Aj to je totiž jedna z ich tradičných obyčají. A práve pre cudzincov nezvyčajné obyčaje a zvyky spojili na prelome februára a marca mládež zo šiestich krajín Európy - Poliakov, Slovákov, Francúzov, Maďarov, Portugalcov a Španielov. Od 21. februára do 2. marca trávili v Pewli Slemenskej spolu všetok čas mladí ľudia vo veku od 15 do 25 rokov, ktorí okrem veku nemali zdanlivo nič spoločné. Boli medzi nimi študenti, ale aj pracujúca mládež, medzi Portugalcami dokonca jeden vojak z povolania. No napokon všetci zistili, že ich spája neuveriteľne veľa - nielen spoločná Európa a chuť presadiť sa v nej, ale hlavne chuť žiť zmysluplný a pestrý život, hrdosť na svoje národné korene, vôľa spolunažívať v dobrých vzťahoch a rozumieť si aj napriek odlišným materinským jazykom. Najdlhšiu cestu do dedinky neďaleko slovensko-poľskej hranice mali Portugalci, ktorí sem z Azorských ostrovov merali letecky viac ako 3000 kilometrov, najkratšiu - s výnimkou domácich Poliakov - Slováci. Tí prišli do Poľska z Oravy a náladu zlepšovalo aj to, že všetci sa navzájom poznali. Osem slovenských mladých ľudí prišlo z Obchodnej a Hotelovej akadémie na Slanickej Osade.
Iný kraj, iný mrav
Projekt medzinárodnej školy dobrých mravov vypracoval Mieczyslaw Krzak zo strediska kultúry gminy Świnna, združujúcej šesť okolitých obcí. Partnerom gminy na slovenskej strane je obec Oravská Polhora. Európsky Fond rozvoja systému vzdelávania z programu Mládež podporil projekt sumou 20 000 eur.
„Myšlienka urobiť niečo podobné vo mne skrsla pred časom v Maďarsku, na stretnutí s našimi tamojšími priateľmi, ktorí mali zas družbu s Portugalcami. Zoznámili sme sa tam s nimi, oni mali ďalšie družobné styky - a myšlienka bola na svete. Stačilo už len správne vypracovať projekt,“ hovorí skromne Mieczyslaw Krzak. Na stredisku kultúry pracuje spolu s manželkou a obaja venujú svojej práci takmer všetok svoj čas. Spolu s Ivanom Matisom, zástupcom Oravskej Polhory v projekte nás obaja sprevádzali aj medzi mladými účastníkmi stretnutia. „Každý deň sa zoznamujú s našou krajinou, po večeroch si navzájom pripravujú program tak, aby všetci spoznali zvyky a obyčaje v zúčastnených krajinách. Tak už nikoho neprekvapí, že napríklad Portugalec nenechá ženu nikdy ísť po chodníku v susedstve cesty, tam je miesto len pre muža, žena má byť bezpečnejšia ďalej od cesty, a mladí sa smejú, že hlavne bližšie k výkladom obchodov... Ale zaujímavé sú aj pravidlá, týkajúce sa poludňajšej či popoludňajšej siesty a mnohé iné.“
Bola aj „bitka“ remeňom
Anna Stolariková a Jolana Turácová nám rady porozprávali, ktoré zvyky nových priateľov ich najviac prekvapili. Ako sme už spomínali, Poliaci deťom na narodeniny rozbijú toľko vajec, koľko majú rokov. No keď dievča dovŕši 18 rokov, s rozbíjaním vajec je koniec - najprv dostane remeňom 18 rán na zadok a potom ju mládenci nosia na stoličke na pleciach, to aby si vraj uvedomila, že život vie byť tvrdý, ale aj plný eufórie a šťastia. Ľakať sa v Poľsku nemáme ani vtedy, keď nás chce niekto silou-mocou bozkávať - to, že muž bozká žene ruku pri zoznamovaní, tanci či rozlúčke patrí k ich základným pravidlám slušnosti rovnako ako to, že pri gratulácii či rozlúčke vás bozkajú trikrát na líce. Ďalší nám porozprávali o radosti Portugalcov a Španielov zo snehu, ktorého si tu užili toľko ako nikdy v živote. Tešili sa z neho viac ako malé deti, keď padal, skúmali, ako vyzerá snehová vločka... „Úžasný bol výlet do soľnej bane,“ povedal nám Šimon Chládek, študent hotelovej akadémie. „Nedá sa to ani popísať. Sprievodcu nám tam robil niekdajší robotník, a ten veru vedel rozprávať zážitky! Prešli sme tromi poschodiami až do hĺbky 210 m, no boli sme len v tej časti, kde sa už soľ neťaží. V druhej časti ešte stále prebiehala obmedzená ťažba.“
Vytiahli sa buchtami
Účastníci stretnutia navštívili aj Krakov, Zakopané, Wadovice a veľa iných zaujímavých miest. Jeden z večerov patril národným špecialitám, počas neho sa naši „vytiahli“ kysnutými lekvárovými buchtami. Španieli prispeli rybami, Portugalci syrmi, atď. My sme mladých ľudí zastihli pri tvorbe piktogramov pre webovú stránku. Tie majú charakterizovať našu krajinu tak, aby im porozumel každý, kto ich uvidí. Jolana Turácová namaľovala krásny Oravský hrad, ostatní prispeli symbolmi lásky Slovákov k rodine, k hokeju či najkrajších slovenských dievčat. Pod vedením učiteľky Márie Lofajovej pracovali okrem troch spomínaných študentov aj Andrej Vons, Veronika Káziková, Andrea Gereková, Tomáš Kolčák a Antónia Diková. Výsledkom stretnutia nebude však len webová stránka, kde nájdeme charakteristiku národov zúčastnených krajín, ale aj šesťjazyčná brožúra slušného správania sa a zvykov v každej z nich.
Sme nedôverčiví
Zaujímalo nás však, ako si Ivan Matis „užíva“ organizačnú prácu spojenú s projektom na slovenskej strane: „Podobné projekty a stretnutia sú pre mladých ľudí neoceniteľné, získajú pri nich rozhľad a skúsenosti, rozvíjajú svoje komunikačné schopnosti. Preto ma vie vždy znovu sklamať, že sa k európskym projektom staviame s veľkou nedôverou,“ hovorí Ivan Matis. „Ani riaditelia stredných škôl nie sú vo svojom postoji k projektom financovaným EÚ vždy otvorení. Preto ma veľmi teší dobrá spolupráca s SOU SZSD, OAY a HA Slanická Osada. Táto škola dáva žiakom možnosti nielen v takýchto cezhraničných projektoch, ale spolupracuje aj s partnermi v Taliansku, Švajčiarsku, na Cypre či v Amerike. Pripravenosť absolventov tejto školy pre uplatnenie sa v európskom meradle je potom neporovnateľná, čo vidieť aj v komunikácii s rovesníkmi z rôznych krajín počas tohoto projektu. Poliaci financovaniu EÚ viac dôverujú než my, a to sa v konečnom dôsledku prejavuje aj na tom, že dokážu čerpať zo štrukturálnych fondov neporovnateľne viac peňazí než my na Slovensku.“ Ako nám však povedali mladí účastníci projektu v Świnnej - Pewli Slemenskej, oni sami by sa pustili do prípravy podobného projektu, pretože „je to super“ a zapojiť sa do podobných aktivít odporúčajú každému.