Bývajú v krásnom, čistom prostredí obkolesení príjemnými ľuďmi, ktorí sa o nich starajú. Viem to, lebo často prichádzam do tohto domu, pravidelne každý mesiac, keď niekto z nich oslavuje meniny či narodeniny. Spolu s deťmi z cirkevnej Základnej školy Rudolfa Dilonga z Trstenej ich chodíme potešiť básničkou, piesňami či tancom. Veľmi sa na tieto deti tešia. Určite im pripomínajú ich deti či vnúčatá. Na tvárach sa objaví úsmev, ale i slzy dojatia. Tešia sa. Prečo nepotešiť, veď si to zaslúžia. Z tých ubolených tvárí cítiť viac bolesti ako radosti. Darujme im radosť, ktorá takmer nič nestojí, ale veľa dáva.