Čo sa skrýva za touto stručnou, ba až „suchou“ vetou? Ľudský osud, život, ktorý takmer vyhasol počas krásneho slnečného letného dňa na pláži ostrova Brač...
Šikovný mladý murár Marek Randjak z Oravskej Polhory sa na dovolenku s kamarátmi v chorvátskom letovisku ani príliš nepripravoval. Akoby aj mohol - partiu doplnil na poslednú chvíľu. No na svoju prvú cestu k moru sa 19-ročný mladík veľmi tešil. Mora si aj s kamarátmi užíval až do chvíle, ktorá takmer znamenala jeho smrť. Bola nedeľa predpoludním, polovica augusta minulého roka. Dovolenkári veselo skákali do morskej vody alebo sa opaľovali. Možno si Marek na svoje plavecké aktivity nevybral najvhodnejšie miesto, možno zapracovali morské prúdy. To dnes už nikto nevie a ani sa nedozvie. Faktom však zostáva, že keď Marek skočil, už sa plávajúci nevynoril. Šťastím v nešťastí bolo, že len niekoľko krokov od miesta nešťastia sedel na pláži chorvátsky minister obrany Berislav Rončevič a oddychujúc pozoroval dianie okolo seba. Keď videl, čo sa stalo, okamžite utekal topiacemu sa Marekovi na pomoc.
Skočil do vody a vytiahol mladíka z vody. Ako neskôr povedal, Marek vyzeral naozaj zle, okamžite mu teda začal dávať dýchanie z úst do úst, masáž srdca a privolal záchranku. Pre Branislava Rončeviča odvozom Mareka do najbližšej nemocnice však všetko neskončilo, pomohol pri zariaďovaní jeho operácie a sledoval jeho pokroky v rekonvalescencii aj po tom, čo sa vrátil na Slovensko. „Prežili sme vtedy strašné chvíle, to sa nedá len tak opísať,“ povedal nám Marekov otec Ľudovít Randjak. O synovej nehode sa rodina dozvedela až v pondelok, keď im zavolali z chorvátskej nemocnice. „Nemohli sme sa s nimi dohovoriť, nerozumeli sme si. Pokúšali sme sa spojiť so slovenskou ambasádou, čo sa nám aj podarilo, no pani, ktorá nám zdvihla telefón, nám pomoc odmietla, vraj je už po pracovnom čase. A to sme chceli len toľko, aby tlmočila náš telefonický rozhovor s lekármi... Nakoniec nám pomohli na českej ambasáde,“ spomína aj dnes ešte stále s pohnutím v hlase otec piatich detí. „Nebyť ministra Rončeviča, ktovie, ako by to bolo dopadlo. My aj Marek mu vďačíme naozaj za veľa. Pravdepodobne len rýchlej a kvalifikovanej operácii, ktorú zariadil, sa dnes môžeme pozerať na zázrak - na to, že Marek sa po čase postavil na vlastné nohy a dnes chodí.
A to v čase, keď ho previezli do našej nemocnice, nedokázal pohnúť ani rukou. Je to pracovitý a húževnatý chlapec, len ťažko sa vyrovnáva s trvalými následkami úrazu, ale robí všetko pre to, aby boli čo najmenej citeľné.“ Marekovi pri rekonvalescencii a rehabilitácii je veľkou oporou práve rodina. Rodičia piatich detí robili čo sa len dalo, aby synovi zabezpečili čo najlepšiu odbornú starostlivosť. Len ten, kto niečo podobné prežil, vie, že nejde o lacnú záležitosť - podobnú záťaž vydrží len máloktorý rodinný rozpočet. Marek s rodičmi by sa 5. apríla mali tiež zúčastniť vyhodnotenia ankety Vojenský čin roka. Osobne sa chcú stretnúť s ministrom Berislavom Rončevičom, záchrancom ich dieťaťa. No cesta do Bratislavy nie je lacná. Ako sme sa však dozvedeli, v tom rodine vyjde v ústrety miestna samospráva v Oravskej Polhore, ktorá v rámci svojich možností poskytne Marekovi a jeho rodičom auto a šoféra.
