Materiál: toto jedlo je zložité. Potrebujeme k tomu celý národ, jedného ideológa-filozofa, jedného ministra, dvesto úradníkov a – peniaze.
Technologický postup: filozof reformu navrhne, napíše a odovzdá ministrovi. Ten ju prednesie na vláde. Vláda schváli. Parlament ju tiež schváli, pretože reformy robiť chce a reformy robiť musí. Načo by inak bol, ak by reformy nerobil? Po schválení dvesto úradníkov reformu rozpracuje až do najmenších detailov, rozmnožia vykonávacie predpisy, zákazy, príkazy, výklad zákona, výklad dodatkov zákona, sankcie, možnosti. Zhruba: dvesto ton papiera. Národ reformu príjme. Nič inšie mu nezostáva.
Každá reforma znamená zmeny v pohybe peňazí. Ak sa peniaze nehýbu, stoja. Ak stoja, nezarábajú. Ak peniaze nezarábajú peniaze, ekonomika stojí. Ak stojí ekonomika, banky krachujú, výroba sa zastavuje, mzdy neexistujú. Pohyb peňazí je len vtedy, keď má kto platiť. Nikto však platiť nechce. Aby sa platilo, treba hroziť sankciami a sankcie aj uskutočňovať. Ide o veľké sumy. Veľké sumy spravuje štát. Štát však nebude platiť za iných. Veľké sumy majú aj milionári a miliardári. Tí platiť musia. Ich platenie pokryje asi 10 % z toho, čo schválená reforma vyžaduje. 80 % zaplatia ostatní, lebo ich je najviac. Ostatní – to je 90 %-ný zvyšok národa.
Reforma vyvolá reakciu. Vo vláde reformnej pozitívnu, lebo vláda plní volebný program. V medzinárodných inštitúciách tiež pozitívnu, lebo aj v malom štáte pohyb peňazí je pohybom peňazí, ktorý je potvrdením oprávnenosti robiť reformy. Okrem toho aj malý štát sa stáva solventným a môže platiť dohodnuté medzinárodné zmluvy a medzinárodné inštitúcie žijú aj z toho, že od malého štátu dostávajú peniaze, aby im mohli po zložitých byrokratických operáciách vyplácať granty a príspevky z Fondov.
Negatívna reakcia je aj u tých „ostatných“, ktorí z reformy nemajú nič okrem toho, že platia viac. Ich nespokojnosť vyvolá reakcie opozičných poslancov. Tí spustia kritiku. Kritika spustí lavínu, ktorá pohne médiami. Aj oni sú závislé na „sledovanosti a čítavosti.“ Médiá spustia mlyn kritiky. Mlyn kritiky vedie k tomu, že reformátor navrhne reformátorskej vláde novelu a doladenie reformy. Vláda predloží novelu do parlamentu. Parlament doladenie (po diskusiách na troch zasadnutiach) schváli, prezident podpíše. Tri stovky úradníkov doladenú novelu rozpracujú do najmenších detailov, rozmnožia vykonávacie predpisy, príkazy, nové tlačivá, nové ceny... Ďalších dvesto ton papiera. Národ doladenú reformu príjme. Nič inšie mu nezostáva....
Toto jedlo je ťažko stráviteľné. Napriek tomu ho všetci musia jesť. Čo sme si navarili, to si musíme zjesť.