Dolnokubínčan kpt. Dominik Ocelka a kpt. Marián Fábry z Dlhej nad Oravou.
Lietadlo An-24, ktoré vo štvrtok prepravovalo vracajúcich sa 28 vojakov, 7 zamestnancov generálneho štábu a 8 členov posádky, sa večer zrútilo neďaleko maďarskej obce Telkibánya, len desať kilometrov od slovenských hraníc. Najväčšia vojenská tragédia v povojnových dejinách zasiahla všetkých ako smrteľný šíp a celé Slovensko dnes smúti. Najviac, pochopiteľne, rodiny vojakov. Z celej posádky lietadla sa šťastnou náhodou zachránil jediný vojak!
Manželka Mariána Fábryho sa správu o páde lietadla dozvedela z televízie. To, že sa na jeho palube nachádzal aj jej muž, len tušila, definitívne to žene z Dlhej nad Oravou potvrdila až oficiálna návšteva vojakov a starostu Milana Kurčinku u nej doma. „Ako sa dá taká strašná informácia prijať? Len so žiaľom a smútkom,“ vyjadrila pre MY Naša Orava svoje bezprostredné pocity po manželovej smrti Gabrie- la Fábryová. Napriek tomu, že M. Fábry pochádzal zo Spišskej Novej Vsi, pochovajú ho na Orave, aby zostal k svojej rodine a dvom deťom čo najbližšie.
Dolnokubínčan Dominik Ocelka žije už istý čas mimo rodného mesta. Podľa našich informácií rodičia D. Ocelku po oznámení tragickej správy odišli za jeho manželkou a preto sa nám v čase uzávierky novín s nimi nepodarilo skontaktovať.
Na lietadle Antonov 24, ktoré vo štvrtok podvečer „pochovalo“ štyridsaťdva ľudí, v minulosti, počas výkonu funkcie ministra obrany, lietal Ján Sitek, dnes starosta Podbiela. „Je to obrovská tragédia. Vojaci, ktorí v ťažkých podmienkach pomáhajú chrániť životy iným ľuďom, po splnení svojho poslania zahynú. Kruté! Smútim spolu s rodinami všetkých – Oravcov i Neoravcov.“
V roku 2002 počas polročnej misie strážil v Kosove hraničný priestor aj Ivan Garaj z Podbiela. „Pobyt v Kosove je neľahkým aj pre tvrdých chlapov. Slúžil som spolu s jedným krajanom z Dolného Kubína – Miroslavom Hajdúchom. Položil tu svoj život. Som zmätený, nenachádzam vhodné slová, aby som sa v tejto chvíli dokázal vyjadriť k tejto obrovskej leteckej katastrofe a strašnej ľudskej tragédii,“ povedal účastník vojenskej misie v Kosove Ivan Garaj.
„Koncom minulého roka, tesne pred Vianocami a začiatkom tohto roka počas služobnej cesty v Kosove, priamo v Prištine a sídle KAFOR, kde má naša firma stavať budovu, sa o našu bezpečnosť starali traja dôstojníci mierovej misie Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Veľmi sa tešili, že o pár dní sa tu už skončí ich poslanie a že uvidia svojich blízkych. Aj tvrdí chlapi, dôstojníci, ktorých služba na misii je veľmi ťažká a zodpovedná, sa pri spomienke na domov a na svojich najbližších vedia veľmi tešiť. Vo štvrtok, v deň tejto obrovskej tragédie, som sa vrátil zo zahraničia a dozvedel som sa, čo sa stalo. Naši ochrancovia z Kosova boli v lietadle... Česť ich pamiatke!
Česť pamiatke všetkých! Človek, ktorý na vlastné oči vidí, aká ťažká a nebezpečná je služba vojakov mierovej misie v Kosove, si vie úprimne vážiť ich odvahu a ich prácu. Chcel by som vyjadriť úprimnú sústrasť všetkým rodinám a pozostalým“, so smútkom v hlase si na priateľov z tejto mierovej misie spomína spolumajiteľ firmy Drevodom Vladimír Krížo.
Oravu veľmi zasiahla tá strašná správa. V Kosove počas polročných misií zahynuli traja mladí ľudia a pri spomienke na ich náhly tragický odchod sa v srdciach Oravcov vždy rozjatrí bolestná rana.
Autor: lá, aš
