Na návšteve v Bzinách

Pomenovaná podľa bazy Bzinám sa pôvodne hovorilo „Bzina“. Názov obce je odvodený od rastliny baza, ktorá tu kedysi rástla v hojnom množstve.

Pomenovaná podľa bazy
Bzinám sa pôvodne hovorilo „Bzina“. Názov obce je odvodený od rastliny baza, ktorá tu kedysi rástla v hojnom množstve.
Aj tak raz budem požiarnikom!
Dobrovoľný hasičský zbor v Bzinách má v súčasnosti 50 členov. Tvoria ho najmenší Plameniaci, dorast a muži. Peňažné prostriedky na svoju činnosť si vytvárajú sami, určitú čiastku im každoročne zo svojho rozpočtu vyčlení aj obec. Najčastejšou formou, akou bzinskí hasiči získavajú peniaze, je organizovanie zábav. Z toho, čo počas nich vyzbierajú, si potom sami urobia posedenie, prípadne financie využijú napríklad na účasť na hasičskej súťaži. Prvoradou úlohou dobrovoľných hasičov v dedine je včasný zásah pri prípadnom požiari a tým teda chrániť obyvateľov a tiež ich majetky pred nebezpečným živlom. „Máme Aviu s potrebným zásahovým vybavením i hydranty rozmiestnené po obci, takže nemusíme už čerpať vodu z potoka. Podmienky sú síce skromné, ale napriek tomu sme sa stále udržali. Hasičský zbor je u nás už niekoľkogeneračnou záležitosťou,“ hovorí veliteľ hasičov v Bzinách Juraj Záhora. Na počudovanie, deti aj mládež majú o členstvo a aktivity v hasičskom zbore obrovský záujem. „Je to pre nich niečo nové a sú v kolektíve, rovnako ako napríklad hráči futbalu. Trochu im však chýba výdrž a spoľahlivosť. Mnohí prišli raz – dvakrát a dosť.“ A aké vlastnosti by mal mať správny hasič zo Bzín? „Mal by mať hlavne k práci hasičov vzťah a nesmie mu chýbať ani snaha,“ dodal Juraj Záhora.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu


Prvá poslankyňa v dedine
„Už môj starý otec, brat i strýko boli starostami Bzín. Dcéra je momentálne zástupkyňou Jána Beňuša, takže to zrejme máme v krvi,“ hovorí Angela Marettová, ako prvá poslankyňa v histórii obce. Ako jediná žena medzi mužmi pôsobila v obecnom zastupiteľstve od roku 1964 do roku 1971. „Nebolo to ľahké, veď som sa ešte navyše starala o sedem detí. Našťastie som mala dobrého manžela, ktorý mi toleroval neskoré príchody domov zo schôdzí.“ Jednoduché pre pani Angelu nebolo ani presadiť sa medzi toľkými mužmi. „Spočiatku som cúvala. Ale postupne, keď som videla, že nerozmýšľajú dobre, som začala byť smelšia. Výstavba kultúrneho domu v dedine je v podstate moja práca. Ja som vtedy všetkých presvedčila, aby sme ho postavili. V tých časoch sme dostávali z fabriky v Širokej peniaze za znečisťovanie prostredia, tak im vravím: Chlapi, na nič nemíňať, odkladať! Keď sa už nazbieralo vyše stotisíc korún, navrhla som postaviť kultúrny dom. A oni na to, že kde ho postavíme a koľko to bude stáť. A ja na to: Keď sa začne, vždy sa koruny nájdu. Len sa musí začať,“ živo rozpráva o svojom pôsobení v obecnej politike 79-ročná Bzinčanka. „A raz, to už chlapi robili výkopy, som šla okolo a hovorím: To také malé robíte? Dlho, dlho ostatní poslanci uvažovali, až nakoniec schválili kultúrny dom v takej veľkosti, aký je dnes. My sme začali a keď sme sa dostali pod Kubín, dokončili stavbu už oni. Vtedy nám ľudia z mesta povedali, že veru ani Dolný Kubín nemá takú sálu, akú sme urobili my.“
Angela Marettová bola odjakživa aktívna. Dlhé roky pracovala ako tajomníčka Zväzu žien, kde získala prehľad o tom, čo všetko môže žena v dedine urobiť. Hlavným motívom, prečo sa rozhodla kandidovať za poslankyňu, však bola budúcnosť jej detí. Chceli študovať na vysokej škole a to znamenalo, že aspoň jeden z rodičov musel zastávať patričnú funkciu.
Dedina sa za tie roky veľmi zmenila. „Predtým tu stáli drevenice, jeden obchod a krčma, to sa nedá ani porovnať. Teraz poprosím raz za čas v nedeľu susedku, aby ma zobrala na prechádzku a musíme prejsť každú ulicu, aby som videla, kde je čo nové a ako sa ľudia vzmáhajú,“ dodáva na záver.

SkryťVypnúť reklamu


Dedina na dve polovice
Bziny, ktoré dnes majú 515 obyvateľov, sú jednou z najstarších obcí na Orave. Historici predpokladajú, že dedina vznikla v roku 1343. Spočiatku bola rozdelená na dve časti, sedliacku a valaskú. Medzi obyvateľmi jednej a druhej polovice Bzín bol veľký rozdiel. Valasi patrili k slobodnejším ľuďom ako sedliaci, pretože neboli zaťažení poddanskými daňami a ťažkým robotovaním na poliach. Zaoberali sa pastierstvom, chovom koní a oviec. Mohli nosiť zbraň, strážili cesty a chotáre proti zbojníkom, prípadne sprevádzali pocestných a kupcov.


Ľudia z mesta tu hľadajú pokoj
Ján Beňuš je vo veku 35 rokov najmladším starostom na dolnej Orave, má 35 rokov. Bzinčania si ho zvolili za starostu počas tohto volebného obdobia po tom, ako sa svojho mandátu pre dlhodobú práceneschopnosť vzdal bývalý starosta Alojz Filipek.
Kuriozitou vášho starostovania je, že v obci, ktorú vediete, nebývate. Ako je to možné?
V Bzinách som vyrastal odmalička a aj trvalý pobyt mám nahlásený tu. Avšak, kým som ešte nebol starostom, začali sme stavať dom v Mokradi, odkiaľ pochádza moja manželka. Keď si ma obyvatelia zvolili, ešte som býval v Bzinách. Presťahovali sme sa len nedávno, pred Vianocami minulý rok. Väčšinu dňa ale aj tak trávim v našej dedine. Okrem obecných záležitostí sa venujem futbalovej mládeži, takže domov sa chodím len vyspať. O tom by vám vedela rozprávať manželka...
Po otcovi ste začiatkom 90. rokov prevzali autoškolu, ktorá dodnes funguje v Dolnom Kubíne. Predsa len, také povolanie je na míle vzdialené od funkcie starostu. Čo vás teda viedlo k tomu, že ste sa rozhodli kandidovať?
Už ako chlapec som bol predsedom triedy, neskôr predsedom brigády socialistickej práce a tak ďalej. Funkcie sa na mňa doslova lepili. Zdedil som to pravdepodobne po svojom otcovi, ktorý mal podobný osud. Sedem rokov som bol poslancom v obecnom zastupiteľstve. Baví ma práca s ľuďmi, či už to bolo v autoškole, alebo teraz na úrade. V tom sú si tieto dve zamestnania podobné. Na základe toho som kandidoval na post starostu Bzín.
V roku 1993 sa Bziny oddelili od Dolného Kubína a stali sa samostatnou obcou. Myslíte si, že sa vtedy Bzinčania v referende rozhodli správne?
Áno, aspoň teraz vieme, že peniaze, ktoré dostaneme od štátu, zostanú v dedine a budú použité na jej rozvoj.
Keďže v dedine nie je škôlka ani škola, časť detí navštevuje školy v Dolnom Kubíne a časť v Kňažej. V tom druhom prípade žiaci dochádzajú pešo, pričom kým zájdu do školy, musia prejsť aj veľmi frekventovanou a nebezpečnou križovatkou. Neuvažovali ste zaviesť pre tieto deti školský autobus?
Na bezpečný prechod našich detí cez frekventovanú križovatku dohliadajú striedavo dvaja spoluobčania, ktorých na našu požiadavku na tento účel vyškolila polícia. Každé ráno, keď žiaci prichádzajú do školy a poobede, keď sa odtiaľ vracajú domov, stoja na ceste a riadia dopravu tak, aby sa deťom nič nestalo. Podľa mojich informácií sme s touto aktivitou začali ako vôbec prvá obec na Slovensku. Zo strany rodičov sme zatiaľ požiadavku na zriadenie školského autobusu pre deti dochádzajúce do školy v Kňažej nedostali. Myslím si, že to považujú za zbytočné a náročné z hľadiska záťaže na rodinný rozpočet i času, ktorý by strávili vybavovaním potrebných preukážok.
Aké plány máte s obcou v najbližšej budúcnosti?
Koncom februára som podpísal zmluvu s ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Z týchto prostriedkov chceme uhradiť aspoň časť výdavkov na vypracovanie územného plánu obce, ktorý Bziny ešte stále nemajú. Do konca marca sa má uskutočniť konkurz na verejné obstarávanie, z ktorého by mala vyjsť víťazná firma, ktorá nám urobí ROEP-ku. Na jeho základe bude môcť prebehnúť komasácia pozemkov a následne ich ľahšie vysporiadanie. Mali sme niekoľko rokovaní so stredoslovenskou energetikou ohľadom preloženia stĺpov vysokého napätia po obvode obce, ktoré bránia jej ďalšiemu rozširovaniu. V jednej lokalite by sme tým získali priestor pre výstavbu päťdesiatich nových rodinných domov. Ďalej by sme chceli tento rok zrekonštruovať verejné osvetlenie, verejný rozhlas, kostol, na opravu ktorého som o finančný príspevok požiadal premiéra Mikuláša Dzurindu. Po minuloročnej výmene okien a kúrenia na obecnom úrade, na ktorú sme prostredníctvom projektu získali peniaze, by sme tento rok radi zateplili celú obecnú budovu.
Čo považujete za najväčšiu devízu Bzín?
To, že sme pokojná a tichá dedina. Neprechádza tadiaľto hlavná cestná tepna, ale napriek tomu sme blízko centra, teda Dolného Kubína. I preto majú o túto lokalitu čoraz väčší záujem ľudia z mesta a jeho okolia. Neustále nám niekto volá na obecný úrad a pýta sa na voľné pozemky. Paradoxom je, že zatiaľ čo mladí obyvatelia, ktorí sa tu narodili, odtiaľto odchádzajú, mladé rodiny z mestského prostredia majú záujem sa sem prisťahovať a nájsť tu svoj nový domov.
Bzinskú svadbu chcel vidieť každý
Namiesto televízora a vysedávania po krčmách si najstaršia generácia Bzinčanov kedysi krátila dlhé zimné večery v ochotníckom divadle. Okrem notoricky známej divadelnej hry Ferka Urbánka Kamenný chodníček, zaradila do svojho repertoára i vystúpenie pod názvom Bzinská svadba. Jeho obsah vychádzal z niekdajších skutočných svadobných zvykov, ktorými žili obyvatelia Bzín. Iniciátorkou vzniku Bzinskej svadby bola, ako inak, Angela Marettová. „Sama som chodila po starých ľuďoch a na magnetofón som nahrávala, čo mi povedali o zvykoch v našej dedine. Takisto som zachytila mnoho svadobných piesní, ktoré sme potom zaradili do inscenácie,“ hovorí. Bzinská svadba bola okrem toho bohatá aj na množstvo jedál, koláčov či šišiek, ktoré pripravili gazdiné. Trvala od rána do rána. Vystúpenie ochotníkov na javisku síce netrvalo tak dlho, malo len hodinu a pol, ale počas neho stihli predviesť všetky prvky svadby. Začínali pytačkami u nevesty, pokračovali samotným sobášom, hostinou a končili prevozom výbavy a perín mladej ženy do ženíchovho domu. Všetci herci boli pritom oblečení v tradičných bzinských krojoch. „Pre mládencov som vtedy šla kroje požičiavať až do Martina,“ spomína A. Marettová. Vystúpenie divadelníkov malo u domáceho publika ohromný ohlas a názov Bzinská svadba sa stal značkou. „Od domácich sme vyberali symbolických päť korún. Neskôr sme aj ľutovali, že sme nešli hrať po susedných dedinách. Určite by sme mali úspech.“ Ako členovia ochotníckeho divadla starli a strácali sily, ich stretávanie bolo čoraz zriedkavejšie. Divadlo napokon úplne zaniklo, pretože nastupujúca generácia už o tento druh vyžitia nejavila záujem. I u nich však stále rezonuje Bzinská svadba ako niečo, na čo môžu byť hrdí.

SkryťVypnúť reklamu


Bziny v športe stavili na mládež
Novodobá samostatná história obce je síce veľmi krátka, no veľmi bohatá a úzko spojená najmä so športovým hnutím. Veď futbalový oddiel v Bzinách založil dnes už nebohý Ján Beňuš starší len v roku 1981 a o rok neskôr k nemu pribudol aj stolnotenisový. Za krátke 25-ročné obdobie tak v kronike obce pribudlo už aj niekoľko športových úspechov.
Ako v každej obci aj v Bzinách hrá prím jednoznačne futbal. V tomto napopulárnejšom športe dosiahli Bziňania niekoľko cenných úspechov. Veď kto by na začiatku 80-tych rokov predpovedal, že sa tu bude hrať V. liga. A veru, stalo sa. Mužskému kolektívu sa to podarilo v roku 1993 pod vedením Dušana Tittela staršieho. Bziny vtedy šokovali celú futbalovú verejnosť, keď ako nováčik súťaže skončili na 4. mieste. I keď po dvoch sezónach sa vrátili do najvyššej oravskej súťaže, pod taktovkou Eudarda Bugana po roku v V. lige znova účinkovali. Aj mládežníci Bzín sa môžu pochváliť peknými výsledkami. V roku 1984 vyhrali žiaci svoju skupinu I. triedy a len smola pri jedenástkach ich delila od postupu. Hrala sa tu aj vyššia dorastenecká súťaž, keď dve sezóny boli Bziny účastníkom IV. ligy. Rovnako aj bzinský stolný tenis žal rôzne úspechy. Už v roku 1983 dali mladí Bziňania o sebe vedieť na majstrovstvách Oravy, keď žiaci získali vo štvorhre bronz. Radosť obci robia aj niektorí rodáci. Takým je Štefan Jandek, dnes žijúci na Morave, ktorý sa v roku 2004 stal majstrom Českej republiky v korenšpondečnom šachu.
Ako vidieť šport v Bzinách má na čom stavať a zdá sa, že ho čakajú ďalšie a možno ešte krajšie časy. Na zelených trávnikoch veľkú radosť robia hlavne tí najmenší. Pred niekoľkými rokmi tu pritom nebolo žiadne mládežnícke družstvo. Zlom nastal v roku 2002, kedy do oravskej súťaže prihlásili prípravku, ku ktorej neskôr pribudli mladší a starší žiaci i dorastenci. Skrátka, v Bzinách stavili na mládež a urobili dobre. Prípravka dnes vedie svoju skupinu a teší sa na finálový turnaj o majstra Oravy. V III. lige sa darí obom žiackym kolektívom a po vlaňajšej skvelej premiére dorastenci už svoju súťaž vedú. V týchto družstvách je aj niekoľko výnimočných talentov, ktoré nechýbajú v oravských výberoch.
Veľký stolnotenisový boom v poslednom období neobišiel ani stolný tenis. Dnes Bziny majú až štyri družstvá. Výborné postavenie má v najvyššej oravskej súťaži A-družstvo. Patrí mu 2. priečka a ako jediný celok pokoril vedúce mužstvo z Hruštína. O tento šport je veľký záujem aj u detí, keď pravidelne organizované turnaje sú nimi preplnené.
I keď v športe sú dôležité hlavne výkony a výsledky, v dnešnej neľahkej dobe je to však aj akási prevencia i spôsob správneho vytvárania osobnosti mladého človeka. V Bzinách sa aj preto snažia k športu pritiahnuť hlavne mládež a organizujú pre ňu veľa rôznych športových podujatí vo futbale, stolnom tenise i šachu. Všetko najlepšie vyjadrujú tieto slová starostu obce Jána Beňuša: „Chceme, aby naše si deti vytvárali pozitívny vzťah k športu a vystríhali sme ich pred rôznymi neduhmi dnešnej spoločnosti, akými sú drogy, fajčenie, alkohol a aby nesedeli len pri počítačoch. Toto je naša priorita.“

Spravia to
citlivé mužské ruky
Spolu s menom a priezviskom zdedil Ľudovít Duraj mladší po svojom otcovi aj vzťah k práci s prútím. Počas dlhých zimných večerov teda môžete týchto dvoch Bzinčanov často nájsť pri pletení prútených košov. „Najlepšie sa mi robilo tu, v izbe, v teplúčku, ale dneska, viete, moderné ženy... Zablatíš, smeti tu narobíš, tak som sa musel presídliť do pivnice,“ naoko vyčíta manželke Ľ. Duraj starší. „Samému sa zle robí, lepšie, keď robíme dvaja,“ povie ešte a syn súhlasne prikývne. Z jesenných vŕbových prútov vyrábajú opálky, plytké košíky na zemiaky či vajíčka, z liesky zas pletú košíčky, košíky i koše. Majú z nich potom radosť nielen oni sami, ale aj známi a susedia. V minulosti slúžili takéto koše na nosenie sena či úrody. Dnes si do nich vynaliezavé ženy ukladajú aj kvety a vytvárajú tým zaujímavú dekoráciu pre svoje príbytky. „Ja ich tiež radšej používam, ako vyrábam. Je to ťažká práca pre ženské ruky. Ani nie tak samotné pletenie, ako skôr spracúvanie prútov na potrebnú hrúbku a tvar,“ tvrdí pani Durajová. „Netreba na to ani tak silu, skôr správny cit v rukách,“ spresňuje mladší Ľudovít. Podľa košikárov nie je až také ťažké naučiť sa pliesť koše. „Ja som to odpozoroval od svojho otca, syn to zas odkukal odo mňa. A potom to už šlo,“ vraví Ľudovít Duraj starší. Ani jeden z jeho vnukov si to však pravdepodobne nemyslí, pretože košikárstvu sa žiadny z nich nevenuje. Bohužiaľ. „Nemajú už na to čas.“


Majster železa
Jozef Záhora-Fugeľ to so železom naozaj vie. Hravo si poradí i s tým najnepoddajnejším.
Rozžeraví ho na „pekelnom“ stroji, ktorý si sám vyrobil, a potom sa už kov na nákove ohýba podľa Jozefových predstáv jedna radosť. Oslovenie „umelecký kováč“ však striktne odmieta. „Kdeže som ja umelec, to robím len tak, pre svoju potrebu alebo pre známych. Som samouk,“ bráni sa. Pred desiatimi rokmi, keď prestal aktívne športovať, sa rozhodol vyskúšať niečo, čo ho už dlhšie lákalo. Čosi odpozoroval v práci, čosi nechal na svoje prirodzené schopnosti a zručnosť. Dnes vyrába nádherné železné dekorácie, vešiaky, stojany, náradie. Materiál, surové železo, kupuje, alebo výhodne zháňa, kde môže. „Mám päť detí, synovia študujú na vysokej škole, manželka dlho nepracovala, bolo sa treba obracať. Týmto si k riadnemu príjmu ešte čosi privyrobím,“ hovorí 50-ročný J. Záhora. Šikovným kováčom sa stáva vždy vo voľnom čase a vtedy mu veru ide robota od ruky. Stojan spolu s náradím ku kozubu napríklad dokáže zhotoviť v priebehu jedného týždňa.

Autor: aš

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 707
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 888
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 539
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 841
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 075
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 016
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 711
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 074
  1. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  2. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  3. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  4. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  5. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  6. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  7. Juraj Kumičák: Kolaborant
  8. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 851
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 573
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 397
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 550
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 403
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 356
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 178
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 431
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Obe oravské nemocnice skončili v prvej dvadsiatke.

Do hodnotenia sa zapojilo raz toľko pacientov ako vlani.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Samuel Slovík.

V Žiline sa dva víkendy po sebe konali veľké preteky.


Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


  1. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  2. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  3. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  4. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  5. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  6. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  7. Juraj Kumičák: Kolaborant
  8. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 851
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 573
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 397
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 550
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 403
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 356
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 178
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 431
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu