocie, zrno... Čo kto doma má. Stádo jeleníc sa im za to odvďačí neobyčajným divadlom – vždy medzi štvrtou a piatou hodinou podvečer sa prichádzajú „napásť“ na tom, čo im chlapci pripravili. Aj keď plachosť jeleníc v závere dlhej a tuhej zimy výrazne poklesla, nikoho k sebe nepripustia, aj chlapci ich môžu sledovať len takto od plota rodinného domu Chrenekovcov. „Mali ste tu byť včera, to sme ich napočítali dvadsaťpäť,“ povedal nám v utorok minulý týždeň Dominik Chrenek, vymieňajúc si navzájom s kamarátom Máriom Kališom ďalekohľad. „A nechodia sem len oni, pred pár dňami nám cez ihrisko na začiatku dediny premašírovalo aj päť diviakov. Je to neobyčajné, ešte sme nič podobné nevideli.“