Na niektorých zmenách musíme sami a často veľmi tvrdo pracovať. Zmeniť sa k horšiemu je ľahké. To ide takmer samo od seba. Ale zmeniť sa k lepšiemu vôbec nie je ľahké. Ak chcem zlepšiť svoje správanie k blízkym, ak sa chcem zbaviť nejakého zlozvyku, ak chcem byť čestnejší, usilovnejší, spravodlivejší, to má niečo stojí.
My kresťania prežívame pôstne obdobie, ktoré má byť príležitosťou k zmene k lepšiemu. Hlavnou výzvou pôstu je „Robte pokánie,“ t. j. zmeňte sa, zmeňte zmýšľanie. Ako to treba urobiť? Dá sa to vôbec? Koľkokrát sme sa o to usilovali a výsledky sa nám zdajú veľmi nepatrné. Ako sa robí to „zmeňte sa“?
Druhá nedeľa pôstna nám hovorí o Ježišovom premenení na vrchu. Tam svojim vyvoleným apoštolom ukázal niečo zo svojej božskej slávy. Bola to chvíľa, kedy sa nielen Ježiš premenil, ale kedy sa zmenili aj tí, čo tam boli. Za všetkých to vyjadril apoštol Peter: „Rabbi, dobre je nám tu.“ A chcel zariadiť, aby táto chvíľa trvala čo najdlhšie.
Táto známa udalosť nám chce povedať tri dôležité veci:
- zmena k lepšiemu je možná v živote každého človeka
- dôležitým prostriedkom zmeny je samota
- ku zmene potrebujeme aj pomoc druhých
Božie slovo aj skúsenosť nás učí, že niet medzi ľuďmi beznádejného prípadu. Poznáme zmeny v ľudských životoch, ktorým už nikto nedával nádej. Poznáme úspešných abstinentov, ktorí celé roky boli v zajatí alkoholu. Poznáme usporiadané rodiny, ktoré dlhý čas boli rozvrátené. Poznáme zmierených ľudí, ktorí roky žili v hneve a nepriateľstve. Poznáme starostlivých otcov, ktorí vážne zanedbávali výchovu svojich detí. Poznáme mnohé prípady veľkých obrátení aj z Božieho slova a z dejín Cirkvi. Toto všetko nás chce povzbudiť, že zmena je možná aj v mojom živote. Aj ja sa môžem zbaviť hocijakého zlozvyku a napraviť všetky vzťahy. A možno táto zmena je aj veľmi potrebná.
Pre to, aby som sa mohol zmeniť však musím vytvoriť podmienky. Veľmi dôležitou podmienkou je, vedieť sa utiahnuť do samoty. Byť sám so sebou. Úprimne sa nad svojím životom zamyslieť. Objektívne svoj život zhodnotiť. Zvážiť, čo by malo byť iné v mojom živote. Premyslieť, čím znepríjemňujem život svojim blízkym a čím si škodím sebe samému. Neustály zhon okolo nás nám to nedovoľuje. Stále sme zaplavení hlukom a novými informáciami a preto nemáme kedy sa stretnúť sami so sebou. Hovorí sa, že ticho lieči a samota uzdravuje. Čo všetko by mohlo byť v našom živote uzdravené a iné, keby sme vedeli stráviť chvíle v samote a tichu.
Pre ozajstnú zmenu však nestačí len veriť, že zmeniť sa dá, nestačí ani vedieť v čom by som sa mal zmeniť, nestačí ani len chcieť sa zmeniť. K ozajstnej zmene svojho života potrebujem aj pomoc druhých. Potrebujeme vedieť, že niekto o našu zmenu stojí, že niekto nám verí, že nás niekto povzbudzuje, že nás niekto potrebuje a stojí pri nás. Je veľmi dobré ak máme takéhoto človeka pri sebe. Ak aj nemáme tak vedzme, že takto stojí pri nás Boh. Že jemu na nás vždy záleží, nech by sme boli v akomkoľvek stave. Že on nás má vždy rád. Že on nám vždy verí a teší sa z každého nášho úspechu. V nebi je veľká radosť z každého, kto robí pokánie. Apoštolovi Petrovi stačilo zažiť niečo zo skutočnej Božej blízkosti a stal sa iným človekom.
Prajem nám všetkým, aby sme si v tomto pôstnom čase našli čas na seba, na prehodnotenie svojho života, na dobré rozhodnutia a aby sme cez zážitok Božej blízkosti urobili potrebné zmeny vo svojom živote. Aby tí, ktorí sa budú s nami stretávať, mohli aspoň v duchu povedať: „Dobre je nám s tebou.“
Autor: Blažej Dibdiak, farár,Námestovo
