Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Na návšteve

Obyvatelia osady Zwberczyc, založenej v roku 1593 na podroháčskej planine a ich potomkovia nemali v minulosti ľahký život. Krásna, ale drsná príroda im prinášala denno-denný zápas o prežitie.

Podľa dochovaných historických pamiatok zažila osada od roku 1604 po rok 1683 tri vojenské plienenia. Trikrát utekali do hôr a trikrát sa z nich vracali, aby obnovili svoje obydlia a začali nový život. No ani Bocskayovi hajdúsi, ani kuruci a ani lúpežné vojská Jána Sobieskeho obyvateľov nezrazili na kolená. Mimoriadne neúrodné roky začiatkom 18. storočia zapríčinili, že obyvateľstvo sa rozbehlo do južnejšie položených regiónov Rakúsko – uhorskej monarchie. Posledná vlna väčšieho vysťahovalectva Zuberčanov sa viaže ku koncu 19. a začiatku 20. storočia, keď najviac obyvateľov odišlo do USA, Kanady, Argentíny a Austrálie.

Skryť Vypnúť reklamu

Významní rodáci
Bajči, Jur
(1860 - 1916) – kat. kňaz, ľudovýchovný pracovník.
Bážik, Andrej ThDr.
(1866 – 1934) – kat. kňaz, náboženský spisovateľ, publicista.
Harmata, Cyril – Milotínsky
(1922 – 1970) – básnik, kat. kňaz.
Kapala, Jozef, ThDr. Mons.
(1901 – 1985) – kat. kňaz, spisovateľ
Kocian, Anton
(1900 – 1984) – stred. profesor, ochranca prírody, muzeológ, propagátor turistiky
Prč, Jozef
(1827 – 1902) - lesník, vyznamenaný cisárskym dvorom Františka Jozefa.

Roháčske zlato
V 20-tych rokoch minulého storočia prišiel do Zuberca Július Baňáry, rodák zo Žarnovickej Huty, ktorý bol presvedčený o náleziskách zlata na Bielej skale. V Amerike sa mu dostali do rúk písomné správy starých zlatokopov, podľa ktorých by sa tu mali nachádzať zlatonosné žily. Vo vápencovej hornine Bielej skaly začal hĺbiť chodby a otvory do skál vŕtal podľa smeru raňajších lúčov slnka. Prišiel o všetky svoje peniaze, ale zlato nenašiel. Asi sa viac díval do zeme ako okolo seba. Nepochopil, že roháčske zlato netreba hľadať pod zemou, ale nad ňou.

Skryť Vypnúť reklamu

Prírodné zvláštnosti Roháčov
Podľa slov Ignáca Kuchtiaka osobitné javy, vyskytujúce sa v Roháčoch, vyplývajú z klimatických podmienok a vysokohorskej polohy, v ktorej sa nachádzajú. Medzi najzvláštnejšie určite patrí farebný sneh, Eliášov oheň či Vidina Brockenu.
Farebný sneh sa sporadicky objavuje pri vhodných podmienkach. „Tento jav zapríčiňujú niektoré druhy mikroskopických rias, ktoré majú schopnosť rozvíjať sa pri nízkych teplotách. V riasach sa nachádza farbivo, od ktorého pri vysokej koncentrácii rias, dostáva sneh farbu. Dosiaľ je známych niekoľko desiatok druhov rias vegetujúcich na snehu,“ hovorí Ignác Kuchtiak. V Roháčoch videli farebný sneh vo farbách zelenej, žltej, ale najčastejšie červenej v hornej časti Salatínskej doliny.
Podstata Eliášovho ohňa spočíva v tichých výbojoch medzi vyčnievajúcimi predmetmi a búrkovými oblakmi. V dôsledku silnej ionizácie ovzdušia sa napríklad okolo hlavy človeka, stojaceho na vysokom bralnom vrchole vytvára svetielkovanie. „Pred každou búrkou je silne ionizované ovzdušie, nie je vtedy nič mimoriadne, keď sa turistovi začnú „ježiť“ vlasy a praskať.“
Najzriedkavejším prírodným javom je Vidina Brockenu, v Roháčoch nazvaná ako Mních. Prvýkrát bol jav spozorovaný zo štítu Brocken v pohorí Harz. Je to v podstate objavenie obrysov pripomínajúcich postavu obrovského človeka na mraku. „Optický princíp úkazu spočíva na odraze vlastného zväčšeného tieňa na mrak slnečnými lúčmi. Keď slnko svieti na osoby, stojace na vrcholoch, cez okraj náhodného dúhového oblúka, vtedy slnečné lúče rozložené na farby spektra, vrhajú na protiležiaci mrak zväčšené tiene týchto osôb. Rozložené slnečné lúče majú funkciu projektora a mrak má funkciu filmového plátna.“ Tento jav spozorovali viacerí Zuberčania Štefan Šroba, Ján Majerčák, Karol Halák. Miestne pomenovanie Mních je pripisované pastierom, ktorí si ho spájali s nadprirodzenými silami.

Volali
ich sovy
Na to, prečo Zuberčania dostali prezývku sovy existujú tri vysvetlenia: boli múdri ako sovy, ďalšie – v roháčskych lesoch bolo veľa sov a tretie je odvodené zo slova húkanie. Pripisovalo sa dievčatám hrabajúcim na lúkach seno, ktorých spev znel tak silno a prenikavo, že Habovčania na nich pokrikovali : „Čo tak húkate?“

Skryť Vypnúť reklamu

Klenot ľudovej architektúry
Neodmysliteľnou súčasťou Zuberca je Múzeum oravskej dediny umiestnené v prekrásnom podhorskom prostredí na polceste medzi Zubercom a Zverovkou. Okolo 50 stavieb ľudovej architektúry z rôznych dedín je rozostavených v niekoľkých celkoch, ktoré pripomínajú jednotlivé časti Oravy – Dolnooravský rínok, Zamagurská ulica, Goralské lazy. Nechýbajú tu ani technické stavby ako mlyn, plátennícky mangeľ, olejáreň a pod. Nad „dedinkou“ sa týči drevený gotický kostol sv. Alžbety Uhorskej z obce Zábrež, ktorý je ozajstným klenotom múzea. Zariadenie domov a v letnom období aj pestovanie typických plodín a chov domácich zvierat umožňujú návštevníkom predstaviť si život a prácu Oravcov v minulosti. V zime umocňuje atmosféru samotná zasnežená krajina, ale aj večerné prehliadky múzea s lampášmi a posedenie pri ľudovej hudbe.

Denne i metrák čučoriedok
„Život bol ťažší, veľa sme sa narobili, ale bol veselší,“ zaspomínali si 80-ročná Františka Harmatová a 77-ročná Terézia Bistárová. „Bieda tu bola, urodil sa len jačmeň, ovos a zemiaky. Cez deň sme robili na poli, ale večer sme sa zozbierali, tančievali sme po domoch. Stačila harmonika a vedeli sme sa dobre zabaviť, mládenci za večer vypili i dve vedrá vody. O desiatej či jedenástej hodine v noci sme foršty umývali, aby sa gazdiná nehnevala,“ hovorí Františka Harmatová. Počas zimných mesiacov nacvičovali divadlo, chodievali na priadky, tkali. „Keď prišli mládenci s muzikou, ani pradenie nebolo,“ dodáva Terézia Bistárová.
Rady spomínajú na zážitky, ktoré mali ako dievčatá v súvislosti s prvým májom, keď „celý Zuberec bol obložený májmi“ a mládenci s muzikou chodili vyberať za máje výslužku, keď na Ondreja „štôsy váľali“, halušky varili, v nedeľu popoludní obsadili všetky lavičky, či chodili po spievaní na Vianoce. „A keď sme hrabali, spievali sme tak, že z jedného vŕška na druhý sme sa ohlášali a prespevovali,“ pripomína Františka Harmatová, ktorá za deň dokázala nazbierať metrák hafír (ako sa volajú čučoriedky na Orave), tie bolo treba ešte zniesť z hôr, niekedy aj na dva razy. Čučoriedok tu bolo na metráky a hríby sa len tak beleli.
Nebolo nič nezvyklé, ak ženy niekoľko dní pre pôrodom nosili 40 kilové batohy na chrbtoch, či porodili na poli. „Starká Harmatová vravievala, že jej testiná pod Vŕškami porodila, vzala dieťatko do podolka, do zástery a šla domov.“ V spomienkach zostávajú i mnohé zaujímavé príbehy, napríklad o partizánovi, ktorý spal doma v posteli a Nemci už stáli na prahu. Stihol oblokom vyskočiť a hore Kýčerou ujsť na Huty a zachrániť sa.

Bude Zuberec Malým veľkým Zakopaným?
Marián Jurina, rodák zo Zuberca, je starostom obce už druhé volebné obdobie.
„Vždy som mal rád drsnú krásu môjho rodiska a už ako študent na strednej škole som pochopil, že má danosti na rozvoj cestovného ruchu. Lyžoval som za Zuberec – Roháče, neskôr za vysokú školu, hrával som futbal (mužstvo v tom období vybojovalo I. triedu). Navštevoval som mnohé lyžiarske strediská, porovnával som a pochopil, že Zuberec by mohol byť ako tatranský Smokovec, či poľské Zakopané. Túto myšlienku som nosil v podvedomí a keď ma zvolili občania za starostu obce, začal som svoj cieľ napĺňať.“
Starostov sen sa stáva skutočnosťou. Obec sa rozvíja, má jednu z najnižších mier nezamestnanosti v okrese, ktorá sa pohybuje okolo 8,4 percenta, čo však súvisí aj so sezónnymi prácami v štátnych lesoch, v TANAPe, či u podnikateľov v cestovnom ruchu.
Zuberec sa zmenil na nepoznanie, za niekoľko ostatných rokov občania investovali do cestovného ruchu, vytvorili zázemie ubytovacích, stravovacích a iných služieb a v súčasnom období z neho celkom dobre profitujú.
„Naši občania za pomoci obce sa chopili tejto príležitosti, ktorú nám poskytujú prírodné danosti v lete aj v zime. V podstate sme nemali ani inú šancu po páde mamutích podnikov Tesla Orava, ZŤS Trstená, či OFZ Istebné, Široká, v ktorých pracoval minimálne jeden člen každej domácnosti.“
Obec medzi prvými na Slovensku zriadila turisticko – informačnú kanceláriu, ďalej internetovú stránku, ktorá je pravidelne aktualizovaná. Najpočetnejšiu klientelu tvoria poľskí turisti v zime a českí v lete. Starosta nenecháva nič na náhodu, vie, že budúcich turistov treba najskôr osloviť a potom vytvoriť podmienky, aby sa sem radi vracali. „Zúčastňujeme sa s naším Združením cestovného ruchu Zuberec – Roháče výstav cestovného ruchu na Slovensku, v Čechách, Poľsku, Maďarsku, tento rok sa chystáme aj do Nemecka. Zviditeľňujeme obec aj región, počas ostatných šiestich rokov sme vydali tretí komplexný propagačný materiál.“ Zámerom starostu v spolupráci s podnikateľskými subjektami je dobudovať dve lyžiarske strediská v Zuberci a v Roháčoch v Spálenej. Posledné menované stredisko navštívil pred dvomi týždňami premiér SR Mikuláš Dzurinda. „Premiér má záštitu nad Podroháčskymi folklórnymi slávnosťami, pomohol nám finančnými prostriedkami na dostavbu a rekonštrukciu prírodného amfiteátra v Brestovej. Zuberec mu prirástol k srdcu a pozval som ho, aby si prišiel pozrieť aj v zime Zuberec a Roháče. Napriek pracovnej zaneprázdnenosti si našiel čas. Zalyžoval si dosýtosti, pomaly mu nestačila ochranka, je dobrý lyžiar. Som veľmi rád, že je jedným z troch ústavných činiteľov, ktorý pozná Roháče aj v zime.“
Medzi ďalšie plány obce z hľadiska cestovného ruchu patrí komplexné dobudovanie Salatínskej doliny, termálne kúpaliská i vybudovanie štvrtého lyžiarskeho strediska Madajka. Obec pripravila projekty týkajúce sa rozvoja infraštruktúry, vo výške okolo 40 miliónov korún. „Sme v susedstve so 40 miliónovým Poľskom, chceme pre všetkých turistov vytvoriť podmienky, aby tu našli cenovo prístupné služby a štandard, na ktorý sú zvyknutí v alpských krajinách. Konkurencia rastie aj v blízkom okolí, bol by som nerád, keby sme zaspali na vavrínoch. Chceme pokračovať v ďalších investíciách.“
V Zuberci a blízkom okolí smerom na Roháče, mimo roháčskych chát a hotelov je v súčasnosti 12 stravovacích zariadení a 10 obchodov s potravinami. Do obce rozprestierajúcej sa na 72,44 km2 s 1850 obyvateľmi pribudne tohto roku nová čerpacia stanica, pokračuje výstavba nových rodinných domov a predpokladá sa rozvoj ďalších služieb. „Chceme tým zabezpečiť zamestnanosť našich občanov, lepšie životné podmienky, aj kvalitu života.“
Radosť robia hlavne lyžiari a skialpinisti
O tom, že šport v Zuberci má zelenú a vždy tu veľmi napredoval hádam netreba nikoho presviedčať. Telovýchovná jednota Roháče Zuberec patrila a patrí na Orave k najpočetnejším i najúspešnejším. Hovoria o tom minulé a súčasné úspechy športovcov spod Roháčov.
Zuberec a okolité Roháče majú skvelé podmienky na rozvoj zimných športov. Na týchto svahoch vyrástlo už veľa šampiónov. Zo Zuberca pochádzajú až piati majstri Slovenska, keď sa to v zjazde a trojkombinácii podarilo Milanovi Šiškovi, v slalom Miroslavovi Urbanovi a Danke Pavčovej a naposledy pred dvoma rokmi v obrovskom slalome Adamovi Kuchtiakovi. V bežeckom lyžovaní titul slovenského šampióna do Zuberca priviezla Veronika Fileková. Aj dnes pod Roháčmi je veľa talentov, akým určite je Samuel Šenkár. Tento ešte len 10-ročný lyžiar vlani celkovo vyhral Slovenský pohár. K slovenskej špičke sa ešte radí Mária Šišková i ostatní zverenci trénerov Milana Šišku, Petra Lichnera a Štefana Janča.
TJ Roháče Zuberec netvoria len lyžiari, ale sú tu bohato zastúpené aj ostatné športové disciplíny. K najpočetnejším oddielom patrí futbalový, turistický, nemenej úspešní je tenisoví a horolezecký, kam sa radia aj skialpinisti. Naposledy do radov pribudli stolní tenisti a vo svojej premiérovej sezóne v oravskej súťaži patria k najlepším, keď doposiaľ ani raz neprehrali.
Západná časť slovenský veľhôr je veľmi vhodná pre rozmach skialpinizmu. Tento vo svete rýchlo sa rozvíjajúci šport si našiel mnohých nadšencov aj pod Roháčmi a hlavne v rodine Jurinovcov. Takou priekopníčkou je Beáta Jurinová, ktorá sa súťažne venuje skialpinizmu najdlhšie a dosiahla v ňom aj veľké úspechy. Na majstrovstvách Európy dvojíc získala striebornú medailu a medzi jednotlivcami skončila bronzová. Je niekoľkonásobnou víťazkou Slovenského pohára a zdá sa, že ju napodobňuje aj jej brat Branislav Jurina. Tomuto športu sa venuje ešte len 5 rokov a už dokázal vyhrať majstrovstvá strednej Európy a dvakrát Slovenský pohár. Štartoval už aj na európskom šampionáte, kde skončil pätnásty. Je všestranným športovým nadšencom, keď ako prvý Zuberčan štartoval aj na pretekoch psích záprahov, ktoré sa pod Roháčmi už udomácnili. V budúcnosti sa však chce sústrediť na skialpinizmus. „V tomto roku som sa ešte na štart pretekov nepostavil. Nastúpil som do nového zamestnania a akosi mi veľa času na šport neostáva. Chcem sa však skialpinizmu venovať čo najdlhšie a dúfam, že aj čo najúspešnejšie,“ prezradil Branislav. Príkladom mu môže byť aj jeho otec Ján Jurina, ktorý ešte stále súťaží a taktiež vyhráva.

Patria do folklórneho neba
Zuberčania sú na ich organizáciu a program hrdí – Podroháčske folklórne slávnosti. Minulý rok oslávili jubilejné 30. výročie, pri ktorom bilancovali i kládli si ďalšie ciele. Trojdňovým festivalom žije celá Studená dolina. Nielen amfiteáter s kvalitným programom domácich a zahraničných folklórnych súborov a skupín láka hostí. Festival sa rozšíril až po Oravský Biely Potok a organizátori ho každoročne podporia množstvom sprievodných podujatí. Organizátori obec Zuberec, Oravské osvetové stredisko a Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava z Dolnom Kubíne, Obecný úrad Oravský Biely Potok a Habovka a množstvo ďalších dobrovoľníkov pripravujú na august nemenej zaujímavé podujatie. Medzi „bonbóniky“ bude určite patriť známa Lúčnica i zahraničné súbory.

Zubercovcov nájdete v Martine
V obci Zuberec na Orave by ste márne hľadali priezvisko Zuberec. Ak sa chcete s niektorým z príslušníkov tohto rodu zoznámiť, musíte si za nimi zájsť do Martina. Tam je v súčasnosti „sídlo“ Zubercovcov.
Rodina Zubercovcov odišla „na dolnú zem“ začiatkom 18. storočia, keď sa vysídľovali chudobné slovenské stolice – Orava, Trenčín, Liptov, Spiš. Podstatná časť z nich sa usídlila v oblasti na hraniciach Maďarska a Rumunska. Predkovia rodiny Zubercovcov odišli do Pitvarosu, ktorý sa stal ich novým domovom.
„Môj starý otec, Ján Zuberec, sa chcel vrátiť na Slovensko. Túžba sa mu splnila v roku 1919 po vzniku Československa a keďže Martin – Turčiansky sv. Martin bol pre Slovákov z dolnej zeme mekkou Slovákov, vybral si práve toto mesto. Obrátil sa na „baťka“ Škultétyho, ktorý mu pomohol „zapustiť korene“, nájsť prácu a dom. Tu sa narodil náš ocko v roku 1922 a jeho dve sestry. Starý otec prišiel na Slovensko aj so svojím bratrancom, čiže ďalší Zubercovci, to je vetva zo strany bratranca,“ hovorí Zora Mintálová, rodená Zubercová, ktorá ako pracovníčka Múzea slovenskej dediny v Martine zaradila usadlosť zo Zuberca do múzea ako zástupcu oravského regiónu, kde ju majú možnosť návštevníci vidieť od roku 1983. „Zuberec som navštívila v 80-tych rokoch minulého storočia, robila som tam výskum pre potreby Múzea slovenskej dediny. Očakávala som, že sa tam každý druhý obyvateľ bude volať Zuberec. Aké bolo moje prekvapenie, bola som jediná Zubercová široko ďaleko.“ Zora Mintálová sa začala zaoberať genealógiou rodu. „Popri iných informáciách som sa dozvedela, že náš prastarý otec bol známym chovateľom koní v Maďarsku a traduje sa, že jeho otec Michal Zuberec tiež choval kone a dodal veľmi vzácne žrebce na anglický kráľovský dvor.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  6. Pomáhajte čítaním
  7. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 28 142
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 248
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 246
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 776
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 862
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 848
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 008
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 802
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 187
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

MY PLUS: Pokojne zostaňte doma, náš týždenník MY si teraz prelistujete už aj online

23 regionálnych titulov MY a niekoľkoročný archív online plus odomknutý exkluzívny obsah na 27 weboch MY - to je MY PLUS.

Tu sú výsledky víkendového testovania na Orave. Prečo ste boli vy?

Za tri dni otestovali odberové tímy 91 505 ľudí. Do karantény poslali 3 904 infikovaných.

Ulice a námestia stíchli.

Futbalisti Brezovice sa na jeseň bavili futbalom

Oravský Podzámok zimoval vlani na prvom mieste siedmej ligy. V aktuálnej sezóne sa nachádza na desiatom mieste.

Futbalisti Brezovice predvádzali na jeseň výborné výkony.

Dohrávať počas zimy je na Orave takmer nemožné

Názory klubov sa líšia. Umelú trávu však veľmi nepreferujú.

Na Orave máme dve ihriská s umelou trávou.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Tu sú výsledky víkendového testovania na Orave. Prečo ste boli vy?

Za tri dni otestovali odberové tímy 91 505 ľudí. Do karantény poslali 3 904 infikovaných.

Už ste čítali?