Písmo:A^-|A⁺00

Podobné nehody sa stávajú častejšie a nie vždy sú tak medializované, o životy prichádzajú pri výkone povolania vojaci, záchranári, hasiči... No tá posledná bola mimoriadna najmä tým, aké množstvo mladých životov pri nej vyhaslo. Preto sme tento raz oslovili Oravcov otázkou: Ako ste osobne prežívali správu o havárii slovenského vojenského lietadla a o tragickej smrti toľkých slovenských vojakov? Ján Červeň, Babín: Bolo to strašné. Myslím si, že za nehodu môže technika. Naši politici sa vozia na nových špeciáloch a vojaci, ktorých vysielajú na misie do najnebezpečnejších častí sveta, sa musia prepravovať na starých vrakoch, ktoré mali byť už dávno v šrote. Marta Toningerová, Nižná: Dotklo sa ma to osobne, lebo medzi nimi boli dvaja mladí muži z rodín z Liptova, ktoré som poznala. Je to obrovská strata pre spoločnosť, lebo to boli už profesionálne a charakterovo vymodelovaní ľudia. Andrea Medvecká, Tvrdošín: Bola to obrovská tragédia. Prežívala som to veľmi intenzívne. Viem sa vcítiť do kože postihnutých o to viac, že aj ja mám priateľa vojaka. Je mi ich veľmi ľúto. Dano Sališ, Dolný Kubín: Dozvedel som sa o tom z televízneho spravodajstva. Vtedy som ešte netušil, že je medzi nimi i jeden Dolnokubínčan. Je to jednoznačne tragédia. Samozrejme, že sa ma to dotklo, i keď nie osobne, keďže som sa so žiadnym z nich priamo nepoznal. Súcitím so všetkými, ktorí prišli o svojich najbližších. Na druhej strane si myslím, že toto nešťastie sa až príliš medializuje. Tatiana Lorencová, Dolný Kubín: Je hrozné, že veľa detí prišlo o svojich otcov, rodičia o synov a ženy o mužov. No myslím si, že celá tragédia je až priveľmi medializovaná. Rodinám momentálne určite skôr ublíži, že sa v ich ranách vŕta celý národ a všetci o tom rozprávajú. Štát by mal určite podať pozostalým pomocnú ruku, no verejnosť a žurnalisti by ich mohli konečne nechať prežiť si svoj smútok osamote.

Článok pokračuje pod video reklamou