Sobota, 1. október, 2022 | Meniny má Arnold

Z výpravy medzi ľudožrútov sa takmer nevrátili

Niekoľkomesačná kondičná príprava, kilometre vysokohorskej turistiky, potom vyše devätnásť hodín strávených v lietadle, ďalšie dve noci v autobuse - to všetko kvôli naplneniu životného sna.


Výstup na najvyšší vrch Ameriky Aconcaguu (6962 mnm), ktorý leží v Argentíne blízko chilských hraníc, totiž vôbec nie je jednoduchý.
„Z celej cesty bolo najpríjemnejších tých 1100 kilometrov precestovaných v autobuse z Buenos Aires k chilským hraniciam. Autobusy sú v tejto oblasti úplne iné, na aké sme zvyknutí my. Sú dvojposchodové, s asi dvadsiatimi sedadlami, ktoré sú kožené a veľmi pohodlné, pretože sú široké a dajú sa sklopiť do úplnej ležadlovej polohy. Cestujúcim je neustále k dispozícii „letušiak“, ktorý sa stará o ich komfort, nosí im jedlo i nápoje. Navyše, v autobuse sa dá sledovať videoprojekcia. Kvalitou by som to porovnal s prvou triedou v lietadlách,“ vraví Liesečan Vladimír Zboja, ktorý do Argentíny sprevádzal štyroch svojich klientov ako horský vodca.

SkryťVypnúť reklamu

Na vrchol s pôžičkou
Prevažná časť práce, ktorú V. Zboju v súčasnosti vykonáva, spočíva v spevádzaní ľudí po rozličných horstvách sveta. Rovnako to bolo aj v poslednom prípade výstupu na najvyšší vrch Ameriky, o ktorý prejavili záujem dvaja Slováci a dvaja Česi. „Absolvoval som už s nimi nejaké túry, takže som vedel, na čo asi majú,“ zhodnotil výkonnostné predpoklady svojich nedávnych klientov skúsený horský vodca. „Nikdy by som si na zodpovednosť nezobral niekoho, kto na vybranú trasu nemá. Človek musí byť dostatočne pripravený po fyzickej, ale aj psychickej stránke.“ Štyria turisti si celý výlet hradili z vlastného vrecka. Tri týždne v južnej Amerike vyšli jedného približne na stotisíc korún. Nešlo pritom o žiadnych boháčov, ktorí nevedia, čo s peniazmi a potrebujú si poriadne vyhodiť z kopýtka. „Jeden bol počítačový expert, ďalší bežný podnikateľ či obyčajný zamestnanec vodární, ktorý si dokonca na túto výpravu musel zobrať pôžičku. Takže ide o rôznych ľudí, ktorí však majú radi hory, chcú si splniť životný sen a odhodlajú sa doň pustiť, “ povedal 47-ročný Vladimír Zboja.

SkryťVypnúť reklamu

V Argentíne ako doma
Vladimír Zboja s klientmi odlietal z Viedne šiesteho januára. Po takmer trojdňovej ceste sa priblížili k vytúženému cieľu-Aconcague, keď prekročili hranice národného parku. Odtiaľ začali samotný výstup na vrchol, ktorí sa im podarilo s pomocou horského vodcu dobyť za desať dní. Oravský horolezec sa expedície na Aconcaguu zúčastnil už po štvrtý raz. Terén teda veľmi dobre pozná. „Mám tam veľmi veľa priateľov a dobré zázemie. Dokonca tam mám nastálo odloženú horolezeckú výbavu, keďže sa za jej prevoz cez hranice platia obrovské poplatky.“ Priateľské vzťahy Vladimíra Zboju s miestnymi obyvateľmi argentínskej oblasti Mendoza dopomohli aj k spestreniu programu nedávneho trojtýždňového pobytu. Jeho klienti si tak zaraftovali na divokej mohutnej rieke Mendoza a jeden celý deň strávili na chrbtoch koní prechádzajúc horské priesmyky vo výške takmer päťtisíc metrov nad morom. Popritom ešte stihli niekoľko spoločenských podujatí zorganizovanými domácimi hostiteľmi či pravé argentínske grilovanie, ktoré sa nieslo i v podávaní argentínskeho vína, jedného z najlepších na svete.

SkryťVypnúť reklamu

Prežili dve zimy a letá
Stať sa medzinárodným horským vodcom je proces náročný, dlhý a najmä drahý. Šancu byť ním má len človek, ktorý už má viacročné skúsenosti z významných horstiev sveta. Nezáleží teda ani tak na tom, aké ťažké trasy dokáže zvládnuť, ale na tom, koľko už toho v horách prežil. Kandidát na horského vodcu musí byť zbehlý v lavínovej a zdravotnej problematike, meteorológii, musí vedieť perfektne lyžovať, liezť po skale aj ľade. Kurz na medzinárodného horského vodcu trvá štyri roky a stojí tristotisíc korún. Počas trvania kurzu robia adepti menšie skúšky, završujú ho záverečnými skúškami, po zvládnutí ktorých získavajú medzinárodnú licenciu. Na základe nej má oficiálny horský vodca oprávnenie viesť horolezecké túry od Vysokých Tatier až po Himaláje. Vladimír Zboja patrí k štyridsiatke takýchto horských vodcov na Slovensku, na Orave vlastní licenciu horského vodcu už iba jeden muž, ktorý pôsobí v zubereckej horskej službe. „Špecializuje sa však skôr na skialpinistické túry. V lete zas sprevádza turistov vo Vysokých Tatrách,“ informuje nás Vlado.
Prácu horského vodcu nemôže robiť hocikto. Dobrým predpokladom človeka, ktorý chce toto zamestnanie vykonávať, je adaptabilnosť. Musí sa vedieť prispôsobiť nielen momentálnym podmienkam, ale aj prípadným problémom. „Napríklad, keď sme pri našej poslednej výprave prišli do Mendozy, ukradli jednému z mojich klientov v taxíku tašku. Mal v nej peniaze, pas a dve letenky. Išlo teda o okamžitý problém, ktorý bolo treba ihneď riešiť, pretože bez pasu by mu nevydali povolenie na výstup na Aconcaguu. Ja som potom ešte v priebehu expedície cez satelitný telefón zabezpečoval nové letenky a na veľvyslanectve sme museli vybaviť vydanie nového pasu,“ približuje jednu z mnohých povinností horského vodcu Vladimír. „Človek to už má akosi nacvičené. Ja som si už tiež zvykol na rýchle zmeny vo svojom živote. Dvadsiateho šiesteho januára sme sa vrátili z Argentíny, dvadsiateho siedmeho som mal v Dolnom Kubíne prednášku pre turistov a na ďalší deň som sa už venoval svojej lyžiarskej škole a servisu na Kubínskej holi,“ tvrdí V. Zboja, ale zároveň priznáva, že s istými vecami, ktoré sú pravidelnou súčasťou jeho výpravných ciest, má problémy. „V čase, keď som v Argentíne večeral, na Slovensku boli štyri hodiny ráno. Takže to bol prvý veľký problém, pretože v noci o druhej som sa tu zobudil na to, že som hladný.

Ďalším nedostatkom je spánkový deficit vyplývajúci zo zmeny časového pásma. Trvá asi týždeň, kým sa človek zadaptuje. Čo bolo ale na poslednej výprave najhoršie, bolo teplotné rozdiely, ktorými sme prešli. Keď sme odtiaľto odlietali, bolo nejakých mínus desať stupňov. Prileteli sme do Sao Paola, kde bolo plus štyridsať, v Buenos Aires bolo plus tridsaťosem, na Aconcague mínus tridsať, v Mendose plus tridsaťosem stupňov. A keď sme prišli v krátkych nohaviciach do Viedne, to tu boli akurát tie vysoké mrazy, tak sme skoro zamrzli. Za tri týždne sme vlastne zažili dvakrát leto a dvakrát zimu.
Medzi ľudožrútmi
Rodina V. Zboju si na jeho dobrodružné výpravy už zvykla. „Vnímajú to, ako keď muž odchádza kdesi do Čiech na stavebné práce,“ smeje sa scestovaný Liesečan. „Manželka je navyše tiež horolezkyňa, precestovala so mnou kus sveta, bola na niekoľkých himalájskych výpravách. Miest, na ktorých bola so mnou, sa teda neobáva. Ale pri oblastiach, ktoré nepoznám ani ja sám, je to horšie. Tam určitý strach prevláda. Nedávno som sa vrátil z expedície v Papui Novej Guinei a odtiaľ sme si mysleli, že sa už živí nevrátime. Cestoval som s pražským primátorom, známym cestovateľom Rudolfom Svaříčkom a Pavlom Barabášom, ktorý z tejto výpravy pripravuje dokument. Aby sme sa dostali pod horu, na ktorú sme chceli vyliezť, museli sme absolvovať ťažký prechod džungľou. Bolo to v oblasti, ktorú nikto nepoznal, kde ešte stále žijú kmene ľudožrútov. Naši sprievodcovia boli úplne nahí, len penis im chránila tuba. zhotovená z tekvice-koteka.Tesne pred vrchom sa rozhodli, že si vezmú naše veci a odídu. Jeden z nás za nimi vybehol, načo sa naňho zahnali mačetou. V tej chvíli už na nás ostatní domorodci mierili lukmi a šípmi. Nastalo asi tridsaťminútové vysvetľovanie, pretože problémy sme mali aj s tlmočením. Rudo Svaříček síce vie perfektne indonézsky, ale potrebovali sme mať so sebou aj tlmočníka z indonézštiny do ďalšieho jazyka, z ktorého sme ešte prekladali do jazyka tých domorodcov. Nakoniec si pobrali, čo chceli a našťastie zmizli. Boli to totiž ľudia z kmeňov, ktoré dodnes praktizujú ľudožrútstvo. Pred dvomi rokmi tam takto zabili dvoch misionárov,“ spomína na krušné chvíle v Papui Novej Guinei Vladimír Zboja. „Navyše, boli sme tam bez povolenia. Pre veľké nepokoje je v Papui zakázaný pohyb cudzincov. Vojnu tam vedie jednak armáda s partizánmi, ktorí bojujú o osamostatnenie krajiny, a bojujú medzi sebou i jednotlivé kmene. Takže sme uplácali políciu, armádu, potom i partizánov a aj tak sme mali problémy.“

Čo Vladimíra napriek takým veľkým rizikám láka znova a znova sa vydávať na také smelé expedície? „Asi to, čo vyprovokovalo Krištofa Kolumbusa k tomu, že sa vybral do Ameriky. Dneska je miest, kde človek môže naozaj zažiť dobrodružstvo a kde ešte neprenikla civilizácia, veľmi málo. Ak také miesto vo svete nájdem, chcem ho vidieť a prežiť na ňom určitý čas. Vždy si so sebou beriem aj kameru, takže okrem vlastného sebauspokojenia môžem svoje zážitky z danej krajiny sprostredkovať i ľuďom, ktorí sa tam pravdepodobne nikdy nedostanú,“ hovorí V. Zboja, ktorý bude v najbližších dňoch učiť liezť po ľade v oravských horách štyroch lezcov z Litvy.
„Preto tak rád navštevujem Mendozu. Cítim sa tam bezpečne, domáci sú veľmi otvorení, priateľskí a pohostinní. Viac ako za dobrodružstvom si tam chodím oddýchnuť,“ dodal na záver Vladimír Zboja.

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Atos má „platinovú“ medailu EcoVadis za postoj k udržateľnosti
  2. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  3. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  5. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  6. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  7. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  8. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  1. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  2. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  6. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  7. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 8 288
  2. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 4 933
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 4 851
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 582
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 871
  6. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 758
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 3 494
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 493

Blogy SME

  1. Lucia Žárska: Zvyšovanie úrokových sadzieb v ČR a SR
  2. Erik Kriššák: William Wordsworth - Blúdim sťa mrak osamelý
  3. Jakub Konečný: UKRAJINA PRIPOJILA 21 RUSKÝCH OBLASTÍ
  4. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam.
  5. Adriana Karpinska: Bicyklom po (ne)hodvábnej ceste v Kirgizsku
  6. Štefan Vidlár: Hmm...
  7. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú...
  8. Ľubor Bystrický: Nemocnice bez lekárov-zem bezľudí
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 826
  2. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 737
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 6 721
  4. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 5 744
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 665
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 846
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 410
  8. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 2 879
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

MY | TOP správy z regiónov

Prinášame výber TOP správ z regiónov.


6 h

Prečítajte si výber TOP športových správ z regiónov.


13 h
Polovicu štartového poľa v Zákamennom tvorili deti.

V roku 2022 mali bežci na výber až z 15 podujatí v rámci ligy.


15 h
Pohľad na skládky. Modrá stará patriaca štátu, červená nová, patriaca spoločnosti ESI. Kvapka vody je na mieste čistiarne odpadových vôd.

Správkyňa konkurznej podstaty priradila skládku odpadu mestu.


18 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Lucia Žárska: Zvyšovanie úrokových sadzieb v ČR a SR
  2. Erik Kriššák: William Wordsworth - Blúdim sťa mrak osamelý
  3. Jakub Konečný: UKRAJINA PRIPOJILA 21 RUSKÝCH OBLASTÍ
  4. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam.
  5. Adriana Karpinska: Bicyklom po (ne)hodvábnej ceste v Kirgizsku
  6. Štefan Vidlár: Hmm...
  7. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú...
  8. Ľubor Bystrický: Nemocnice bez lekárov-zem bezľudí
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 826
  2. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 737
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 6 721
  4. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 5 744
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 665
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 846
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 410
  8. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 2 879
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu