Ruky od chleba bolo treba umyť

“Aj ľudí bolo menej. Oráli, sáli, ale peňazí nebolo kde zarobiť, tak všetci poodchádzali do Ameriky,“ hovorí pani Anna. Aj ona odišla v pätnástich rokoch slúžiť do Tvrdošína k Židom. „Dobrí boli, do kostola nás púšťali, len povedali, narobte zeleniny a repy a iďte do kostola. V sobotu, keď mali šábes, nerobili nič. A potom, keď už bola Veľká noc, tak všetek riad z kuchyne sme museli vyniesť von a druhý z pôjda doniesť, lebo to bol košér riad. Jeden riad bol mastný, druhý mliečny a košér bola iba voda.

Tá išla do každého jedla, do mastného i do mliečneho. Ale mastné s mliečnym sa nesmelo miešať. Veľkonočné svátky trvali dva týždne, počas nich nejedli chlieb, iba macesy. Mne síce kúpili chlieb, ale mi ho dali do chodby, lebo s chlebom som počas Veľkej noci do kuchyne nesmela. A keď som sa najedla, musela som si ísť ruky od chleba umyť,“ spomína na dva roky strávené v židovskej rodine A. Maruniaková. Keď sa vrátila do rodnej obce, chvíľu ešte slúžila u rechtora. V devätnástich sa potom Anna vydala. Neskôr robila na družstve.

Na roky združstevňovania si najstaršia Krivianka spomína takto: „Bolo treba robiť, ale nebolo zle. Každý si zarobil čosi. Horšie bolo iba kontingenty dávať. Pokiaľ sa urodilo, mali sme z čoho dať, ale keď nie, tak sme aj peňázmi museli platiť.“ Dnes žije pani Anna v dome so svojou rodinou. Má štyri vnúčatá a dvanásť pravnúčat. Každý deň zájde do kostola, rada pripravuje obed pre blízkych, v lete ju dokonca môžete zahliadnuť, ako pracuje v záhradke. Podľa čulej starenky sa za tie dlhé roky zmenili najmä ľudia okolo nej. „Prvej boli ľudia láskavejší. Priali si navzájom, a keď niekto nemal, ostatní mu pomohli. Gazdiná zmútila mlieko, zobrala ešte aj za lyžku masla a doniesla chudobným.“