nespracovateľné zvyšky stromov, haluzina a vrcholce korún. Tieto peniaze sú takpovediac vyhadzované do stratena. Zdá sa však, že aj na Orave je už takéto plytvanie peniazmi a ľudským potenciálom minulosťou. Všetky lesné správy štátneho podniku Lesy SR, OZ Námestovo sú totiž od januára tohoto roku zapojené do projektu Biomasa. V prvom kvartáli tohoto roka majú slovenským teplárňam dodať 2000 ton drevenej štiepky, vyrobenej práve zo spomínaného, doposiaľ likvidovaného odpadu.
V pondelok 30. januára prišiel na Oravu vedúci slovenského strediska Biomasa Ján Farkaš spolu s Tomášom Michalatom, vedúcim najbližšieho regionálneho centra Biomasy v Čadci. Cieľom jeho cesty bolo zmapovanie reálnych zdrojov biomasy na Orave. Odborníci zhodnotili možnosti, ako čo najskôr začať spracúvať nevyužiteľnú drevnú hmotu nielen na expedičných skladoch v Oravskom Podzámku, Podbieli, Oravskej Lesnej, Oravskej Polhore, ale aj priamo na miestach ťažby, kde sa v minulom roku spracúvala veterná kalamita. Sprevádzal ich riaditeľ Lesov SR, OZ Námestovo Jozef Herud a vedúci lesníckej výroby Jozef Balážec, ktorý je zodpovedný za prípravu biomasy u OZ Námestovo. Pri prehliadke skládok biomasy sme nechýbali ani MY – Oravské noviny.
„Na Orave nebudeme zatiaľ zriaďovať regionálne centrum, tunajší odštepný závod bude podliehať centru v Čadci. Vždy, keď bude na skládkach a expedičných skladoch dostatok odpadu, čo znamená po cca 300 m3, dopravíme na Oravu štiepkovač, aby pripravenú biomasu spracoval,“ povedal nám Ján Farkaš. „Všetka pripravená štiepka sa bude spočiatku odvážať na skládku teplárne v Kysuckom Novom Meste. No už tento týždeň by sme mali uzatvoriť zmluvu o dodávkach drevnej štiepky na výrobu tepla v Dolnom Kubíne, čo znamená oveľa ekonomickejšie zhodnotenie. V priebehu tohto roka znie zatiaľ predbežná dohoda na dodávku 3000 ton štiepky, ale už v budúcom roku spoločnosť Dolný Kubín plánuje odobrať 6000 ton.“
Čo na to oravskí lesníci? „Biomasa je ekonomicky veľmi výhodné palivo a hlavne - ide o obnoviteľný zdroj energie. Princíp je v tom, že sa speňaží celý strom aj s ihličím, zabezpečí sa maximálna hygiena porastov a vylúči sa riziko pri spaľovaní zvyškov po ťažbe,“ hovorí Jozef Herud. Kým cena jedného gigajoulu tepla vyrobeného zo zemného plynu stojí približne 330 Sk, teplo z biomasy vychádza v prepočte takmer o polovicu lacnejšie. Dokazujú to analýzy teplární a výrobcov tepla, ktorí už s Lesmi SR ako so strategickým producentom drevenej štiepky uzatvorili kúpne zmluvy, na Slovensku ich je päť. S ďalšími tromi istými odberateľmi sú už uzatvorené zmluvy o budúcej zmluve, so štyrmi Stredisko Biomasa rokuje a zmluvy sú „na spadnutie“. Podľa môjho názoru je však veľká škoda, že štát ani Európska únia výraznejšie nepodporujú prvovýrobu drevenej štiepky, peniaze tečú v prvom rade do technológií na jej zúžitkovanie. Je to možno paradox, no na Orave máme hlavne problém získať dostatok pracovných síl na odpratávanie a zhromažďovanie biomasy (haluzina a vrcholce). Preto intenzívne meníme technológiu ťažby (stromová metóda) s využitím mechanizmov (vyvážacie súpravy, lanovky, harvestery). Aj keď nám počasie nepraje, dodávku plánovaných 2000 ton v prvom kvartáli naplníme.“
Dodávky chceme splniť na 100%, výroba energií je predsa strategicky dôležitá úloha,“ dodáva Ján Farkaš. „Nevýhodou však je, že drevená štiepka je veľmi náročná na veľkosť skladovacieho priestoru a musím priznať, že v súčasnosti majú niektoré dôležité teplárne zásobu drevenej štiepky sotva na dva dni. Je našou povinnosťou zabezpečiť im plynulú dodávku drevenej štiepky.“
Vedúceho Regionálneho centra Biomasa v Čadci sme sa spýtali na spôsob spaľovania, pretože je všeobecne známe, že napríklad čerstvé ihličie robí pri bežnom spaľovaní problém. Využije sa na drevenú štiepku skutočne všetka biomasa?: „Áno, zvyšky po ťažbe sa štiepkujú bezo zvyšku. Štiepka sa už ďalej nespracováva, nepeletuje, spaľuje sa priamo. Občas tvorí v kotloch tzv. „spečence“, no zvyšný popol je využiteľný pri ďalšom zaprávaní do pôdy pri zalesňovaní,“ hovorí Tomáš Michalat. „No je to najlacnejšie obnoviteľné a najdostupnejšie palivo, ktoré nemusíme dovážať zo zahraničia. Pritom biomasa uvoľňuje do vzduchu iba toľko oxidu uhličitého, koľko sama absorbuje počas fotosyntézy. Pre obce a mestá je to možnosť vyrábať lacnejšie teplo. Aj keď vstupná investícia je dosť vysoká, prostriedky na nákup technológie čiastočne dotuje Európska únia. Už o niekoľko rokov môžu začať odberatelia na cene tepla šetriť, alebo aspoň cena takto vyrobeného tepla príliš neporastie - v protiklade s nie príliš utešenými prognózami vývoja cien ropy, zemného plynu či elektrickej energie.“
Dostatok drevnej hmoty na štiepkovanie už lesníci pripravili na niekoľkých skládkach na Orave. Už tento týždeň začal štiepkovač z Kysúc pracovať v Podbieli.
Ktovie, ako dlho potrvá a k lesníkom z Lesného závodu Námestovo sa postupne so spracovávaním drevnej hmoty bezo zvyšku pridajú aj urbáre a združenia súkromných vlastníkov lesa na Orave (tieto subjekty obhospodarujú 60 % lesov Oravy)? Možno ani netušia, aký veľký energetický potenciál pri pálení zvyškov po ťažbe vychádza nazmar
