Mnohí muži by s nimi hneď menili. Oni však krásu svojej práce vidia v niečom
úplne inom. Navyše tvrdia, že ich odbor je z veľkej časti chirurgický a k jeho výkonu je potrebná poriadna dávka fyzickej sily a zdatnosti. Gynekológovia.
Vladimír Hruda
Vladimír Hruda, ktorý pôsobí na gynekologicko-pôrodníckom oddelení dolnokubínskej nemocnice, začal o profesii gynekológa vážne uvažovať v piatom ročníku lekárskej fakulty v Martine. S niektorými spolužiakmi sa vtedy zapojil do študentskej vedecko-odbornej činnosti, v rámci ktorej sledovali v zdravotníckych záznamoch popôrodný vývoj detí narodených matkám s ochoreniami pečene. V období, kedy s vysokoškolským štúdiom V. Hruda končil (1984), bol o odbor gynekológia- pôrodníctvo veľký záujem predovšetkým medzi mužmi. „Nie každému sa však podarilo získať voľné miesto na oddelení. Mal som asi v tomto smere viac šťastia ako iní, pretože som sa zamestnal v nemocnici priamo v regióne, z ktorého pochádzam,“ vraví dolnokubínsky gynekológ. „Náš odbor má v klinickej praxi výnimočné postavenie. Spája totiž v sebe komplexnú starostlivosť o dvoch jedincov súčasne - matku i jej plod. Súčasne sa naša práca prelína s inými odbormi, čo ju obohacuje, spestruje, ale zároveň ju robí aj náročnejšou. V neposlednom rade je to chirurgický odbor, čím sa stáva atraktívnym pre lekárov, ktorí sú manuálne zruční a chcú čo najskôr vidieť efekt svojej práce.“ Na otázku, či sú lepšími lekármi – gynekológmi ženy alebo muži, nevie Vladimír Hruda jednoznačne odpovedať. „Sú pacientky, ktoré preferujú gynekológov pred gynekologičkami. Nedá sa to však zovšeobecňovať.
Dobrého odborníka okrem zručnosti, vedomostí a skúseností charakterizuje aj takt a schopnosť empatie k pacientke, pričom nejaké medzipohlavné rozdiely v tomto prípade nehrajú žiadnu rolu,“ vysvetľuje lekár, ktorý sa špecializuje na problematiku neplodných manželstiev. A aký je jeho profesionálny najväčší zážitok?
„Samozrejme ma vždy poteší, keď pacientka odchádza z nášho oddelenia spokojná. Ale mojím najkrajším profesionálnym zážitkom je pomáhať pri pôrode vytúženého dieťatka, ktoré sa narodí rodičom zdravé po neúspešných mesiacoch či rokoch života v neplodnom manželstve. Vtedy sa za dojatie nikto z prítomných v pôrodnej sále nehanbí,“ dodáva Vladimír Hruda.
Juraj Dubčák
Primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia nemocnice v Dolnom Kubíne začal po práci gynekológa tiež „poškuľovať“ počas štúdia na lekárskej fakulte v Martine. Pôsobenie na ženskej klinike si totiž vyskúšal ešte ako sanitár-brigádnik. Definitívne rozhodnutie stať sa ženským lekárom padlo u Juraja Dubčáka po absolvovaní štátnych záverečných skúšok z gynekológie a pôrodníctva, kedy mu klinika ponúkla miesto asistenta. Prečo sa rozhodol pre dráhu gynekológa vysvetľuje súčasný primár svojsky a s humorom. „Zavážila u mňa skutočnosť, že náš odbor v sebe integruje operatívnu a pôrodnícku prax. A tiež, že zemeguľa sa netočí okolo svojej osi, ako sa nám to snažia nahovoriť niektorí gynekológovia – amatéri.“ Ako vtedy mladého muža ho ku gynekológii a pôrodníctvu lákala predovšetkým predstava, že keď budú naokolo zdravé a šťastné ženy – mamičky, aj život mužského pokolenia bude ľahší a veselší. „Lebo ako hovorí istý básnik: Žena dom tvorí, ale ho aj borí,“ skonštatuje J. Dubčák. Podľa neho sú muži – gynekológovia voči ženám – pacientkám viac empatickí, než ich kolegyne z odboru. Ani tu však, ako tvrdí, nemožno generalizovať. „Na svojej práci mám najradšej pocit, že dielo sa podarilo, čo potvrdzuje spokojnosť pacientiek. Aj zážitkov z praxe mám, chvalabohu, viac pozitívnych než negatívnych. Najväčšie sú tie každodenné – teda narodenie nového človiečika a možnosť byť pri tom,“ povedal Juraj Dubčák.
Marian Tholt
Marian Tholt, primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia trstenskej nemocnice, bol o kariére lekára rozhodnutý už počas štúdia na strednej škole. Nič nenechal na náhodu a za gymnaziálnych, neskôr aj vysokoškolských čias dosahoval vynikajúce študijné výsledky. Marian Tholt medicínu vyštudoval, rovnako ako jeho dolnokubínski kolegovia, na lekárskej fakulte v Martine. Na rozdiel od nich však od samého začiatku vysokoškolských štúdií vedel , že sa chce zamerať na odbor gynekológia – pôrodníctvo.
„Nie je na tom nič zvláštne, že som sa rozhodol stať gynekológom. Je to do veľkej miery chirurgický odbor, pri ktorom je potrebná určitá fyzická sila, vytrvalosť a zdatnosť. V operačných sálach sa teda viac uplatníme my muži a ambulancie radšej prenechávame kolegyniam,“ hovorí Marian Tholt, ktorý svojmu oddeleniu, na ktorom sa kedysi narodil aj on sám, šéfuje od roku 1995. Svojou prácou žije tristošesťdesiatpäť dní v roku a aj svoj súkromný život podriadil tomu profesionálnemu. Nečudo, že Marian Tholt o sebe vyhlasuje, že je workoholik. Okrem odbornej práce navyše ešte stíha „zháňať“ sponzorské príspevky a venovať sa manažérskym aktivitám. To všetko, ako tvrdí, stíha aj vďaka obetavému pracovnému kolektívu, ktorý ho obklopuje.
S výhradou svedomia
sme nikdy nemali problém
Na slovenskej politickej scéne i medzi občanmi je v ostatných mesiacoch veľmi diskutovanou témou výhrada svedomia, ktorú si môže uplatniť lekár aj v prípade, že pacientka ho požiada o umelé prerušenie tehotenstva. Na postoj lekárov gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia NsP v Trstenej sme sa spýtali primára Mariana Tholta: „S touto otázkou sme na našom oddelení nikdy nemali problémy ani bezprostredne po nežnej revolúcii a nemáme ich ani dnes. Za polstoročie fungovania nášho oddelenia tu lekári vykonali približne 200 interrupcií, z toho väčšina bola robená viac-menej tajne. Od roku 1990 ich tu nerobíme vôbec. Výhrada svedomia našich lekárov by nemala byť problémom ani pre naše pacientky, pretože ak je napríklad pre akútne úrazy oka dosť blízko očná klinika v Martine, cestovanie za oveľa menej akútnym prerušením tehotenstva je oproti tomu nič. No myslím si, že interrupcie nie sú na Orave vypuklým problémom, pretože mladé ženy a dievčatá z nášho regiónu majú v sebe kresťanskou výchovou hlboko vštepenú a zakorenenú úctu k životu, ale aj k tradičným rodinným hodnotám.“
