Komora lekárov odporučila svojim členom, aby s ňou nepodpísali zmluvy. Od nových zmlúv očakávali lekári viac, pretože ceny, ktoré poisťovňa ponúkla, neodrážajú ekonomicky oprávnené náklady poskytovateľov. Poisťovňa, v ktorej je poistených približne 70 percent obyvateľov Slovenska sa bráni, že toto navýšenie by predstavovalo z piatich na deväť miliárd korún, ktoré nemá k dispozícii. Únia špecialistov a Asociácia súkromných lekárov sa s poisťovňou dohodli, neštátni lekári s tým nesúhlasia.
Nemocníc sa táto situácia životne týka, sú financované z poisťovní, to znamená od zmluvného objemu, ktorý uzavrie nemocnica s poisťovňou. Financie od poisťovní sú určené na chod nemocnice a platy zamestnancov. Ak sa tu ošetrí pacientov viac, môže poisťovňa kalkulovať a môže alebo nemusí nadzmluvné objemy preplatiť. Zdravotníci zodpovední za zdravie obyvateľstva sa musia neustále vzdelávať, často pracujú na hrane fyzických a psychických síl. Podľa prieskumu rizikových zamestnaní v 90. rokoch stáli na jednej z prvých priečok. Len málokto si uvedomí, že sú vystavení rőntgenovému žiareniu, plynom, chemickým škodlivinám, prenosným infekčným chorobám. Členovia rezortu, ktorého finančné ohodnotenie je označované ako „chvost národného hospodárstva“, sú nespokojní. Z celého Slovenska odchádzajú najmä zdravotné sestry do zahraničia, kde sú platené za neodbornú prácu oveľa viac ako u nás. Sú to sestry skúsené, kvalifikované, so špecializáciami, i tie, ktoré si robia vysoké školy. Za prácu, ktorú by chceli vykonávať so všetkou zodpovednosťou a láskou k tomuto povolaniu, sú však platené mierne nad priemer minimálnej mzdy.
„Málo honorovaní sú zdravotníci na Slovensku, ale i v okolitých krajinách, napríklad Poľsku. Situácia sa musí zmeniť, aby vzdelané sestry aj lekári mali zaplatené za prácu aj vzdelanie, aby výška mzdy odrážala úroveň zodpovednosti, ktorú nesú. Dokázali by sme zaplatiť všetkých aj nadštandartne, ale museli by sme od zdravotných poisťovní dostať za vykonanú prácu. Tento systém je zle nadstavený, pretože nám chýba 10 percent nezaplatených výkonov od Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Oceňujem našich kolegov, správame sa ako charitatívni pracovníci. Robíme nad limit, ktorý je nám síce uznaný, ale poisťovňa dôvodí, že na to nie sú peniaze,“ hovorí Vojtech Koleják, riaditeľ NsP Trstená.
Opätovne vzrástli ceny energií – plyn, elektrina, lieky, potraviny, voda (máme najdrahšiu vodu na Slovensku). „Ak sa komunikácia s poisťovňami nezmení, budú musieť platy zamestnancov stáť. Môžem to riešiť inými prostriedkami, ako znižovaním liečebno – zdravotnej starostlivosti, prepúšťaním zamestnancov alebo rušením oddelení. Touto cestou sa nechceme uberať. Rušiť a znižovať kvalitu nemocničnej starostlivosti nemôžeme a nechceme. Uvedomujem si, že máme všetci zodpovednosť zachovať nemocnicu a liečenie.“ Nemocnica v Trstenej bola medzi prvými nemocnicami na Slovensku, ktorá získala v decembri 2004 certifikát kvality ISO 9001.
Z približne 190 sestier odišlo v rokoch 2004 – 2006 len 18 zdravotných sestier. Niektoré z nich odišli do zahraničia, kde je otvorený trh, najmä do Anglicka, Írska, Dánska, Holandska, či Rakúska. Otvorením hraníc s Ukrajinou sa uvoľní a zvýši prílev pracovných síl do Európy. Pokiaľ sa odmeňovanie zdravotníkov za vykonanú prácu na Slovensku nezmení, migrácia za ňou bude nutnosťou.
Problémom nášho „chorého“ zdravotníctva sa budeme zaoberať aj v ďalších číslach nášho týždenníka.
