Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Z výpravy medzi ľudožrútov sa takmer nevrátili

Niekoľkomesačná kondičná príprava, kilometre vysokohorskej turistiky, potom vyše devätnásť hodín strávených v lietadle, ďalšie dve noci v autobuse - to všetko kvôli naplneniu životného sna.


Výstup na najvyšší vrch Ameriky Aconcaguu (6962 mnm), ktorý leží v Argentíne blízko chilských hraníc, totiž vôbec nie je jednoduchý.
„Z celej cesty bolo najpríjemnejších tých 1100 kilometrov precestovaných v autobuse z Buenos Aires k chilským hraniciam. Autobusy sú v tejto oblasti úplne iné, na aké sme zvyknutí my. Sú dvojposchodové, s asi dvadsiatimi sedadlami, ktoré sú kožené a veľmi pohodlné, pretože sú široké a dajú sa sklopiť do úplnej ležadlovej polohy. Cestujúcim je neustále k dispozícii „letušiak“, ktorý sa stará o ich komfort, nosí im jedlo i nápoje. Navyše, v autobuse sa dá sledovať videoprojekcia. Kvalitou by som to porovnal s prvou triedou v lietadlách,“ vraví Liesečan Vladimír Zboja, ktorý do Argentíny sprevádzal štyroch svojich klientov ako horský vodca.

Skryť Vypnúť reklamu

Na vrchol s pôžičkou
Prevažná časť práce, ktorú V. Zboju v súčasnosti vykonáva, spočíva v spevádzaní ľudí po rozličných horstvách sveta. Rovnako to bolo aj v poslednom prípade výstupu na najvyšší vrch Ameriky, o ktorý prejavili záujem dvaja Slováci a dvaja Česi. „Absolvoval som už s nimi nejaké túry, takže som vedel, na čo asi majú,“ zhodnotil výkonnostné predpoklady svojich nedávnych klientov skúsený horský vodca. „Nikdy by som si na zodpovednosť nezobral niekoho, kto na vybranú trasu nemá. Človek musí byť dostatočne pripravený po fyzickej, ale aj psychickej stránke.“ Štyria turisti si celý výlet hradili z vlastného vrecka. Tri týždne v južnej Amerike vyšli jedného približne na stotisíc korún. Nešlo pritom o žiadnych boháčov, ktorí nevedia, čo s peniazmi a potrebujú si poriadne vyhodiť z kopýtka. „Jeden bol počítačový expert, ďalší bežný podnikateľ či obyčajný zamestnanec vodární, ktorý si dokonca na túto výpravu musel zobrať pôžičku. Takže ide o rôznych ľudí, ktorí však majú radi hory, chcú si splniť životný sen a odhodlajú sa doň pustiť, “ povedal 47-ročný Vladimír Zboja.

Skryť Vypnúť reklamu

V Argentíne ako doma
Vladimír Zboja s klientmi odlietal z Viedne šiesteho januára. Po takmer trojdňovej ceste sa priblížili k vytúženému cieľu-Aconcague, keď prekročili hranice národného parku. Odtiaľ začali samotný výstup na vrchol, ktorí sa im podarilo s pomocou horského vodcu dobyť za desať dní. Oravský horolezec sa expedície na Aconcaguu zúčastnil už po štvrtý raz. Terén teda veľmi dobre pozná. „Mám tam veľmi veľa priateľov a dobré zázemie. Dokonca tam mám nastálo odloženú horolezeckú výbavu, keďže sa za jej prevoz cez hranice platia obrovské poplatky.“ Priateľské vzťahy Vladimíra Zboju s miestnymi obyvateľmi argentínskej oblasti Mendoza dopomohli aj k spestreniu programu nedávneho trojtýždňového pobytu. Jeho klienti si tak zaraftovali na divokej mohutnej rieke Mendoza a jeden celý deň strávili na chrbtoch koní prechádzajúc horské priesmyky vo výške takmer päťtisíc metrov nad morom. Popritom ešte stihli niekoľko spoločenských podujatí zorganizovanými domácimi hostiteľmi či pravé argentínske grilovanie, ktoré sa nieslo i v podávaní argentínskeho vína, jedného z najlepších na svete.

Skryť Vypnúť reklamu

Prežili dve zimy a letá
Stať sa medzinárodným horským vodcom je proces náročný, dlhý a najmä drahý. Šancu byť ním má len človek, ktorý už má viacročné skúsenosti z významných horstiev sveta. Nezáleží teda ani tak na tom, aké ťažké trasy dokáže zvládnuť, ale na tom, koľko už toho v horách prežil. Kandidát na horského vodcu musí byť zbehlý v lavínovej a zdravotnej problematike, meteorológii, musí vedieť perfektne lyžovať, liezť po skale aj ľade. Kurz na medzinárodného horského vodcu trvá štyri roky a stojí tristotisíc korún. Počas trvania kurzu robia adepti menšie skúšky, završujú ho záverečnými skúškami, po zvládnutí ktorých získavajú medzinárodnú licenciu. Na základe nej má oficiálny horský vodca oprávnenie viesť horolezecké túry od Vysokých Tatier až po Himaláje. Vladimír Zboja patrí k štyridsiatke takýchto horských vodcov na Slovensku, na Orave vlastní licenciu horského vodcu už iba jeden muž, ktorý pôsobí v zubereckej horskej službe. „Špecializuje sa však skôr na skialpinistické túry. V lete zas sprevádza turistov vo Vysokých Tatrách,“ informuje nás Vlado.
Prácu horského vodcu nemôže robiť hocikto. Dobrým predpokladom človeka, ktorý chce toto zamestnanie vykonávať, je adaptabilnosť. Musí sa vedieť prispôsobiť nielen momentálnym podmienkam, ale aj prípadným problémom. „Napríklad, keď sme pri našej poslednej výprave prišli do Mendozy, ukradli jednému z mojich klientov v taxíku tašku. Mal v nej peniaze, pas a dve letenky. Išlo teda o okamžitý problém, ktorý bolo treba ihneď riešiť, pretože bez pasu by mu nevydali povolenie na výstup na Aconcaguu. Ja som potom ešte v priebehu expedície cez satelitný telefón zabezpečoval nové letenky a na veľvyslanectve sme museli vybaviť vydanie nového pasu,“ približuje jednu z mnohých povinností horského vodcu Vladimír. „Človek to už má akosi nacvičené. Ja som si už tiež zvykol na rýchle zmeny vo svojom živote. Dvadsiateho šiesteho januára sme sa vrátili z Argentíny, dvadsiateho siedmeho som mal v Dolnom Kubíne prednášku pre turistov a na ďalší deň som sa už venoval svojej lyžiarskej škole a servisu na Kubínskej holi,“ tvrdí V. Zboja, ale zároveň priznáva, že s istými vecami, ktoré sú pravidelnou súčasťou jeho výpravných ciest, má problémy. „V čase, keď som v Argentíne večeral, na Slovensku boli štyri hodiny ráno. Takže to bol prvý veľký problém, pretože v noci o druhej som sa tu zobudil na to, že som hladný.

Ďalším nedostatkom je spánkový deficit vyplývajúci zo zmeny časového pásma. Trvá asi týždeň, kým sa človek zadaptuje. Čo bolo ale na poslednej výprave najhoršie, bolo teplotné rozdiely, ktorými sme prešli. Keď sme odtiaľto odlietali, bolo nejakých mínus desať stupňov. Prileteli sme do Sao Paola, kde bolo plus štyridsať, v Buenos Aires bolo plus tridsaťosem, na Aconcague mínus tridsať, v Mendose plus tridsaťosem stupňov. A keď sme prišli v krátkych nohaviciach do Viedne, to tu boli akurát tie vysoké mrazy, tak sme skoro zamrzli. Za tri týždne sme vlastne zažili dvakrát leto a dvakrát zimu.
Medzi ľudožrútmi
Rodina V. Zboju si na jeho dobrodružné výpravy už zvykla. „Vnímajú to, ako keď muž odchádza kdesi do Čiech na stavebné práce,“ smeje sa scestovaný Liesečan. „Manželka je navyše tiež horolezkyňa, precestovala so mnou kus sveta, bola na niekoľkých himalájskych výpravách. Miest, na ktorých bola so mnou, sa teda neobáva. Ale pri oblastiach, ktoré nepoznám ani ja sám, je to horšie. Tam určitý strach prevláda. Nedávno som sa vrátil z expedície v Papui Novej Guinei a odtiaľ sme si mysleli, že sa už živí nevrátime. Cestoval som s pražským primátorom, známym cestovateľom Rudolfom Svaříčkom a Pavlom Barabášom, ktorý z tejto výpravy pripravuje dokument. Aby sme sa dostali pod horu, na ktorú sme chceli vyliezť, museli sme absolvovať ťažký prechod džungľou. Bolo to v oblasti, ktorú nikto nepoznal, kde ešte stále žijú kmene ľudožrútov. Naši sprievodcovia boli úplne nahí, len penis im chránila tuba. zhotovená z tekvice-koteka.Tesne pred vrchom sa rozhodli, že si vezmú naše veci a odídu. Jeden z nás za nimi vybehol, načo sa naňho zahnali mačetou. V tej chvíli už na nás ostatní domorodci mierili lukmi a šípmi. Nastalo asi tridsaťminútové vysvetľovanie, pretože problémy sme mali aj s tlmočením. Rudo Svaříček síce vie perfektne indonézsky, ale potrebovali sme mať so sebou aj tlmočníka z indonézštiny do ďalšieho jazyka, z ktorého sme ešte prekladali do jazyka tých domorodcov. Nakoniec si pobrali, čo chceli a našťastie zmizli. Boli to totiž ľudia z kmeňov, ktoré dodnes praktizujú ľudožrútstvo. Pred dvomi rokmi tam takto zabili dvoch misionárov,“ spomína na krušné chvíle v Papui Novej Guinei Vladimír Zboja. „Navyše, boli sme tam bez povolenia. Pre veľké nepokoje je v Papui zakázaný pohyb cudzincov. Vojnu tam vedie jednak armáda s partizánmi, ktorí bojujú o osamostatnenie krajiny, a bojujú medzi sebou i jednotlivé kmene. Takže sme uplácali políciu, armádu, potom i partizánov a aj tak sme mali problémy.“

Čo Vladimíra napriek takým veľkým rizikám láka znova a znova sa vydávať na také smelé expedície? „Asi to, čo vyprovokovalo Krištofa Kolumbusa k tomu, že sa vybral do Ameriky. Dneska je miest, kde človek môže naozaj zažiť dobrodružstvo a kde ešte neprenikla civilizácia, veľmi málo. Ak také miesto vo svete nájdem, chcem ho vidieť a prežiť na ňom určitý čas. Vždy si so sebou beriem aj kameru, takže okrem vlastného sebauspokojenia môžem svoje zážitky z danej krajiny sprostredkovať i ľuďom, ktorí sa tam pravdepodobne nikdy nedostanú,“ hovorí V. Zboja, ktorý bude v najbližších dňoch učiť liezť po ľade v oravských horách štyroch lezcov z Litvy.
„Preto tak rád navštevujem Mendozu. Cítim sa tam bezpečne, domáci sú veľmi otvorení, priateľskí a pohostinní. Viac ako za dobrodružstvom si tam chodím oddýchnuť,“ dodal na záver Vladimír Zboja.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 358
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 15 117
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 109
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 084
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 539
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 663
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 599
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 578
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 325
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 180
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Fotku na internete zverejnil neznámy autor.

Tipnite si, koľko je v meste detských a športových ihrísk

Z úspor vynovili deťom ihriská. V opravách budú pokračovať aj naďalej.

Nové hracie plochy.

Jeden zápas a sezóna je uzavretá

Stolnotenisový ročník 2020/2021 poriadne nezačal a už sa ani nezačne.

Oravský stolnotenisový zväz chce aspoň usporiadať majstrovstvá Oravy.

Zuzana Remeňová napodobnila sestry Fialkové

Tak tomu sa povie husársky kúsok. Prvý štart medzi dospelými a hneď na bodovom mieste.

Juniorka Zuzana Remeňová absolvovala úspešný debut medzi dospelými.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?