A to nemáme na mysli mimozemské civilizácie - priamo na Zem dopadá množstvo mimozemského materiálu jedinečného zloženia v podobe meteoritov. Jedným z tých, ktorého kusy svetoví odborníci a zberatelia v predminulom a minulom storočí vyvažovali zlatom, je meteorit Oravská Magura, ktorého rozmetané zvyšky sa našli koncom 30. rokov 19. storočia v lesoch nad obcou Vavrečka.
Pred dvadsiatimi rokmi sa „stretlo“ viacero náhod a možno len vďaka tomu dnes nie je meteorit Oravská Magura pre Oravcov a Slovákov vôbec zabudnutým „šutrom“. Bola to náhoda, že dnes osemdesiatročný inžinier - elektrotechnik Juraj Klam, niekdajší pracovník Československej akadémie vied, hľadal v určitom období svojho života pokojné a pritom krásne prostredie a našiel ho práve na Slovensku. V čase rodiacej sa televízie viedol obsluhu televízneho vysielača nad Kremnicou. Jedným z jeho mnohých životných koníčkov bolo plávanie, vrátane otužileckého, a tak keď dostal príležitosť usadiť sa s rodinou v susedstve oravského mora, neváhal - na Oravu prišiel približne pred tridsiatimi rokmi. Aj to bola viac menej náhoda. Ďalšia náhoda prišla v roku 1983: nad Vavrečkou ťažbári vyrúbali veľkú časť lesa. Pohľad z veže vysielača, taký každodenný, sa zrazu zmenil. Juraj Klam je však náhodou celý život amatérskym astronómom a záhady spojené s pádmi meteoritov na zem sú mu nie cudzie. Preto jemu pohľad z veže vysielača povedal odrazu oveľa viac ako „obyčajnému“ smrteľníkovi. Zrazu z vtáčej perspektívy vysielača pred sebou videl kráter, vyoraný meteoritom!
Meteorit na dne priehrady?
„Dal som sa do pátrania a zistil som veľa zaujímavých vecí,“ hovorí Juraj Klam, ukazujúc nám starostlivo zozbieraný materiál zo svetovej literatúry, fotografie, laboratórne rozbory a korešpondenciu s vedeckými špičkami.
Myslíte si, že kusy meteoritu sa dajú v okolí Oravskej priehrady nájsť aj dnes? „Samozrejme, ibaže ak niekto niečo aj nájde, pokladá to zväčša za obyčajný kameň, pretože zvyšky úžasne výdatnej železnej rudy mimozemského pôvodu sú na povrchu značne skorodované. Ale keď ich chytíte do ruky, sú ohromujúco ťažké. Podľa mojich prepočtov, čiastočne podložených aj historickými prameňmi, mohol mať meteorit, ktorý v dávnej dobe dopadol na inak monotónny, no v mieste dopadu typickým spôsobom zvlnený svah Magury, priemer približne trištvrte metra a váhu päť ton. No už z neho nezostalo takmer nič, pretože nielen zberatelia a vedci vyvažovali kusy Oravskej Magury zlatom, v zbierkach na celom svete sa z neho nachádza približne 300 kusov s celkovou hmotnosťou 131 kg.“
Na Orave poriadna ruda nebola
„Ale časť tejto vzácnej rudy bola spracovaná v huti, medzi inými aj vo Františkovej huti v Podbieli,“ pokračuje Juraj Klam. „Tak „zmizlo“ zo zemského povrchu asi 1600 kg meteoritu. Až keď správcovia Františkovej huty prizvali k spracovaniu tejto rudy viedenského vedca Heidingera, ten zistil, že nejde o klasickú železnú rudu, ale o meteorit. Možno to bol jeden z dôvodov, prečo nakoniec majitelia Františkovej huty nikdy nedokončili stavbu v tom čase veľmi modernej pece - Heidinger sa totiž vyjadril, že nikde na Orave nie sú a nemôžu byť ložiská rudy, dostatočne bohatej na železo. Žiaľ, k celej práci Heidingera sa mne ani nikomu z mojich spolupracovníkov nikdy nepodarilo dostať, všetko pátranie bolo zbytočné. Najmä preto, že sám som sa začal problematikou oravského meteoritu zaoberať až v polovici deväťdesiatych rokov a po revolúcii a rozdelení Československa mali vedci iné starosti, ako starať sa o takéto „prkotiny“. Vedecké inštitúcie bojovali zrazu s veľkým nedostatkom prostriedkov, dokonca aj o prežitie...“
Mohli sme mať - nemáme
Za zmienku však určite stojí výsledok snaženia Juraja Klama, vďaka ktorému mohlo Slovensko získať aspoň vzorku neobyčajného oravského meteoritu: riaditeľka Národného múzea v Prahe Marcela Bukovanská prisľúbila, že časť zo štyroch vzoriek meteoritu Oravská Magura by mohlo múzeum poskytnúť Slovensku, potrebuje však na to žiadosť z oficiálnej inštitúcie. Ibaže tie inštitúcie, ktoré o vzácny meteorit požiadať mohli, boli po revolúcii zaujaté niečím úplne iným...
Vychádzajúc z vedeckých prác, najmä z práce akademika Karla Tučeka Meteority a ich výskyt v ČSSR (1981), dospel Juraj Klam k záveru, že v okolí Námestova môžu byť až tri miesta dopadu meteoritov alebo meteoritického dažďa rovnakého druhu: spomínané miesto na Magure nad Vavrečkou, ale aj v blízkosti Oravskej Jasenice a pod hladinou Oravskej priehrady. Vtáčí ostrov a Slanický ostrov a s nimi spojené plytčiny údajne môžu byť časťou valu, ktorý vymrštil pri páde najväčší kus meteoritu.
Našlo by sa viac
munície...
Meteorit Oravská Magura je podľa vedcov veľmi podobného zloženia ako meteorit, ktorý vyhĺbil veľmi dobre známy Canyon Diabolo v americkej Arizone. Veľkým prekvapením pre výskumníkov bolo, že v meteorite Oravská Magura objavili drobné kryštáliky čistého diamantu, ktorý v ňom vznikol z iných foriem uhlíka prudkou nárazovou deformáciou a zahriatím na vysokú teplotu.
„Ak si spočítame, koľko hmoty odhadom mohlo pod svahy Oravskej Magury spadnúť, malo by sa v okolí Vavrečky a Námestova určite ešte nachádzať množstvo úlomkov. Riaditeľka Národného múzea v Prahe Marcela Bukovanská tu pôvodne chcela iniciovať hĺbkový výskum s potrebnou technikou, no po prehliadke terénu to vzdala. V kráteri po meteorite, akejsi prirodzenej preliačine inak prehľadného terénu sa totiž počas druhej svetovej vojny skrývali partizáni a zbehovia, ktorí odmietli narukovať v mene Reichu, skrývali tu kone, zásoby... Nemci sa preto rozhodli postaviť delostreleckú batériu na protiľahlý svah pri Námestove a bombardovať úkryt delostreleckou paľbou. Vtedy sa tam dostali tony „falošného železa“, ktoré by techniku veľmi miatli. Okrem toho, v zemi sa môže skrývať množstvo nevybuchnutej munície, čo je pre vedcov, vykonávajúcich hĺbkový výskum obrovské riziko,“ odôvodňuje záujem-nezáujem vedcov o hľadanie zvyškov vzácneho meteoritu Oravská Magura Juraj Klam. „No bolo by veľmi zaujímavé, keby mladí astronómovia – amatéri počas seminárov v prírode začali hľadať – upozorňujem, že iba na povrchu (!) – určite by sa niečo našlo... Treba len chcieť. Ja už nevládzem, no dokážem poradiť kde a prečo, veď mladí dnes k tomu majú všetky možnosti.“