Pondelok, 2. august, 2021 | Meniny má GustávKrížovkyKrížovky

Z výpravy medzi ľudožrútov sa takmer nevrátili

Niekoľkomesačná kondičná príprava, kilometre vysokohorskej turistiky, potom vyše devätnásť hodín strávených v lietadle, ďalšie dve noci v autobuse - to všetko kvôli naplneniu životného sna.


Výstup na najvyšší vrch Ameriky Aconcaguu (6962 mnm), ktorý leží v Argentíne blízko chilských hraníc, totiž vôbec nie je jednoduchý.
„Z celej cesty bolo najpríjemnejších tých 1100 kilometrov precestovaných v autobuse z Buenos Aires k chilským hraniciam. Autobusy sú v tejto oblasti úplne iné, na aké sme zvyknutí my. Sú dvojposchodové, s asi dvadsiatimi sedadlami, ktoré sú kožené a veľmi pohodlné, pretože sú široké a dajú sa sklopiť do úplnej ležadlovej polohy. Cestujúcim je neustále k dispozícii „letušiak“, ktorý sa stará o ich komfort, nosí im jedlo i nápoje. Navyše, v autobuse sa dá sledovať videoprojekcia. Kvalitou by som to porovnal s prvou triedou v lietadlách,“ vraví Liesečan Vladimír Zboja, ktorý do Argentíny sprevádzal štyroch svojich klientov ako horský vodca.

Skryť Vypnúť reklamu

Na vrchol s pôžičkou
Prevažná časť práce, ktorú V. Zboju v súčasnosti vykonáva, spočíva v spevádzaní ľudí po rozličných horstvách sveta. Rovnako to bolo aj v poslednom prípade výstupu na najvyšší vrch Ameriky, o ktorý prejavili záujem dvaja Slováci a dvaja Česi. „Absolvoval som už s nimi nejaké túry, takže som vedel, na čo asi majú,“ zhodnotil výkonnostné predpoklady svojich nedávnych klientov skúsený horský vodca. „Nikdy by som si na zodpovednosť nezobral niekoho, kto na vybranú trasu nemá. Človek musí byť dostatočne pripravený po fyzickej, ale aj psychickej stránke.“ Štyria turisti si celý výlet hradili z vlastného vrecka. Tri týždne v južnej Amerike vyšli jedného približne na stotisíc korún. Nešlo pritom o žiadnych boháčov, ktorí nevedia, čo s peniazmi a potrebujú si poriadne vyhodiť z kopýtka. „Jeden bol počítačový expert, ďalší bežný podnikateľ či obyčajný zamestnanec vodární, ktorý si dokonca na túto výpravu musel zobrať pôžičku. Takže ide o rôznych ľudí, ktorí však majú radi hory, chcú si splniť životný sen a odhodlajú sa doň pustiť, “ povedal 47-ročný Vladimír Zboja.

Skryť Vypnúť reklamu

V Argentíne ako doma
Vladimír Zboja s klientmi odlietal z Viedne šiesteho januára. Po takmer trojdňovej ceste sa priblížili k vytúženému cieľu-Aconcague, keď prekročili hranice národného parku. Odtiaľ začali samotný výstup na vrchol, ktorí sa im podarilo s pomocou horského vodcu dobyť za desať dní. Oravský horolezec sa expedície na Aconcaguu zúčastnil už po štvrtý raz. Terén teda veľmi dobre pozná. „Mám tam veľmi veľa priateľov a dobré zázemie. Dokonca tam mám nastálo odloženú horolezeckú výbavu, keďže sa za jej prevoz cez hranice platia obrovské poplatky.“ Priateľské vzťahy Vladimíra Zboju s miestnymi obyvateľmi argentínskej oblasti Mendoza dopomohli aj k spestreniu programu nedávneho trojtýždňového pobytu. Jeho klienti si tak zaraftovali na divokej mohutnej rieke Mendoza a jeden celý deň strávili na chrbtoch koní prechádzajúc horské priesmyky vo výške takmer päťtisíc metrov nad morom. Popritom ešte stihli niekoľko spoločenských podujatí zorganizovanými domácimi hostiteľmi či pravé argentínske grilovanie, ktoré sa nieslo i v podávaní argentínskeho vína, jedného z najlepších na svete.

Skryť Vypnúť reklamu

Prežili dve zimy a letá
Stať sa medzinárodným horským vodcom je proces náročný, dlhý a najmä drahý. Šancu byť ním má len človek, ktorý už má viacročné skúsenosti z významných horstiev sveta. Nezáleží teda ani tak na tom, aké ťažké trasy dokáže zvládnuť, ale na tom, koľko už toho v horách prežil. Kandidát na horského vodcu musí byť zbehlý v lavínovej a zdravotnej problematike, meteorológii, musí vedieť perfektne lyžovať, liezť po skale aj ľade. Kurz na medzinárodného horského vodcu trvá štyri roky a stojí tristotisíc korún. Počas trvania kurzu robia adepti menšie skúšky, završujú ho záverečnými skúškami, po zvládnutí ktorých získavajú medzinárodnú licenciu. Na základe nej má oficiálny horský vodca oprávnenie viesť horolezecké túry od Vysokých Tatier až po Himaláje. Vladimír Zboja patrí k štyridsiatke takýchto horských vodcov na Slovensku, na Orave vlastní licenciu horského vodcu už iba jeden muž, ktorý pôsobí v zubereckej horskej službe. „Špecializuje sa však skôr na skialpinistické túry. V lete zas sprevádza turistov vo Vysokých Tatrách,“ informuje nás Vlado.
Prácu horského vodcu nemôže robiť hocikto. Dobrým predpokladom človeka, ktorý chce toto zamestnanie vykonávať, je adaptabilnosť. Musí sa vedieť prispôsobiť nielen momentálnym podmienkam, ale aj prípadným problémom. „Napríklad, keď sme pri našej poslednej výprave prišli do Mendozy, ukradli jednému z mojich klientov v taxíku tašku. Mal v nej peniaze, pas a dve letenky. Išlo teda o okamžitý problém, ktorý bolo treba ihneď riešiť, pretože bez pasu by mu nevydali povolenie na výstup na Aconcaguu. Ja som potom ešte v priebehu expedície cez satelitný telefón zabezpečoval nové letenky a na veľvyslanectve sme museli vybaviť vydanie nového pasu,“ približuje jednu z mnohých povinností horského vodcu Vladimír. „Človek to už má akosi nacvičené. Ja som si už tiež zvykol na rýchle zmeny vo svojom živote. Dvadsiateho šiesteho januára sme sa vrátili z Argentíny, dvadsiateho siedmeho som mal v Dolnom Kubíne prednášku pre turistov a na ďalší deň som sa už venoval svojej lyžiarskej škole a servisu na Kubínskej holi,“ tvrdí V. Zboja, ale zároveň priznáva, že s istými vecami, ktoré sú pravidelnou súčasťou jeho výpravných ciest, má problémy. „V čase, keď som v Argentíne večeral, na Slovensku boli štyri hodiny ráno. Takže to bol prvý veľký problém, pretože v noci o druhej som sa tu zobudil na to, že som hladný.

Ďalším nedostatkom je spánkový deficit vyplývajúci zo zmeny časového pásma. Trvá asi týždeň, kým sa človek zadaptuje. Čo bolo ale na poslednej výprave najhoršie, bolo teplotné rozdiely, ktorými sme prešli. Keď sme odtiaľto odlietali, bolo nejakých mínus desať stupňov. Prileteli sme do Sao Paola, kde bolo plus štyridsať, v Buenos Aires bolo plus tridsaťosem, na Aconcague mínus tridsať, v Mendose plus tridsaťosem stupňov. A keď sme prišli v krátkych nohaviciach do Viedne, to tu boli akurát tie vysoké mrazy, tak sme skoro zamrzli. Za tri týždne sme vlastne zažili dvakrát leto a dvakrát zimu.
Medzi ľudožrútmi
Rodina V. Zboju si na jeho dobrodružné výpravy už zvykla. „Vnímajú to, ako keď muž odchádza kdesi do Čiech na stavebné práce,“ smeje sa scestovaný Liesečan. „Manželka je navyše tiež horolezkyňa, precestovala so mnou kus sveta, bola na niekoľkých himalájskych výpravách. Miest, na ktorých bola so mnou, sa teda neobáva. Ale pri oblastiach, ktoré nepoznám ani ja sám, je to horšie. Tam určitý strach prevláda. Nedávno som sa vrátil z expedície v Papui Novej Guinei a odtiaľ sme si mysleli, že sa už živí nevrátime. Cestoval som s pražským primátorom, známym cestovateľom Rudolfom Svaříčkom a Pavlom Barabášom, ktorý z tejto výpravy pripravuje dokument. Aby sme sa dostali pod horu, na ktorú sme chceli vyliezť, museli sme absolvovať ťažký prechod džungľou. Bolo to v oblasti, ktorú nikto nepoznal, kde ešte stále žijú kmene ľudožrútov. Naši sprievodcovia boli úplne nahí, len penis im chránila tuba. zhotovená z tekvice-koteka.Tesne pred vrchom sa rozhodli, že si vezmú naše veci a odídu. Jeden z nás za nimi vybehol, načo sa naňho zahnali mačetou. V tej chvíli už na nás ostatní domorodci mierili lukmi a šípmi. Nastalo asi tridsaťminútové vysvetľovanie, pretože problémy sme mali aj s tlmočením. Rudo Svaříček síce vie perfektne indonézsky, ale potrebovali sme mať so sebou aj tlmočníka z indonézštiny do ďalšieho jazyka, z ktorého sme ešte prekladali do jazyka tých domorodcov. Nakoniec si pobrali, čo chceli a našťastie zmizli. Boli to totiž ľudia z kmeňov, ktoré dodnes praktizujú ľudožrútstvo. Pred dvomi rokmi tam takto zabili dvoch misionárov,“ spomína na krušné chvíle v Papui Novej Guinei Vladimír Zboja. „Navyše, boli sme tam bez povolenia. Pre veľké nepokoje je v Papui zakázaný pohyb cudzincov. Vojnu tam vedie jednak armáda s partizánmi, ktorí bojujú o osamostatnenie krajiny, a bojujú medzi sebou i jednotlivé kmene. Takže sme uplácali políciu, armádu, potom i partizánov a aj tak sme mali problémy.“

Čo Vladimíra napriek takým veľkým rizikám láka znova a znova sa vydávať na také smelé expedície? „Asi to, čo vyprovokovalo Krištofa Kolumbusa k tomu, že sa vybral do Ameriky. Dneska je miest, kde človek môže naozaj zažiť dobrodružstvo a kde ešte neprenikla civilizácia, veľmi málo. Ak také miesto vo svete nájdem, chcem ho vidieť a prežiť na ňom určitý čas. Vždy si so sebou beriem aj kameru, takže okrem vlastného sebauspokojenia môžem svoje zážitky z danej krajiny sprostredkovať i ľuďom, ktorí sa tam pravdepodobne nikdy nedostanú,“ hovorí V. Zboja, ktorý bude v najbližších dňoch učiť liezť po ľade v oravských horách štyroch lezcov z Litvy.
„Preto tak rád navštevujem Mendozu. Cítim sa tam bezpečne, domáci sú veľmi otvorení, priateľskí a pohostinní. Viac ako za dobrodružstvom si tam chodím oddýchnuť,“ dodal na záver Vladimír Zboja.

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte
  2. Ako sa dostať z Bratislavy do Nitry, Bystrice, Popradu a Prešova
  3. Ako si zabezpečiť krytie liečby a karantény v zahraničí?
  4. Dominika Kavaschová: Netušila som, že mám v sebe toľko nehy
  5. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  6. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  7. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  8. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  9. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  10. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  1. Ako si zabezpečiť krytie liečby a karantény v zahraničí?
  2. Dominika Kavaschová: Netušila som, že mám v sebe toľko nehy
  3. Ako sa dostať z Bratislavy do Nitry, Bystrice, Popradu a Prešova
  4. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  5. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  6. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  7. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  8. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  9. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  10. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  1. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 5 371
  2. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 4 837
  3. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 4 417
  4. Jeden deň na Bratislavu nestačí 3 473
  5. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 462
  6. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 329
  7. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 3 315
  8. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 261
  9. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 3 063
  10. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 2 726
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Vrak auta po zrážke s vlakom.

Po ťažko zraneného Milana priletel záchranársky vrtuľník, zdravotníci bojovali o jeho život viac ako hodinu.


14 h
Kmeň spadnutého smreka.

Staré pne hnili, mladé stromky sa tlačili na svetlo sveta. Chystáme sa tam zas.


31. júl
Marta Jancková vo svojej dielni.

Na konci netradičnej recyklácie sú misky, podnosy, škatuľky, košíky a ďalšie veci vhodné nielen ako dekorácia, ale aj na praktické využitie.


31. júl
Na trhoch v poľskej Jablonke je prázdno.

Prechod cez poľské hranice je jednoduchý, kontroly minimálne.


31. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Žene už záchranári nemohli pomôcť.


31. júl

O udalosti informovali hasiči.


18 h

Po ťažko zraneného Milana priletel záchranársky vrtuľník, zdravotníci bojovali o jeho život viac ako hodinu.


14 h

Slovenskom sa ženú búrky.


19 h

Už ste čítali?