Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

U nás stačí jedenkrát - a dosť!

Slovenskí prvovýrobcovia vyrábajú potraviny zdravé, no Slováci hľadajú potraviny lacné. A čo je lacné...



Už piatu sezónu sú v tomto skorom jarnom období oravskí chovatelia mliečnych jahniat v strese: Podarí sa im toho roku predať jahňatá? A za akú cenu? Každoročne ich putuje z Oravy na juh Európy približne šesť tisíc kusov. Odberatelia sú síce zväčša z Talianska, no väčšina jahniat skončí na trhoch v moslimských krajinách, kde majú veriaci zakázané konzumovať bravčové mäso.

Tvrdý biznis
Priekupníci s jahňacinou však využijú každý možný spôsob, ako ceny jahniat tlačiť neustále nižšie. Pred štyrmi rokmi na poslednú chvíľu ohrozil vývoz jahniat výskyt krívačky, pred tromi to bolo ochorenie scarpie. Obchodníci využili situáciu a v priebehu týchto dvoch rokov stlačili nákupnú cenu jahniat až o štvrtinu. Cenu 85 Sk/kg možno odvtedy pokladať za „výbornú“, hoci je pre chovateľov v podstate stratová. Na papieri síce figuruje spomínaná cena, no chovateľom - hlavne tým, ktorí predávali menšie počty jahniat a neoplatilo sa k nim „ťahať“ s kamiónom - k tomu „naskákali“ prepravné náklady a upresnenie celkovej hmotnosti zvierat až na bitúnku v Sabinove tiež urobilo svoje. Konečné zhodnotenie chovateľskej driny: neraz iba 75 Sk/kg. A to sa pred piatimi rokmi ceny mliečnych jahniat na taliansky veľkonočný trh pohybovali v cenových reláciách od 112 do 118 Sk/kg!
Stádo sa na čas zdvojnásobí
Poľnohospodárske družstvo Trsteník so sídlom v Trstenej je jedným z najväčších producentov veľkonočných mliečnych jahniat na Orave. Každoročne zo svojho chovu expeduje približne tisícku jahniat na certifikovaný bitúnok v Sabinove, odkiaľ mrazená jahňacina putuje ďalej na juh Európy, prípadne na trhy Malej Ázie. Podľa slov podpredsedu družstva a hlavného zootechnika Štefana Pánika aj toho roku predajú približne tisíc jahniat. Tristo až štyristo kusov ponechajú na rozšírenie chovu. V súčasnosti má stádo PD Trsteník približne 1500 hláv, z toho je 1200 bahníc, zvyšok sú jarky a chovné barany. „Veľká noc je tu o necelý mesiac, ale bola by veľká odvaha predpovedať cenu, za ktorú jahňatá predáme,“ hovorí Štefan Pánik. „Je veľká škoda, že na Slovensku nie sme zvyknutí jesť jahňacinu. Nie je to len tým, že pre nás baranina smrdí, pretože jahňacie mäso nepáchne tak, ako baranie a mäso z dospelej ovce. Háčik je v tom, že jahňacinu nevieme pripraviť a stále sa nám zdá drahá. Kto by teraz dal 800 - 1000 Sk za 10 - 12-kilové jahňa? Takých je málo, aj keď prvé lastovičky už sú, hlavne v okolí Bratislavy začína byť záujem o toto kvalitné mäso. Malý záujem, ale predsa. Jahňacina totiž patrí medzi artikle zdravej výživy. Odborníci potvrdili, že obsahuje protirakovinové látky. To isté platí o bryndzi, zo zdravotného hľadiska je jedinečná tým, ako preventívne pôsobí proti civilizačným ochoreniam. Slabé záblesky záujmu o jahňacinu registrujeme zo Zuberca. No náklady na odchov jahniat na Slovensku stále rastú a počet oviec klesá... Ceny sú aké sú, preto sa chovu oviec na Slovensku venuje čoraz menej chovateľov a podnikov, nehovoriac už vôbec o nejakej mladej generácii chovateľov oviec.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ničí ich politika
Ako nám potvrdili aj ostatní oravskí chovatelia oviec, proti tomuto tradičnému slovenskému chovu hovorí aj slovenská dotačná politika: kým v minulom roku boli schválené dotácie vo výške 200 Sk na jednu ovcu, chovatelia z nich dostali len štvrtinu. Podpora chovu oviec za minulý rok vo výške 600 Sk/ks smerovala na Slovensko z EÚ, no prišla až začiatkom marca tohto roku.
„Škodíme si sami, ani nevieme ako,“ dodáva Štefan Pánik. „Trh s bravčovým mäsom na Slovensku ovládli Dáni, dokonca si na Slovensko dovážajú aj vlastné krmivá. Oravci zas kupujú bravčovinu, ale aj hovädzinu a hydinu v Poľsku, pretože je lacnejšia. Chápem, že prvoradým kritériom je pre nás ešte vždy peňaženka, no nemala by byť. Lacné potraviny pre niečo lacné byť musia, a nedá sa to dosiahnuť inak, iba pridávaním nedovolených látok do krmív a antibiotikami. Mäso všade podlieha kontrole, no lacné mäso sa zákonite pohybuje s obsahom týchto látok úplne na hrane povolených limitov. Naopak, u nás na Slovensku, v relatívne čistom prostredí Oravy zvlášť, minimálne používame chemické prípravky, či už v rastlinnej alebo v živočíšnej výrobe. Prísnosť veterinárnych kontrol je u nás nesmierna, ešte väčšia než pri trestných činoch: žiadne trikrát a dosť, u nás stačí jedenkrát - a dosť! Končíme! Naše družstvo má napríklad aj vlastný bitúnok – aby sme si boli istí kvalitou mäsa, sami si vyrábame aj kŕmne zmesi. Ich čistota a kvalita zas úzko súvisí so stavom takmer ekologicky čistých lúk a pasienkov, polí... Kým v západnej Európe si takéto potraviny zákazníci žiadajú a vedia zaplatiť, my tu doma ich ešte stále nevieme oceniť. A to môže našich chovateľov stáť krk a otvoriť náš trh zahraničným dodávateľom.“

Skryť Vypnúť reklamu

Tak sme prišli o zemiaky
„Ako príklad nám môžu poslúžiť napríklad zemiaky: ešte pred dvomi-tromi rokmi nám ich Poliaci vytrvalo ponúkali po 2 – 3 Sk/kg. Vydržali, až cez trhy zlikvidovali oravských pestovateľov zemiakov a cez hypermarkety a obchodné reťazce takmer všetkých pestovateľov zemiakov na Slovensku. Pritom to boli zemiaky absolútne nevhodné na zimné uskladnenie, plné dusitanov, prinajmenšom. Dnes, keď už nemáme zemiaky vlastné, kupujeme ich z Poľska – o nič lepšie - po 8 - 12 korún! Dokonca privážame zemiaky z Egypta, ktoré kupujeme po 45 Sk/kg! Ak sa nepoučíme, s mäsom – akýmkoľvek – dopadneme rovnako. Podobne je to s mliečnymi výrobkami – aby mohli znížiť cenu, spracovatelia mlieka pridávajú do nich nahrážky podobne ako to bolo do 1. marca tohto roku s mäsovými výrobkami, do ktorých sa pridávala sója. Ale tým sa veľmi znižuje výživná hodnota potravín. Takže síce zaplatíme menej, ale v konečnom dôsledku aj tak to, čo dostaneme na tanier, preplatíme. Oplatí sa kupovať nie práve najlacnejšie, ale overené domáce potraviny tradičnej značky,“ dodáva Štefan Pánik.
Slogan „Kupujte slovenské výrobky!“ nie je síce o najnižšej cene, no je o budúcnosti, sebestačnosti, zdraví – o našom, ale aj našich detí.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 027
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 035
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 889
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 228
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 213
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 644
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 971
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 713
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 663
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 600
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Jedno srdce je v centre mesta.

Ich obsah pomôže aj ľuďom v núdzi.

21 h
Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

20. jan
Takéto krásne ceny čakajú na najlepších bežcoch.

Oravská bežecká liga už tvorí nový kalendár.

20 h
Novinka v Oravskej Lesnej pomáha v orientácii.

Orientáciu v dedine zlepšili informačné tabule.

20. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

19 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

18 h

Muža našli už bez známok života.

21. jan

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

20. jan

Už ste čítali?