Vzápätí volajú hasičov, hasiči vetrinárov, pristavili sa aj policajti... Na okraji cesty totiž sedí labuť, javiaca len sporé známky života. Chlapci, informovaní o nebezpečenstve možnosti nákazy vtáčou chrípkou sa zachovali tak, ako vedeli – obrátili sa na najbližšiu inštitúciu, dostupnú non-stop, dokonca z inkriminovaného miesta aj pešo. Labuť sedela na okraji cesty, najprv sa sotva hýbala, no potom skĺzla po svahu hlboko pod cestu, tam mala trochu viac pokoja. „S odchytom zvieraťa čakáme, musíme sa zariadiť podľa pokynov veterinárov,“ povedal nám hasič Jozef Kováč, zasahujúc spolu s kolegami Zdenom Drbiakom a Leonardom Mikosom. Zdeno Drbiak sa zatiaľ prezliekol do snehobieleho ochranného odevu, pripravený na odchyt so slovami: „Dúfal som, že túto kombinézu nikdy nebudem musieť použiť...“ Po príchode veterinárov a polície sa hasiči dozvedajú, že mesto má k dispozícii klietku na prevoz zvierat, mala by byť uskladnená na Technických službách mesta Tvrdošín.
Pokus nájsť ju v neďalekom dvore technických služieb však vyznieva hlucho – technické služby údajne žiadnu takú klietku už niekoľko rokov nemajú. Prichádza ďalší návrh – volejbalová sieť. No kto obetuje športovú pomôcku, ktorá by musela byť po zásahu spálená? Jozef Kováč s veterinárom Karolom Blahom sa napokon odvážia priblížiť k zvieraťu, ktorého zobák vie byť v prípade ohrozenia veľmi silný. Hasič si berie na pomoc hák s dlhou násadou, aby zviera pridržal alebo v prípade potreby zarazil jeho útok. Za silného svetla baterky si veterinár zviera obzerá – krídla, nadvihnuté hákom, stehná, nohy, hlavu, krk. „Keby bolo zviera choré, má opuchnutú hlavu aj krk,“ zhodnú sa veterinári Karol a Gabriela Blahovci. Po zhodnotení fyzického stavu zvieraťa prichádzajú k záveru, že labuť je zranená, nie chorá. Pravdepodobne narazila do elektrického vedenia a pritom sa zranila, prípadne dezorientovaná zosadla na cestu a pritom ju zrazilo auto. No aj tak ju veterinári odvezú na pozorovanie. Pred hroziacou mrazivou nocou ju nemôžu nechať sedieť na snehu, zamrzla by, Je to niečo úplne iné, ako keď zviera trávi noc na prúdiacej vode. Slová veterinárov nato nepriamo potvrdila aj sama labuť. Odrazu sa zdvihla a pokúsila sa dostať bližšie k vodnému toku, Orava predsa tečie len zopár metrov opodiaľ... Akoby tušila, na čom sa zhluk ľudí neďaleko nej dohodol a nepáčilo sa jej to: krivkajúc a mávajúc krídlami sa odtackala niekoľko metrov, potom zase a zase – až skončila znova na vode Oravy. Podľa slov Gabriely Blahovej chlapci, ohlasujúc nájdenú labuť, reagovali správne, veď nikto dopredu nemôže vylúčiť, že ide skutočne o zviera, nakazené vtáčou chrípkou. Opatrnosti nie je nikdy dosť. „No v posledných silných záchvevoch zimy treba každoročne počítať, že sa častejšie ako inokedy stretávame s nálezmi uhynutých vyčerpaných vtákov a zvierat,“ dodáva Gabriela Blahová.
Ako nám povedal riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Dolnom Kubíne Peter Čulen, veterinári na území Oravy nemajú pre podobný prípad žiadne zariadenie na odchyt zranených či chorých zvierat, ktoré sa po odchytení zotavujú v záchytných rehabilitačných centrách Štátnej ochrany prírody v Námestove alebo v Zázrivej. Veterinárnym lekárom môžu prísť na pomoc hasiči či ornitológovia, no pri voľbe spôsobu odchytenia môžu všetci využiť výlučne vlastnú fantáziu a dostupné možnosti.