Správať sa racionálne

(Rozhovor vznikol krátko predtým, ako sa na Slovensku našli prvé mŕtve vtáky, pozn. aut.)
„Na Orave zimujú rôzne druhy vtáctva. Ich množstvo a počet je závislý od druhu vody. Najviac vtákov je na rieke Orava a Tvrdošínskej priehrade, pretože sú najmenej zamrznuté. Najpočetnejšia je kačica divá a kormorán veľký. V menších počtoch sa vyskytuje vodnár obyčajný, potápač veľký, labuť veľká a ďalšie druhy. Situácia sa však mení, pretože s prichádzajúcou jarou a rozmŕzaním vôd severne od nás sa začína jarný ťah vtáctva.“

Pri kontrolách ste určite našli mŕtve vtáky.
„Nenašiel. Neviem o žiadnych podozrivých uhynutých vtákoch, nerátajúc úhyny na cestách, pod elektrickým vedením, či po nárazoch na iné prekážky vytvorené človekom.
Labute už zrejme, našťastie, odleteli. Koľko ich tu zimovalo?
„Nemáme ešte kompletné údaje z regiónu Orava. Odhadom tu mohlo byť v januári 70 - 100 jedincov. Teraz počet klesá. Vtáky sa zrejme posúvajú na sever.
Dolný Kubín obsadili kačice divé. Prečo zalietajú až medzi domy?
„V Dolnom Kubíne a na iných miestach v blízkosti ľudí sa kačice divé v zime držia už viac rokov. Má to viacero príčin. Hlavnou je ľahšia dostupnosť potravy. Kŕmia ich ľudia, alebo sa tiež živia na odpadkoch sypaných na brehy vôd. Ďalším dôvodom je pocit bezpečia - pytliaci si nedovolia zabíjať vtáky na očiach verejnosti. V blízkosti osídiel je tiež menej prirodzených predátorov a je tam aj oniečo teplejšie ako mimo intravilánov.

Nebezpečenstvo vzniku vírusu vtáčej chrípky zvyšuje údajne aj stres vtákov. Rybárom však zostáva iba plašenie kormoránov, keďže odstrel kormorána je na základe výnimky MŽP povolený iba do určitého počtu. Myslíte si, že stres z plašenia môže napomôcť možnému rozšíreniu vírusu u tohto druhu vtákov?
„Je všeobecne známe, že stres a akékoľvek ďalšie oslabenie organizmu znižuje jeho odolnosť voči chorobám. Platí to rovnako pre ľudí i zvieratá. Ak vtáky plašíme, odlietajú inde a takto sa môže prispieť k šíreniu chorôb. Zákaz poľovačiek na vodné vtáky, čiže aj plašenie, bol jeden z nástrojov na minimalizáciu šírenia vtáčej chrípky v krajinách EÚ.

S oteplením odletí väčšina na Orave zimujúceho vtáctva. Zníži sa tým možné nebezpečenstvo, o ktorom sa dnes celosvetovo tak aktívne hovorí?
„U nás u teraz zimujúceho vtáctva sa vtáčia chrípka zatiaľ nepotvrdila.“
Myslíte si, že tak ako sa vtáčia chrípka rozšírila, tak aj ustúpi, alebo môže skutočne dôjsť k pandémii?
„Vírusy tu boli, sú a nepochybne aj budú naďalej. Nejde o nič nové. Živé organizmy sa v priebehu evolúcie na ne prispôsobili. Vírusov je množstvo druhov. Väčšina z nich je prispôsobená špecifickému hostiteľovi. Takou je aj vtáčia chrípka. Aby sa stala vážnym nebezpečenstvom pre ľudí, musela by sa šíriť aj z človeka na človeka. To zatiaľ nie je možné. Šírenie je známe len z vtákov na ľudí.
Na čo myslí ochranár v súvislosti s vtáčou chrípkou?
„Ľudia by nemali podľahnúť panike. Treba sa síce správať rozumne, racionálne, to by sa však nemalo prejaviť ničením vtáčích hniezd alebo zabíjaním samotných divožijúcich vtákov hniezdiacich či vyskytujúcich sa v blízkosti človeka. Prenos vírusu z vtákov na človeka nie je až taký jednoduchý.