Jeho bohatá kariéra, počas ktorej obliekal dresy ZŤS Košice, Dukly Banská Bystrica, Plastiky Nitra, Vitkorie Žižkov, Drnovíc, Slovana Bratislava, Arisu Solún, DVSC Debrecín a Matávu Šopron mu priniesla v minulosti niekoľko futbalových ocenení. „Najväčším osobným úspechom bolo pre mňa, okrem mojej rodiny, určite získanie titulu slovenského Futbalistu roka v roku 1998,“ povedal Majoroš pre MY - Oravské noviny počas nedávnej návštevy Oravy, keď sa spolu so svojimi zverencami - mladšími žiakmi ročníka 1993 - zúčastnil na mládežníckom turnaji v kliňanskej telocvični.
Jozef futbalovo rástol od trinástich rokov v malej dedinke Geč. Už tam upútal pozornosť trénerov dorastu 1. FC Košice, s ktorými sa stal neskôr majstrom ČSSR. Do oka padol aj trénerom reprezentácie do 18 rokov, s ktorou sa dostal na majstrovstvá Európy i sveta. Veľký futbalový kolotoč sa okolo neho rozkrútil po prestupe do Čiech, kde okúsil aj futbalovú Európu. Prebojoval sa tiež do seniorskej reprezentácie. Po 22-tich rokoch zavesil futbalovú kariéru na klinec. Svoj čas sa rozhodol venovať rodine a trénovaniu mladých talentov v Slovane Bratislava. „Túto ponuku som dostal od šéftrénera mládeže Antona Valoviča. Prijal som ju. V Slovane trénujem od 1. júla minulého roku,“ hovorí tréner prvoligového kolektívu mladších žiakov, ktorý po jeseni zimuje na 4. mieste v tabuľke. Práca s mladými mu prináša radosť i starosti.
Pri futbalovom raste mládeže je podľa neho potrebné byť neustále v strehu. „Deti majú svoje muchy. Ak ich chcete vychovávať k tomu, že raz z nich budú veľké futbalové talenty a hviezdy, tak tie muchy musíte strpieť,“ povedal na adresu výchovy.
Na turnaji v Kline, ktorý vyvrcholil pred dvoma týždňami, sa okrem mladších žiakov Slovana Bratislava predstavil aj výber Oravy a žiaci z Klina, Námestova, Zubrohlavy a Bobrova. Jozef Majoroš spozoroval, že mladí Oravci majú o futbal skutočný záujem. „Je tu veľmi veľa futbalových talentov, ktoré však nikto nepozná. Sú dobrí, mohli by ísť pokojne aj vyššie, ale podmienky im to nedovoľujú.“ Podľa Majoroša problém spočíva najmä v tom, že po revolúcii sa firmy a osoby podporujúce šport nenaučili investovať do budúcnosti - do mladých. „Investície sa im určite vrátia, len musia pochopiť, že tie deti treba podporiť,“ povedal. Mladým naopak odkazuje, aby hrali futbal vždy srdcom. „Nech hrajú tak, aby z toho mali radosť. Nech si z prehier v mládežníckych kolektívoch ešte nerobia ťažkú hlavu,“ podal svoj recept na radosť z hry Jozef Majoroš.
Futbal so srdcom podľa neho majú v sebe aj dospelí Oravci, ktorí držia nad vodou slovenský futbal. Majoroš si myslí, že mená ako Dušan Galis, Dušan Tittel, či v poslednej dobe veľakrát spomínaný Marián Had sú dôkazom toho, že futbal sa hrá i vedie so srdcom akosi lepšie. „Tieto futbalové osobnosti dosť výrazne pozdvihli slovenský futbal. Patrí im vďaka od nás všetkých. Vychovala ich Orava, ale oni ponúkli svoje futbalové umenie celému Slovensku. A to sa cení,“ podotkol. Jozef sem však aj napriek tomu, že má Oravu veľmi rád, nechodieva veľmi často. Najčastejšie spolu s najbližšími cestuje do Dolného Kubína, kde si jeho rodina vychutnáva dobrú lyžovačku. „Ja nelyžujem. To ale nič nemení na tom, že mám Oravu rád,“ povedal.
