Punch Campus síce budúcnosť má, no pre „eldží“ to nevyzerá nádejne
Námestovo - Návšteva ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Ivety Radičovej a odborového predáka OZ KOVO Emila Machynu rozčerila zatiaľ „tiché vody“ vo firme Punch Campus Námestovo. „Tiché“ z dvoch dôvodov: zamestnanci, pracujúci pre spoločnosť L.G. Philips sú na nútených dovolenkách a ako povedal ich odborový zástupca Ján Slovík, všetci sú ticho, boja sa o prácu a živobytie. Na druhej strane z jednaní riaditeľa Územného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pavla Boldovjaka s vedením firmy Puch Campus vyplýva, že firma postupuje veľmi opatrne, pretože vedenie by sa veľmi nerado unáhlilo s prepúšťaním zaškolených pracovníkov a nechce nerozvážne prísť ani o odborne zdatné technické kádre. V českej firme, ktorá je odberateľom námestovského závodu, výroba zatiaľ beží, aj keď v obmedzenom režime, z rokovania s českou vládou o podpore výroby zatiaľ nie sú ukončené.
„Podnik si zatiaľ splnil iba predbežnú povinnosť nahlásiť hromadné prepúšťanie najmenej mesiac pred jeho uskutočnením,“ povedal nám Pavol Boldovjak. „To neznamená, že nahlásené hromadné prepúšťanie sa aj musí uskutočniť, a ak, tak nemusí byť v avízovanom rozsahu. Firma je veľmi opatrná, pretože nechce prísť o odborníkov a vyškolené kádre, ktoré môže potrebovať pre ďalšie závody, ktoré v Campuse pracujú alebo pripravujú spustenie prevádzky. Výpovede je možné začať dávať až po 1. marci, ak sa nedohodnú obe strany inak, dvojmesačná výpovedná doba by začala podľa zákona plynúť od 1. apríla. No znovu opakujem: ešte nič nie je isté.“
Ministerka Iveta Radičová sa však pri osobnej návšteve firmy v pondelok 6. februára už teraz zaujímala o možnosti zamestnania prepustených ľudí v regióne. Tvrdí, že ministerstvo sa dokáže postarať o rozmiestnenie väčšiny tých, ktorí by mohli prísť pri hromadnom prepúšťaní o prácu. „Približne 180 z ohrozených 700 zamestnancov dokáže firma zamestnať v ostatných prevádzkach, ktoré v Punch Campuse pracujú,“ povedala Iveta Radičová. „O ďalších majú záujem niektoré firmy z okolia, napríklad firma Avex v Oravskej Lesnej. Dozvedela som sa, že tu pracujú ľudia aj z okresu Tvrdošín, kde je tiež problém nájsť podobnú prácu. S vedením podniku sme sa teda dohodli, že ministerstvo práce prispeje na preškolenie pracovníkov, ktorých by mohol Punch potrebovať v pripravovaných výrobách.“
Ako nám povedal Pavol Boldovjak o tri dni neskôr, po medializácii hromadného prepúšťania na Orave sa na úrade práce pretrhlo vrece so žiadosťami firiem zo Slovenska i z Čiech hlavne o zaškolené pracovné sily: „S dvesto technikmi by vôbec nebol problém, tí by našli náhradnú prácu hneď, ak by boli ochotní za ňou cestovať. No o tých zatiaľ nechce prísť ani Punch. Ťažšie to však budú mať operátori - nekvalifikované pracovné sily spoza výrobných liniek. V utorok ma oslovil riaditeľ Makyty, ktorý potrebuje pracovníčky do výroby, voľných miest však nebude toľko, koľko by mohlo byť prepustených ľudí.
Pre MY - Oravské noviny však ministerka Radičová prezradila niečo, čo neodznelo v žiadnom z celoslovenských médií: „Veľmi ma mrzí, že nikoho doteraz nezaujímalo, za aké platy tu tie stovky ľudí pracovali. Priznám sa, sama som bola výškou ich reálnych miezd a príjmami nepríjemne prekvapená. Dávam to do priamej súvislosti s nezamestnanosťou v regióne, pretože pokiaľ je tu stále dostatočná ponuka pracovnej sily, nevytvára sa potrebný tlak na zvyšovanie platov vo firmách. Položila som riaditeľke Punchu otázku, aký je proporcionálny pomer miezd v nákladoch na výrobný proces a musím priznať, že mi nedokázala dať odpoveď. A to je jediná pohyblivá regulovateľná položka firiem pri kalkulácii nákladovosti výroby. Dúfam, že riaditeľka si takúto analýzu urobí a ja sa pokúsim rokovať s vedením firmy ďalej v roli, ktorá mi nenáleží - pripravím pôdu odborárom a bude už na nich, aké mzdové podmienky dokážu vyrokovať do budúcnosti.“
„My nezdieľame optimizmus pani ministerky, naše predpoklady sú po dlhoročných skúsenostiach trochu menej ružové, “ reagoval Emil Machyna. „Boli by sme radi, keby to tak dopadlo, no veľa závisí od toho, ako dopadnú rokovania v Čechách a či sa znova naplno rozbehne výroba v hraniciach na Morave. Aj keď musím priznať, tu je situácia trochu lepšia, pretože ide o pomerne nový podnik, kde sú vyhliadky, že môže prísť ďalšia výroba. Teraz závisí na rýchlosti, akou zareaguje Punch. Oslovili sme našich kolegov v Belgicku, ako situáciu vidia oni, predpokladáme, že prídu k nám na Slovensko.“
Predseda podnikového odborového zväzu Ján Slovík komentoval náladu a situáciu v prevádzke L. G. Philips krátko a výstižne: „Ľudia sú ticho, boja sa o prácu. Punch Campus síce budúcnosť má, no pre „eldží“ to nevyzerá nádejne, takže sa im niet čo čudovať.“