. Pripomienky sa mali týkať predovšetkým riešenia žiadosti Asociácie horských sídiel Slovenska a reakcií južných samospráv na ňu. Asociácia navrhla systémové riešenie na elimináciu znevýhodnenia tých častí Slovenska, ktoré kvôli drsnejším klimatickým podmienkam života v nadmorskej výške nad 600 m n. m. musia znášať diametrálne vyššie náklady spojené predovšetkým s vykurovaním a zimnou údržbou ciest. Obyvatelia a samosprávy tak oveľa viac zaplatia nielen za energie, ale logicky prispievajú z týchto platieb prostredníctvom dane z pridanej hodnoty aj väčším dielom do štátnej pokladnice. Je totiž rozdiel, či kúrime desať mesiacov v roku, alebo štyri-päť, je rozdiel, či sneh odhŕňame z ciest nepretržite pol roka, alebo len sem-tam niekoľko týždňov - no v rozdelení daní na samosprávy rozdiel nie je, tobôž akékoľvek úľavy smerom priamo k občanom horských oblastí. Asociácia horských sídiel Slovenska predložila návrhy riešenia tejto otázky, na čo však samosprávy južného Slovenska okamžite reagovali - ak vraj sever dostane úľavy kvôli zime, oni by mali dostať úľavy kvôli teplu - ak sever dostane viac peňazí na kúrenie, oni si budú žiadať dotovať klimatizáciu. Nezmyselnosť námietok samospráv z teplejších oblastí Slovenska nám potvrdili aj odborníci z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne. „Vyhláška ministerstva hospodárstva jednoznačne udáva, aké minimálne teploty môže dosahovať teplota prostredia na pracoviskách, školách, materských školách, telocvičniach, atď. Z toho logicky vyplýva, že v chladnejších oblastiach núti ľudí dlhšie kúriť nielen príroda, ale aj zákon,“ povedala nám Alexandra Sárená. z RÚVZ v Dolnom Kubíne. „No žiaden predpis neurčuje maximálnu teplotu v takýchto priestoroch.“ Čo je napokon logické, keďže v našich zemepisných šírkach nie sú tropické horúčavy bežnou záležitosťou.
„Zdá sa, že mnohí zo starostov Bielej Oravy si výzvu ministerstva na internete ani nevšimli, alebo ju nepokladali za dôležitú, preto sme reagovali ako Združenie miest a obcí Bielej Oravy až na poslednú chvíľu zo Spoločného úradu v Bobrove,“ povedala starostka Viera Namislovská na stretnutí ZMOBO 16. februára v Oravskej Polhore. „Je veľká škoda, že naši starostovia nie sú takí aktívni a zomknutí, ako starostovia „na maďaroch“. Mali by sme sa od nich učiť pohotovosti, angažovanosti a záujmu o spoločné veci. A potom sa čudujeme, že peniaze idú tam, a nie k nám na sever.“ S týmito slovami súhlasili aj predseda ZMOBO František Poleta a tajomník Pavol Holmík, starostovia ho počas zasadnutia ZMOBO prešli mlčaním. Žeby aj v tomto prípade platilo: kto mlčí..?
S vyjadrením pre ministerstvo financií neváhali starostovia hornej Oravy a primátor Trstenej. Jeho plné znenie nám poskytol predseda ZMOHO, starosta Zábiedova Ján Banovčan. Okrem iného sa v ňom píše: „ZMOHO verí, že Vláda SR bude riešiť existujúce krivdy v systéme prerozdelenia výnosu dane z príjmov FO na samosprávy rýchlo, komplexne a spravodlivo.“ Združenie tiež oceňuje snahu vlády o aspoň čiastočnú nápravu krívd zapracovaných do platného nariadenia vlády, no zároveň upozorňuje na to, že stanovené koeficienty zohľadňujú iba dĺžku vykurovacieho obdobia a množstvo snehu, ale nie vyššie rozdiely medzi vonkajšou teplotou prostredia a vnútornou teplotou požadovanou v budovách v rôznych oblastiach Slovenska. A práve to má nezanedbateľný dopad na spotrebu palív a energií. Úradníci pri príprave nariadenia vlády nemysleli ani na dĺžku miestnych komunikácií, prípadne hustotu obyvateľstva na plochu intravilánu obce, čo sa prejavuje v nákladoch na údržbu komunikácií. Spomedzi troch oravských združení obcí a miest nereagovalo na výzvu ministerstva len Združenie miest a obcí dolnej Oravy, ktoré má medzi horskými obcami len minimálne zastúpenie. Do akej miery budú však úradníci tentokrát brať pripomienky starostov horských obcí, medzi nimi aj štyroch desiatok oravských, vážne, to ukáže čas.
Autor: mp