Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Na návšteve v Rabši

Naozaj sú v erbe tri stromy? V súčasnom erbe obce sa na návrší nachádzajú tri stromy. No doteraz nie je isté, či sa rovnaké symboly nachádzali aj na pôvodnom pečatidle obce, pochádzajúcom zo 17. storočia, pretože to sa doposiaľ nepodarilo nájsť.

Naozaj sú v erbe tri stromy?
V súčasnom erbe obce sa na návrší nachádzajú tri stromy. No doteraz nie je isté, či sa rovnaké symboly nachádzali aj na pôvodnom pečatidle obce, pochádzajúcom zo 17. storočia, pretože to sa doposiaľ nepodarilo nájsť. Stav najstaršieho zachovaného pečatidla z 18. storočia však necháva miesto pochybnostiam, či symbolizuje skutočne iba lesné bohatstvo obce, alebo aj Pannu Máriu – symbol materstva a rodiny, veď na rodine stál a stojí rozvoj dediny po celé stáročia. Výjav návštevy Panny Márie totiž dominuje aj na hlavnom, historicky cennom oltári v miestnom rímsko-katolíckom kostole Navštívenia Panny Márie a rovnaký obraz sa nachádza aj na najstaršej cirkevnej pečati rímskokatolíckej rabčanskej farnosti z roku 1711.

Skryť Vypnúť reklamu

Prispievali na Becherovku
Jednou zo vzácnych lokalít, kde sa na Slovensku vyskytuje vzácna liečivá rastlina vachta trojlistá, je práve Rabča. Údajne na jej výskyt už kedysi dávno upozornil miestneho richtára istý Róm, prechádzajúci obcou: „Viete vy, richtár, čo tu máte? Veľkú vzácnosť, na mužskú potenciu je toto tu malý poklad!“ A nechal mu fľašu slivovice s extraktom z vachty. Ako nám potvrdil riaditeľ CHKO Horná Orava Róbert Trnka, vachta trojlistá je skutočne vzácna rastlina, vyskytujúca sa ojedinelo iba na slatinných rašeliniskách. V Rabči ju možno nájsť Za vodou na Žabinci. „Ide o chránenú liečivku, výbornú na žalúdočné problémy dospelých i detí, o jej účinkoch na potenciu mi nie je nič známe. Je prirodzenou súčasťou jedálnička losov, ktorým má pravdepodobne tiež napomáhať pri trávení. Kedysi patrila medzi vykupované liečivé rastliny, na výkup ju zbierali aj Rabčania. Používala sa však nielen na čaje a čajové zmesi, ale je aj jednou z bylín, ktoré dodávajú špecifickú chuť svetoznámej Becherovke. Slovenskú vachtu trojlistú dnes pri výrobe čajov, liečiv a Becherovky nahradila oveľa lacnejšia surovina z Estónska.“

Skryť Vypnúť reklamu

Nechýba tu ani letisko
Dedina je jednou z dvoch-troch obcí na Orave, ktoré sa môžu pochváliť pristávacou plochou pre lietadlá. V júni 2001 vydal okresný úrad miestnemu občanovi Miroslavovi Kolčákovi povolenie na vybudovanie pristávacej a vzletovej plochy pre ľahké letúne, ultraľahké vetrone a vírniky. Podmienkou bolo rešpektovanie kritérií ochrany prírody v chránenej krajinnej oblasti. Vďaka letom, ktoré sa z tohoto letiska doposiaľ uskutočnili, vznikli aj viaceré letecké snímky obce, ktoré zhotovil fotograf, kronikár a prednosta obecného úradu Vladimír Briš.

Rabčania založili dve Rabče
V stredoveku cez Rabču – údolím Slanej rieky viedla jedna vetva významnej obchodnej cesty spájajúcej Balt s Jadranom. Popri tejto ceste sa formovali ľudské obydlia, účelné stanice, poskytujúce kupcom a pocestným rôzne služby. Z týchto staníc sa vyvinuli stredoveké obce. V zachovalých písomných prameňoch sa Rabča prvýkrát spomínala v roku 1564 v daňových súpisoch Oravského panstva. Až objavenie rukopisnej mapy Oravy z roku 1550 prinieslo dôkaz o tom, že už vtedy obec Rabča existovala. Rabča okrem významnej polohy na dôležitej obchodnej a strategickej ceste mala vo svojom chotári jedinečné prírodné bohatstvo – soľný prameň od ktorého polovicou Rabče preteká Soľný potok. V roku 1550 prišli tento prameň preskúmať dvaja kráľovskí komisári Ondrej Kaiser a Jozef Milaver, odborníci na ťažbu soli, a tí zakreslili najstaršiu známu rukopisnú mapku podbabiohorských obcí nachádzajúcich sa v okolí dnešnej Polhoranky – Slanej rieky. Jedinú zachovalú zakladaciu listinu obce Rabča však podpísal uhorský palatín a pán Oravského hradu Juraj Thurzo až 9. augusta 1608, pôvodné listiny o založení Rabče zhoreli so župným archívom vo Veličnej v roku 1683.
Prví valašskí osadníci s richtárom Lazarom klčovali husté lesy na dolnom konci riečky Polhoranky medzi Pilskom a Babou horou v lokalite zvanej Brána. Za strážnu službu na hraniciach s Poľskom boli valasi oslobodení od platenia daní a poplatkov. V drsných podmienkach sa im však nedarilo a po zavedení daní Thurzovcami začali dedinu opúšťať. Do konca 16. storočia ostali zo šiestich domov obývané len dva. V roku 1608 sa zemepán Juraj Thurzo rozhodol Rabču opäť osídliť. Touto úlohou poveril Jána Ramzu z Horného Štefanova a 9. augusta vydal listinu, v ktorej Ramzu ustanovil za richtára (šoltýsa) s povinnosťou usadiť v Rabči päť valaských kolonistov. Ján Ramza priviedol do Rabče svojho brata a valachov Gembuša, Odelgu, Nováka a Krúpu. Podľa nich sa až do polovice 18. storočia nazývali sedliacke rale. Rod Ramzovcov sa pri zakladaní Rabče osvedčil a tak Juraj Thurzo 29. septembra 1616 poveril Jakuba založením ďalšej obce, ďalej v horách – vznikla Nová Rabča, zvaná aj Hornou Rabčicou. Po trinástich rokoch požiadali jej obyvatelia o pridelenie územia v „surových horách“ medzi Rabčou a Polhorou. A tak prišla Rabča 13. augusta 1629 o veľkú časť zalesneného chotára, ktorý pripadol podľa rozhodnutia zemepána Gašpara Illésházyho obci Rabčice.

Skryť Vypnúť reklamu

Digitalizovaná obec má aj na malé mesto
V ostatných rokoch „naskočila“ obec na cestu najnovších informačných technológií. Samospráva sa snaží obyvateľom maximálne sprístupniť všetky dostupné informácie a služby prostredníctvom internetu. V obecnej knižnici majú Rabčania už niekoľko rokov k dispozícii dva počítače a pripojenie na internet. Pre študentov, hlavne vysokoškolákov sú neoceniteľnou pomocou medziknižničné výpožičky odbornej literatúry, o ktoré sa stará vedúca knižnice Ružena Galčíková. O tom, že svoju prácu robí skutočne vynikajúco, svedčí aj fakt, že v priebehu posledného roka knižnica zaznamenala nárast počtu čitateľov takmer o stovku. V obci so 4350 obyvateľmi je dnes aktívnym čitateľom takmer každý šiesty občan, vrátane detí a starých ľudí. Ako nám však povedal prednosta obecného úradu Vladimír Briš, v prepojení s knižnicou sa obec zamerala na vznik verejného vzdelávacieho a informačného centra, kam vďaka projektu, podporenému ministerstvom kultúry pribudne osem nových počítačov a internet zadarmo. Obec už investovala do prenájmu výkonnej farebnej tlačiarne, ktorá je súčasne kopírkou i skenerom a dokáže vytlačiť či prekopírovať až formát A3plus. „Na internete v obecnej knižnici a v našej lokálnej sieti intranet budú mať obyvatelia obce k dispozícii všetky potrebné tlačivá aj s príkladmi na ich vyplnenie, všetky potrebné nariadenia, kroniku obce, všetky ročníky a čísla obecných novín, mapy či územnoplánovaciu dokumentáciu Rabče,“ hovorí Vladimír Briš. „V rámci reformy verejnej správy prešlo na obce a ich pracovníkov množstvo kompetencií. Pri personálnom obsadení, ktoré sa nemôže rovnať mestám, musíme pracovať na podobnej úrovni. Digitalizácia agendy umožní vybaviť všetko potrebné aj bez návštevy úradu a čakania, pracovníci obce si budú môcť tiež oveľa hospodárnejšie rozvrhnúť pracovný čas.“
Rabčania netaja, že obec má dobudúcna aj neskromné ambície stať sa malým mestečkom. Zodpovedá tomu aj veľký nárast stavebného ruchu, podľa údajov spoločného stavebného úradu v minulom roku pribudlo v Rabči najviac novostavieb spomedzi obcí okresu Námestovo. V dedine pribúda obyvateľov: kým pred 15 rokmi žilo v Rabči 3685 ľudí, v roku 2000 ich už bolo 4160 a ku koncu minulého roku mala obec 4350 obyvateľov. V dedine je dokonca aj dostatok priestorov pre podnikateľov a najrôznejšie výrobné prevádzky. No napriek tomu, že Rabča leží na hlavnej spojnici regiónu s poľským Živcom, investorov je stále málo. Dokonca v súčasnosti stojí nedostatočne využitá aj krásna nová výrobná hala súkromnej firmy, ktorá vyrástla priamo v centre obce. Ďalší priestor pre prípadnú výstavbu priemyselnej zóny je na 150 m širokej rali medzi Rabčou a Oravskou Polhorou, tá má dokonca aj vlastný zdroj vody. Obec si v ostatných desaťročiach, či už za čias predsedu MNV Jána Maťugu, starostu Dušana Pitáka či za súčasného vedenia samosprávy, vybudovala veľmi pekné kultúrno-spoločenské centrum v Gaceli. Jeho súčasťou sú služby všetkého druhu, výroba, obchod, zdravotné stredisko, peňažný ústav, obecný úrad, kultúrny dom i tretia najväčšia základná škola na Orave. Pracuje tu tiež základná umelecká škola – výtvarný odbor, výchove hudobných talentov sa tu venuje súkromná umelecká škola. Takže k mestečku majú Rabčania skutočne veľmi blízko.

Starosta Rabče sa druhýkrát narodil
V samospráve robíte prvé volebné obdobie, predtým ste pracovali v štátnej správe. Po 3,5 roku určite viete presne pomenovať rozdiely. „Vyliečilo“ vás starostovanie z nejakých ilúzií?
Desať rokov v štátnej správe mi dalo základy pre orientáciu jej odborov na samosprávu, hlavne v sociálnej oblasti, kde som pracoval ako kurátor, pracovník pre zdravotne ťažko postihnutých a neskôr ako vedúci personálneho oddelenia. Prichádzal som do kontaktu s občanmi z celého okresu, ktorí potrebovali pomoc a získal som obraz o celkovej situácii na Bielej Orave i v našej obci, hlavne čo mladých i starších ľudí trápi. Práve keď som nastúpil na post starostu, začali na obce prechádzať kompetencie zo štátnej správy - stavebný úrad, opatrovateľské služby a školstvo. V znamení ich preberania a vytvárania podmienok pre ich fungovanie sa niesol celý prvý rok môjho starostovania. No doba nepostojí a teraz je to už viac o spolupráci v rámci EÚ pri podávaní projektov. Teraz je situácia taká, že na všetkých investičných akciách sa obce musia podieľať minimálne 5 %, ak projekt uspeje v komisii EÚ, ak nie, obec musí začať za vlastné a z ministerstiev žiadať pomoc. Do funkcie som išiel s ilúziou, že všetko ide podľa bežných pravidiel a zákonných noriem, ale skutočnosť je iná. Napriek tomu sa všetko dá vybaviť, ak človek mieri za svojím cieľom. U mňa to je môj volebný program, za ktorým si stojím od začiatku s veľkou podporou obecného zastupiteľstva. Už teraz môžem povedať, že ho do konca volebného obdobia splním. Okrem chodníkov po obci, ktoré budú pre budovanie kanalizačných prípojok v roku 2007 rozkopané a až potom sa môžu upravovať.
Čo pokladáte za najdôležitejšiu vec, ktorú ste za posledné roky urobili?
Začiatok výstavby nie telocvične, ale športovej haly napriek tomu, že sme si na ňu zobrali úver, ale bez toho by sme nikdy nezačali. Kto začne stavať rodinný dom až keď má naň všetky peniaze? Nikto! To isté platí o obci. Okrem toho som presvedčený, že dva milióny neboli posledným príspevkom štátu na našu stavbu. Dôležité pre nás bolo podanie žiadosti na rekonštrukciu ZŠ z fondov EÚ, ktorá nám bola schválená vo výške 26 mil. Sk. Hneď po športovej hale je to najväčšia investícia v obci. Touto rekonštrukciou a dostavbou športovej haly v tomto roku bude mať obec jeden z najkrajších školských areálov na Orave, ak nie na Slovensku.
Do konca môjho funkčného obdobia obec investuje do výstavby a rekonštrukcie obecného majetku približne 70 miliónov, čo je za štyri roky naozaj dosť a je sa čo obracať. Jednou z dôležitých vecí bolo prevzatie obecného vodovodu od SVS a jeho prevádkovanie cez obecné služby. Všetky tieto udalosti prispejú k spokojnosti občanov. Na tom majú zásluhu všetci zamestnanci obce na čele s prednostom V. Brišom, v obecných službách J. Galis či J. Jagnešák. Bez nich a bez poslancov obecného zastupiteľstva by sa to nedokázalo.
Čo pokladáte za priority pre budúcnosť Rabče?
Zjednotiť cenu pitnej vody v obci, schváliť doplnok k územnému plánu a vytvoriť podmienky pre nové stavebné pozemky (cesty, vodu, elektrinu), vlastnícky vysporiadať všetky miestne ulice a postupne ich zrekonštruovať. Ďalšie priority si nechám do volebného programu.
S akými starosťami sa na Vás najčastejšie obracajú ľudia, keď sa stretnete na ulici?
V zime nevyorané ulice, padanie snehu zo striech susedovi do dvora, vývoz odpadov, osvetlenie, rozhlas, úľavy na dani a poplatkoch. Sú to aj podnety na zlepšenie služieb, skrášlenie obce. Je radosť, keď občania majú záujem o veci verejné. Sú to aj pochvalné reči, čo sa v tomto volebnom období za 3,5 roka roka podarilo urobiť, hlavne vzhľad kultúrneho domu a všetkých obecných budov.
Pred pár týždňami ste sa po návšteve výstavnej haly, ktorá sa zrútila v Katoviciach, „druhý raz narodil“. Pokladáte to za dobré znamenie?
To neviem, ale ďakujem Pánu Bohu, že som sa živý vrátil. Je to určité napomenutie, nad ktorým sa človek musí zamyslieť. Ja nad tým neustále premýšľam. Snažím sa robiť všetko čo najlepšie, spravodlivo a s úctou ku každému. V tom duchu sa snažím riešiť susedské spory i sťažnosti občanov. Cestou zmierenia.
Na Bielej Orave ste jediným „voľným“ starostom, nepomýšľate „nasadiť si chomút“?
Deväť rokov som vdovec, ale posledného 3,5 roka starostovania som na to ešte ani nepomyslel. Moja práca si žiada veľa času a keby som bol „vliezol do chomúta“, musel by som ten čas deliť. Mám vnúčatá, ktoré sú mojou radosťou, dobré nevesty, ktoré sa o mňa starajú a dobré priateľky, ktoré vedia poradiť a povzbudiť, keď treba. A neviem, či by som v mojom veku chcel začínať od začiatku.

Majú aj majstra sveta
Len máloktorá obec Bielej Oravy sa môže pochváliť takými mimoriadnymi športovými úspechmi ako Rabča. Veď ktorá z nich má dvojnásobného majstra sveta, európskeho šampióna a niekoľkonásobného medailistu z najväčších medzinárodných podujatí? Zrejme žiadna.
Šport sa v tretej najväčšej obci Oravy vždy tešil mimoriadnej obľube. V minulosti hral prím futbal, aj dnes má najpočetnejší športový oddiel. Rabčiansky futbal na najvyššej úrovni reprezentoval napríklad Jozef Kovalíček st., ktorý si zahral dokonca so slávnym českým reprezentantom Františkom Strakom. Dnes J. Kovalíčka nasleduje syn, momentálne pôsobiaci v 4-ligovom Námestove. No v poslednom období sa dostali do popredia aj iné športové odvetvia. Darí sa stolným tenistom, ktorí patria v oravských súťažiach k najlepším. Raritou boli donedávna tunajšie hádzanárky. Veď tento šport je na Slovensku na ústupe a v Žilinskom kraji sa hráva len vo Vrútkach a Bytči. Naviac, Rabča nemá žiadnu telocvičňu a tak hádzanárky trénovali i hrávali v neporovnateľných podmienkach. O to je prekvapujúcejšie, že mladé Rabčianky dokázali triumfovať nad tímami takých hádzanárskych veľmocí ako je napríklad Partizánske. Najväčší úspech dosiahli pred 2 rokmi, keď mladšie žiačky skončili v súťaži Žilinského a Trenčianskeho kraja na tretej priečke a len o vlások im ušla účasť na majstrovstvách Slovenska. Úspechom je aj presadenie sa odchovankýň trénerky Eleny Fricovej v iných kluboch. Už niekoľko sezón hrávajú napríklad za Trenčín 1. dorasteneckú ligu Lenka Randiaková a Michaela Kovalíčková, onedlho k nim možno pribudne Dáša Svetlošáková, hlásiaca sa na športové gymnázium v Trenčíne so zameraním na hádzanú. I keď v tejto sezóne Rabčianky v súťaži po piatich krásnych rokoch prvýkrát chýbajú, ešte stále si hádzanú zahrajú, ako to bolo nedávno v Poľsku.
Keď sa povie Rabča, športovému fanúšikovi napadne hneď Ľubomír Jagnešák. Tento ešte len 18-ročný mladík rodnú obec preslávil na svetovej úrovni. Už teraz sa môže pochváliť úctyhodnou zbierkou veľkých úspechov: pred dvoma rokmi sa stal dvojnásobným svetovým šampiónom, keď dvakrát triumfoval na majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike. Vlani získal „iba“ dva európske tituly - dvakrát vyhral medzi juniormi na ME v bulharskej Sofii. V novembri minulého roka skončil na majstrovstvách sveta v Tokiu medzi juniormi dvakrát druhý a medzi seniormi dvakrát tretí. A to má kariéru ešte len pred sebou...

Obec podporuje rodinu
V pomere k počtu obyvateľov sa v Rabči rodí najviac detí na Orave, ba možno aj na Slovensku, odhliadnuc od Rómskej populácie v niektorých regiónoch. Vďaka tomu rastie nielen počet obyvateľov, ale aj vzdelanostná úroveň mladých ľudí v dedine. Niektorí z nich sa po založení rodiny odsťahujú, no mnohí ostávajú a privádzajú si do Rabče manželov a manželky. Je nepísanou obyčajou, že mládež zo stredu dediny chodí na „námluvy“ do Rabčíc, horný koniec do Oravskej Polhory a Sihelného, dolný zas do Zubrohlavy a Klina. Z toho vyplýva potom aj istá rivalita, najmä medzi mládencami.
Najviac detí za posledných 15 rokov sa narodilo v rokoch 1988 (105), 1992 a 1994 (po 104), či v roku 1989 (103). No ako povedala matrikárka Ľudmila Iskierková, viac ako 7-detné rodiny sú zväčša už len tie, ktoré majú staršie ročníky detí, dnes dospelých alebo dospievajúcich. No v Rabči nie je stále ničím zvláštnym rodina s 5 - 7 deťmi. Aj vďaka tomu starnutie obyvateľstva v Rabči ani zďaleka nekopíruje index starnutia obyvateľstva Slovenska. Medzi rodiny, známe vysokým počtom detí patria napríklad: Revajovci, Odumorkovci, Olešovci, Kozákovci či Sivkovci. No ako spomína dnes 82-ročná pôrodná babica Johana Djubeková, ktorá na svet priviedla väčšinu Rabčanov starších ako 30 rokov, u Iskierkovcov sa kedysi narodilo 23 detí, no pre slabosť a nízku pôrodnú váhu ich v čase, keď neexistovali inkubátory ani blízka pôrodnica, prežilo len sedem. Babka Djubka, ako ju volali, bola vždy pripravená, taška zabalená na chodbe keď ju volali, len ju schmatla, sadla na bicykel a išla. Ročne absolvovala aj 120 pôrodov. Babka Djubka sa len usmeje, keď počúva, že tam či tam rodia ojedinelým spôsobom, napríklad posediačky, alebo v prítomnosti otecka. Ona to praktizovala rovnako už dávno, dokonca obe veci naraz. Vraví, že neraz, keď dieťa nie a nie ísť von, prikázala mužovi rodičky, aby si sadol a vzal ženu na kolená, aby mohla v sede ľahšie porodiť. Johana Djubeková svoju aktívnu službu „dotiahla“ v námestovskej nemocnici, kde sa pričinila o to, aby mladé i staršie rodičky začali postupne dôverovať modernej medicíne a začali chodiť rodiť k lekárom - špecialistom. No niektoré nové metódy v pôrodníctve ju neprestávajú udivovať.
Rabča je jedinou obcou na Orave, ak nie aj na Slovensku, ktorá sa pôrodnosť rozhodla podporiť aj finančne. Od 1. januára 2005 obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo 2000-ový peňažný príspevok na každé narodené dieťa rodičov, žijúcich v Rabči.

Supermodelka tu má korene
Najlepšie zarábajúca modelka sveta v roku 2005, topmodelka roka 2003 či najmladšia tvár na titulnej stránke americkej mutácie prestížneho časopisu Vogue, kráľovná módnych mól v Paríži, Miláne či New Yorku - všetky tieto superlatívy sú spojené s menom topmodelky českého pôvodu Kataríny Kurkovej. Len málokto však o nej vie, že jej korene siahajú do oravskej obce Rabča. Ešte ako školáčka sem dokonca často chodila stráviť prázdniny. Prichádzala aj so starou mamou Máriou k rodine jej brata Miroslava Miklušáka na Adamovku. Mária Miklušáková sa z rodnej dediny vydala do Čiech, jej dcéra Eva Danišová je Karolíninou matkou.

Investujú do mladých
Od roku 2005 sa v obci realizujú dve najväčšie investície od nežnej revolúcie. Prvou je stavba telocvične európskych rozmerov, o ktorú sa miestna samospráva všemožne snažila už 25 rokov. Športovci v obci a osem stovák detí v ZŠ sa museli doteraz zaobísť bez nej. No samospráva si už niekoľko rokov vytvárala finančnú rezervu s tým, že ak sa jej nepodarí získať finančné prostriedky, pustí sa do stavby športového zariadenia sama. Napokon sa tak stalo, minulý rok koncom jari stavba odštartovala, tento rok na jeseň by mala už slúžiť. ďalšia pomoc, ktorej sa Rabčanom pre túto stavbu dostalo, bol milión korún z ministerstva školstva a rezervy premiéra Mikuláša Dzurindu. Starosta verí, že pomôžu aj naďalej, aby sa športová hala dokončila k 1. septembru 2006, za čo im občania a deti budú určite vďační. Na ďalšie financovanie si musela obec vziať úver.
Tento rok sa začne realizovať aj projekt zníženia energetickej náročnosti budovy základnej školy, na ktorý obec získala podporu vo výške 95 % z predpokladaných výdavkov 26,4 milióna korún. V tomto období prebieha výberové konanie na dodávateľov stavby.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  4. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 908
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 051
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 797
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 767
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 673
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 617
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 079
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 488
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 325
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 152
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miesta obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

Dolný Kubín má dobrovoľníkov na testovanie dostatok

Dnes večer podstúpili antigénový test, jeho negativita je podmienkou zaradenia na odberné miesta.

Testovanie dobrovoľníkov Dolnom Kubíne.

Na koronavírus zomreli aj pacienti v oravských nemocniciach

Epidemiologická situácia sa prudko zhoršuje na Liptove.

Počty ťažko chorých v nemocniciach rastú spoločne s úmrtiami.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Už ste čítali?