Článok pokračuje pod video reklamou
Nebyť Zuberčanov, Orava sa tu ozvala svojou ponukou už iba v stánku Slovenského zväzu vidieckej turistiky a agroturistiky, na čele ktorého je práve Zuberčan Július Hudec a ktorý neustále dbá o to, aby sa ponuka vidieckeho turizmu dostala na hlavné veľtrhy v Európe. Majiteľ campu Stará Hora Jozef Hnojčík to vie tiež, a preto svojimi materiálmi včas oslovoval práve českého turistu v stánku vidieka, kde sa objavili aj niektoré súkromné penzióny, čo len tohto roku otvorili svoje vráta návštevníkom. Práve tento rok Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Bratislava prvýkrát vo svojej existencii, ponúkala prezentáciu subjektov v stánkoch vo svojich stánkoch úplne zadarmo. Preto je veľmi zaujímavé, že obce a mestá Oravy, ktoré stále hovoria o nedostatkoch finačných prostriedkov na tieto účely, nevyužili túto možnosť.
Škoda, možno súkromné subjekty by ich boli radi zastúpili v stánkoch, a tak by dotvárali obraz Oravy na medzinárodných podujatiach. Boli by tam videli aj to,, ako osobne český minister pre regionálny rozvoj pozval zástupcov zahraničných zastúpení na tradičnú českú zabíjačku a do pálenice: „Nebudete stonat, nebudete mřít, budete-li biskupickou slivovici pít.” Poviete si: to tu už bolo. Ale nie s takou prezentáciou, akú urobili Česi: zabíjačka od začiatku do konca, bryndzové predjedlá, poldňová koštovka višňovej slivovice a zábava na spôsob “čo Čech, to muzikant”. Chytľavé české piesne držali každého a profesionáli cestovného ruchu, na ktorom Slovensko zastupovala tvrdošínska CS-TOURs, odtiaľ odchádzali neradi. Belgický kolega každoročne ťahá autobusy klientov do českej dedinky Jeličná na Šumave. Dedinka má 20 ľudí, ale má jazdiareň a všetky turistické služby! Jedli sme z tanierov Made in Czechoslovakia – každý bol iný, ale to vraj je práve tá terajšia móda.
Môžeš obdivovať: čo tanier, to iný vzor. Jedli sme s chuťou aj ovarovú polievku, a to nie preto, že hlad je najlepší kuchár. Už predtým sme koštovali moravské koláče, škvarky, chlieb, tlačenku a všeličo iné. A to v oblasti Biskupíc nie sú zaťažení len na to svoje. Organizujú aj írske dni s jahňacím mäsom a morkou, alebo v lete výjdu so svojou ponukou na priedomie či do humien a vyzdobení sušenými kukuricami a slamenými kvietkami, ponúkajú dobroty. Mladý hostiteľ mal šarm hollywodského herca, pričom hovoril niekoľkými jazykmi a ten starší, mimochodom riaditeľ základnej školy, nikdy nestuká, že v školstve je bieda….
Veď ročne skolia 200 ošípaných. Ruská kolegynka podotkla: “Oni vedia všetko predať, ešte aj na tej exkurzii, ak nechceš ísť pešo, ideš vláčikom, ak nechceš pomedzi stromky, ideš lanovkou, a ak sa ti navyše nechce po jaskyni, povezú ťa lodičkou.” Iste, zaplatiť treba, ale všetky tieto služby fungujú ruka v ruke. „Ale u vás, Slovákov mi tiež to vaše pečené prasa mimoriadne chutí a vždy sa zamýšľam: Čím to je, či v spojitosti s tým vašim folklórom, či vzájomnou prepojenosťou a jazykovou zdatnosťou našej reči? Či jednoducho za tie roky sme si na seba zvykli tak, že ťažko nás od seba odpútajú.” Pritom nedá mi nespomenúť, a musím fandiť európskym antiglobalistom – ak ich chceme dostať k nám, musia rusky hovoriaci klienti odovzdať na 2 týždne na ambasádu svoj pas a zaplatia 46 dolárov, ak však chcú do magického “šengeja” stačí pas obetovať len na 2 dni na francúzsku ambasádu a za tretinkovú cenu majú otvorených niekoľko európskych štátov. Prečo nás tá Európa blokuje od jedných z najlepších turistov, a sama im otvára dvere dokorán? Každý, kto v tejto oblasti pracuje, vie o čom je reč. Rusky hovoriaci klient sa na dovolenke baví, neráta každý dolár a chce poznať nielen vleky, ale aj kultúru a okolie. Preto práve ruskej klientele Česi venovali mimoriadnu pozornosť aj v médiách.
Bratislavský veľtrh cestovného ruchu Slovakiatour o dva týždne neskôr už bol o niečom inom. V stánku, v ktorom bola súhra ponuky Námestovského, Tvrdošínskeho aj Dolnokubínskeho okresu, hádam prvýkrát takto kompletne za existencie samostatného Slovenska, bolo možné dostať okrem tradičného, rázovitého občerstvenia aj množstvo propagačných materiálov, ale aj podpis jedného z vyvolených na čele s oravským rodákom Tonym Ferleťákom. Viete, že dámy neváhali a dávali si podpisy aj na miesta, ktoré sa bežne neodhaľujú? Šakal, Ľudmila, Kiko, ale aj Ines ich ochotne rozdávali a rozprávali sa s ľuďmi, ktorých najprv zaujala ponuka Oravy. Propagovali sa nielen krásy, ale aj konkrétne ponuky ubytovania, stravovania, a napr. aj ranč. Dlho sme čakali na ponuky mesta Tvrdošín, a ono sa naozaj pochlapilo a dodalo krásnu prezentáciu svojich zaujímavostí, reprezentovaných tvrdošínskym kostolíkom i oravickými bazénami. Núkala ich tvrdošínska študentka s mládežníckym šarmom a rozhľadom.
Možnosť stretnúť sa práve v stánku dostali starostovia a primátori oravských dedín a miest, a tentoraz to mnohí naozaj využili. Aj brezovický starosta prišiel pozrieť, či je o ich obec dostatočný záujem. Mohol byť spokojný. Aj Brezovica, z ktorej sme si mnohokrát len žarty robili, rastie do turistickej krásy a okrem vlekov môže ponúknuť priateľské ubytovanie – lebo Brezovičania takí sú – a nielen to. Za obcou stojí zrekonštruovaný, skrášlený Sedliacky mlyn, niekdajšie rekreačné zariadenie Okresného priemyselného podniku, ktorému dal prvý šmrnc ešte Stanislav Babinský. Ak vám teda bude niekto hovoriť o úžasných zariadeniach, jedno z nich je už k dispozícii a vysoký štandard ponúka náročnému turistovi práve tam. Netrvalo dlho a z myšlienok, za pomoci Európskych fondov, vyrástla skutočná Turisticko-informačná kancelária aj v Trstenej. Eva Chreneková, jej zástupkyňa, prišla s ponukou hornej Oravy a mesta Trstená v rozsahu, ktorý sme očakávali. Zuberec tradične prezentoval v stánku aj samotný starosta a dievčence oblečené v krojoch. Pri hudbe Leoša Vajduláka sa dobre ponúkalo, veď oravské melódie, ktoré vyludzoval zo svojich huslí, len vábili a vábili návštevníkov. A ako Orava privábi turistov cez Slovakiatour, to ukáže nielen letná turistická sezóna, ale už aj najbližšie dni.
