Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Na návšteve vo Vavrečke

Bača Vavrek ako každý deň aj dnes vstal zavčas rána, a pretože už nastali chladnejšie septembrové dni, vyšiel z koliby zistiť, aké bude počasie.


Postavil sa na neďaleký kopec, skúmavý pohľad uprel na oblohu nad Lokcou,
odkiaľ v tom čase najčastejšie prichádzali dažde. Zrazu zbadal, ako sa nad osadou
na Starom mlyne valia oblaky dymu. Pozrel sa pozornejšie a zrazu vidí,
že to horia domy, vôkol nich pobehujú ľudia a nejakí jazdci zapaľujú chalupy fakľami... Zanedlho prišli k bačovi Vavrekovi prví dedinčania,
celí udýchaní a s hrôzou v očiach: dedinu napadli hajdúsi, vraždia ľudí, plienia, pália. Postupne ku salašu prichádzali ďalší a ďalší, rozhodnutí nevrátiť sa viac späť
do dediny a usadiť sa vedľa salaša, na bezpečnejšie miesto...
Tak dajako sa mohla pred viac ako 415 rokmi písať história Vavrečky,
po prvýkrát písomne spomenutej v roku 1590 ešte pod názvom Žigmundka.
(Prameň: monografia obce Vavrečka, 1994)

Skryť Vypnúť reklamu


Odpúšťať si je dôležité
Starosta Pavol Holmík nastúpil do čela obce v roku 1984, po istebnianskom starostovi Jozefovi Callovi (od r. 1980), je teda služobne najstarším starostom na Orave. A hoci odvtedy naša spoločnosť prešla veľkými zmenami, Pavol Holmík zotrváva v čele obce ako pevná skala.
Práca s ľuďmi a pre ľudí býva ťažká a nevďačná. Pre vás sa však, zdá sa, stala zmyslom života?
Keď som nastúpil na miesto predsedu miestneho národného výboru, už som mal skúsenosti z miesta obchodného námestníka riaditeľa v ZVT. No, priznám sa bez mučenia, neraz som sa ocitol v situácii, keď som chcel všetko hodiť za hlavu a zutekať. Napriek svojim skúsenostiam som niekedy mal čo robiť, aby som všetko vydržal. Podmienky boli vtedy úplne odlišné. No povedal som si: obec je ako rodina, musím sa tešiť z každej maličkosti, snažiť sa pochopiť ľudí, ich starosti a problémy. Neviem, čo je to mať nepriateľa - to nie je cesta. Často sa stane, že príde niekto hromžiac a kľajúc, ale pre mňa je vecou cti, aby sme sa rozišli v dobrom a veci si vysvetlili. Snažím sa v každom vždy hľadať v prvom rade to dobré. Odpúšťať si - to je tak dôležité doma, ako aj v dedine. To pre mňa platí dodnes.
Po nežnej revolúcii nastali všade veľké zmeny, nie však vo Vavrečke, hoci ste boli členom KSČ...
Sám som zvažoval, že odídem, no nakoniec som zostal, nechcel som hodiť flintu do žita. Ak ma ľudia nebudú chcieť, musím to prežiť. No neboli ani len snahy o moje odvolanie. Mal som vo voľbách v roku 1990 protikandidáta, no ľudia mi prejavili dôveru, zvolili ma a zdá sa, že sú s mojou prácou viac-menej spokojní dodnes. Druhýkrát som mal protikandidáta - zaujímavé, že vždy to boli ženy - v predchádzajúcich voľbách, no opäť som prešiel s veľkou prevahou hlasov. A či budem aj toho roku kandidovať? Ešte by bolo predčasné o tom hovoriť...
Vavrečka je známa tým, že po dedine nenájdete potulovať sa domácu hydinu.
Hydina na ulici bola aj tu každodenným obrázkom. No keď chceme žiť v susedstve mesta a zachovať si dobrú tvár, museli sme to zmeniť. Čo bolo len v dedine kriku, keď sme začali zhadzovať oplotenie parku! Gazdinky z okolitých domov ju totiž pokladali za ohradu pre svoju domácu hydinu. Tam bola v bezpečí, pri vode... Len nedávno som si spomenul na príhodu, ako som kedysi vravel jednej babke: tetuška, vám sa páčia tie husi a sliepky pred domom, keď ich tu stále držíte, aj krmu im sem sypete? Babka to pokladala za samozrejmosť. Nedávno som ju zastihol vyškrabkávať trávu zo špár chodníka pred domom. Na moju otázku, čo robí, odvetila: Čistím. čistím, veď ako by to tu inak vyzeralo..? Ľudia sa veľmi radi prispôsobujú, keď vidia, že je to pre dobro obce aj ich samých.
Upravené okolie domov - niektoré obce robia rôzne súťaže. Vy nie?
Robili sme ich, ale nikdy nevyhodnocovali. Nemali sme to srdce. Veď kto môže s čistým svedomím povedať: tá záhradka je najkrajšia? Vždy to závisí od uhla pohľadu i vkusu jednotlivca. Pre nás bolo dôležité, že obec opeknieva.
Čo vám dáva práca s ľuďmi?
Vnútorne ma uspokojuje. Boríme sa s mnohými problémami a každé malé víťazstvo pre nás znamená veľa. O tom, že sme nastúpili správnu cestu, svedčí fakt, že kým v roku 1989 mala Vavrečka 997 obyvateľov, dnes ich je 1350, pribudlo tu odvtedy 130 rodinných domov a vekový priemer obyvateľov obce je približne 30 rokov.
Ovplyvňuje život v dedine fakt, že „na dohľad“ susedíte s okresným mestom?
Určite. Obyvatelia sa snažia úroveň prostredia v obci stále posúvať dopredu, kultúra bývania a života vôbec je tu rok od roka vyššia. Báli sme sa, aby nám mladí ľudia nezačali odchádzať za kultúrou do mesta, a preto sme sa rozhodli, že to skúsime urobiť naopak: „ťaháme“ za kultúrou ľudí z mesta do Vavrečky. A zdá sa, že sa nám to darí, pretože na kultúrne podujatia sem prichádzajú mladí ľudia z celej Oravy, nielen tu „zhora.“

Skryť Vypnúť reklamu


Padali sem hviezdy...
V zbierkach meteoritov po celom svete sú kusy meteoritov, ktoré kedysi hromadne padli na územie dnešnej Vavrečky. Žiaľ, „doma“ nezostal z nájdených meteoritov už ani jediný. Meteority s veľkým obsahom železa sa tu našli v rokoch 1830 - 1840. Nájdené kusy odborníci pokladali za výdatný zdroj železnej rudy a postupne ich spracovávala napríklad aj Františkova huta v Podbieli. Na pohľad sa nelíšili od bežných kusov železnej rudy. Až viedenský bádateľ Heidinger v roku 1844 zistil ich pôvod. Krátko po Heidingerovej správe sa nálezy z Oravskej Magury stali predmetom rozsiahlych výskumov. Kusy týchto meteoritov sú uložené napríklad v zbierkach univerzity Tübingen (Nemecko, 45,5 kg), v Prírodovedeckom múzeu vo Viedni (4 ks spolu vážiace 19,8 kg), v Londýne (9 kg), Budapešti (4,85 kg), Chicagu v USA (1,668 kg). Ďalšie kusy s hmotnosťou od 1 do 100 kg sú roztrúsené v zbierkach po celom svete. O oživenie výskumu meteoritov z Vavrečky sa na sklonku 20. storočia snažil astronóm - amatér Juraj Klam z Námestova. V roku 1990 sa k nemu pridal Vratislav Šrobár spolu s amatérmi združenými v spolku Astromet. Výskumy dodnes neboli ukončené.

Skryť Vypnúť reklamu

Vavrečania sú na nich hrdí
• Ján Herkeľ - autor všeslovanskej gramatiky, ktorá vyšla v Budíne v roku 1826. V slovenských kultúrnych dejinách ako prvý vyslovil myšlienku slovanskej jednoty, ktorú o 10 rokov neskôr rozviedol Ján Kollár. Ján Herkeľ je pôvodca slov „panslavizmus“, ktorému dával čisto literárny obsah.
• Theo Herkeľ Florin - básnik a svetobežník, ktorého osud je nerozlučne spätý s Dolným Kubínom, má korene vo Vavrečke.
• Jozef Herkeľ - kňaz a folklorista, zberateľ svadobných zvykov a obyčajov.
• Ignác Matkulčík - učiteľ, kňaz, misionár
• Štefan Smržík - filozof, kňaz, misionár v strednej Afrike
• Kornel Smržík - publicista, výtvarník, básnik
• Ignác Holub - vedec, profesor filozofie a sociológie
• Štefan Kolena - prodekan Vysokej vojenskej školy technickej v Liptovskom Mikuláši
• Vladimír Kasan - kňaz, v rokoch 1991 - 1993 pracovník Rádia Vatikán
Nie sú sami
Neobyčajne bohatá je cezhraničná spolupráca obyvateľov Vavrečky s obcou Vlkoš v Čechách a gminami Łękawica a Osvienčim v Poľsku. „S Čechmi spolupracujeme zatiaľ bez zmluvy, no o to srdečnejšie. Zmluvu o spolupráci podpíšeme v najbližšej dobe. V Osvienčime sme oživili starú tradíciu z rokov 1984 – 89, sami nás oslovili, že vzájomné stretnutia ľuďom chýbajú. A v Łękawici – tam, sme za roky spolupráce už zažili všetky obdobia roka – fašiangy, Veľkú noc, letné slávnosti i Vianoce, podobne, ako oni u nás. Minulý rok získali na kultúrne výmeny peniaze zo štrukturálnych fondov EÚ Poliaci, toho roku my, v týchto dňoch máme podpísať potrebné dokumenty,“ hodnotí všestranné styky obce starosta Pavol Holmík.


„Idem na diskotéku do Vavrečky,“ hovoria aj Dolnokubínčania
Vo Vavrečke je už od roku 1994 každoročne najväčším kultúrnym podujatím odpustová slávnosť na sv. Annu. Je to trojdňový maratón zábavy a veselia, počas ktorého sa stretajú celé rozvetvené rodiny, dávni kamaráti, spolužiaci, seniori, mládež, športovci... Amfiteáter s 1500 miestami je vždy zaplnený do posledného miesta. Každý rok sú na slávnosti ocenení Vavrečania z najrôznejších oblastí života: športovci, darcovia krvi, mamičky mnohodetných rodín, seniori... Nechýba kultúrny program pozvaných hostí zo Slovenska i zo zahraničia, nedeľňajší program pripravujú zas domáci pre hostí a konajú sa športové turnaje. Spočiatku niektorí Vavrečania mali výhrady k spájaniu svetského s cirkevným sviatkom, no dnes je to už dávno zabudnuté.
„Styčným dôstojníkom“ pre kultúru je v dedine pracovníčka obecného úradu Iveta Hvolková. Nie je však typickou referentkou, ale súčasne aj choreografkou dievčenskej tanečnej skupiny Maya a členkou tunajšieho ochotníckeho divadelného súboru Magurka. „Začínali sme hrať divadlo piati, teraz nás je trinásť. Veľa sme sa naučili od bývalého primátora Námestova Ivana Krušinského, ktorý minulý rok zomrel. Dal nám všetko, čo o ochotníckom divadle vedel, a nebolo toho málo. S ním sme odohrali desiatky predstavení po celej Orave. Dnes nás režijne vedie Ladislav Veľký, riaditeľ tunajšej školy a aj toho roku pripravujeme nové predstavenie. No vyzerá to, že kým kedysi v histórii svetového divadla ženské úlohy museli hrávať muži, teraz to u nás bude naopak: ženy budú hrať mužov. Naši chlapi totiž chodia za prácou na týždňovky či do zahraničia a nemajú kedy nacvičovať, čo ako by chceli..,“ hovorí Iveta Hvolková. „Veľmi ma teší, že aj mladí ľudia z dediny prejavujú záujem o verejný život - chcú mať vlastný divadelný súbor, ešte preň nemajú ani názov, no už nacvičili dve divadielka. Len máme problém zháňať pre nich vhodné scenáre, nie sú to už deti, ale ešte ani dospelí.“ Podľa Ivety Hvolkovej začínajú malí „herci“ rásť už v miestnej knižnici, kde si robia rôzne súťaže a kvízy, hrajú scénky. Deti sú aj súčasťou každého Silvestrovského batôžkového plesu, pre ktorý je charakteristické, že naň môžu len páry a rodiny, nikto sám. Už dopredu sa mladí „nezadaní“ ľudia medzi sebou dohadujú, kto s kým pôjde na ples. Pri stoloch sedia celé rodiny s deťmi, navzájom sa navštevujú a vinšujú si Nový rok. Vo Vavrečke sa na Aerobic - maratóne stretajú už tradične priaznivci aerobicu z rôznych kútov Slovenska.
Najpovestnejšie sú však na celej Orave tunajšie diskotéky - na žiadnej z nich totiž nechýba hodnotný koncert slovenského či zahraničného interpreta. „Keď sme chceli konkurovať blízkemu okresnému mestu, museli sme čosi vymyslieť,“ hovorí I. Hvolková. „Okrem toho, nechceli sme, aby nám pri diskotékach mládež urobila z kultúrneho domu „kôlničku na drevo“, muselo to mať úroveň. A tak teraz každý, kto chce u nás organizovať diskotéku, musí zabezpečiť hodnotný kultúrny program. Potom má aj nasledujúca diskotéka úplne inú úroveň. Vystupoval tu už Desmod, No Name, mali sme tu Joža Suchého, Veronu, Emily, SMS-bránu s karaoke show, laserovú show, posledný víkend tu bol Miro Jaroš... Sme veľmi radi, keď počujeme prekvapených Dolnokubínčanov pýtať sa, čo tu máme, že sem chcú ich deti chodiť na diskotéky z takej diaľky...“ Na Slovensku dnes vládne trend „škrtať“ všetko neziskové. „Len kultúra a šport dávajú ľudí dohromady, a tak na ne neľutujeme dať toľko, koľko treba,“ hovorí starosta Pavol Holmík. „Kultúra si u nás na seba polovicu zarobí, no zvyšok dotuje obec. Minulý rok to bolo takmer štvrť milióna korún. No investícia do ľudí je vždy dobrá investícia.“ Obrovský záujem o kultúru vo Vavrečke ilustruje aj fakt, že Vavrečania si domácu svadbu musia plánovať rok dopredu. Na takú dlhú dobu je totiž už vždy dopredu obsadená sála miestneho kultúrneho domu.


Drevená dedina je dávno preč...
Angelina Bronerská je najstaršou obyvateľkou Vavrečky. O dva mesiace oslávi svoje 85-te narodeniny. Prežila tu s manželom Jozefom bohatý a plodný život, aj keď chudobný. Stále čiperná stará pani s jasnou mysľou a dobre slúžiacou pamäťou je živým dôkazom toho, že chudoba cti netratí. V roku 2002 pochovala manžela po takmer 60 rokoch spoločného života, v ktorom vychovali sedem detí - 4 dcéry a 3 synov. Teraz sa už len sama teší z 23 vnúčat a 9 pravnúčat. „Nikdy som nebedákala, keď som čakala ďalšie dieťatko, aj keď to bolo niekedy ťažké. Vždy som len prosila Pána Boha, aby bolo zdravé. Mala som to veľké šťastie, že ma vždy vypočul... Len o dvojčatká som prišla, narodili sa veľmi maličké. Niet väčšieho šťastia, ako zdravá rodina.“
Dnes žije Angelina Bronerská v rodine najmladšieho syna. Synov má stále okolo seba, žijú v Vavrečke, rovnako aj jedna z dcér, ďalšie sa vydali do Štefanova, Námestova či Bratislavy. Jedno z vnúčat žije dokonca za oceánom, v USA. Ako porovnáva najstaršia obyvateľka Vavrečky život v obci kedysi a dnes? „Nechcite odo mňa, aby som porovnávala neporovnateľné. To, čo je dnes samozrejmé, kedysi nebolo vôbec. Keď som chcela nové šaty, musela som chodiť pešo do Zuberca, na robotu do hory zarobiť si nejaký groš. Koľko sme sa tak nachodili. A v nedeľu do kostola: Dolu dedinou až do Námestova sme kráčali bosí, topánky a pančušky v ruke, až pred kostolom v Námestove sme sa poobúvali, aby sme do kostola vošli ako sa patrí... Keď som mala osemnásť, ako teraz moje vnučky - študentky, chodila som za robotou do Nemecka, bolo to za Slovenského štátu, len vtedy to bolo povolené. Robila som u záhradníka, ťažká robota to bola, ale zarobili sme si. Po vydaji bola pre mňa prvoradá starosť o deti, až v 60-tom roku, keď tu založili družstvo, bolo treba ľudí na pole. Všetko sa robilo ručne, a tak v dedine vznikla škôlka pre deti, aby ženy mohli cez deň chodiť na pole... Ešte keď som sa vydávala, všetky chalupy v dedine boli drevené, postavené okolo potoka. Náš dom bol vtedy na okraji dediny, ktorá mala vtedy 90 chalúp. A dnes? Dnes stojí táto naša chalupa, prestavaná a nadstavená, v samom strede dediny! To sa naozaj nedá porovnávať!“
Skutočne, za jeden ľudský život sa Vavrečka vyrástla z 90 chalúp na 380 murovaných domov, z ktorých niektoré nemajú páru. Drevenička sa medzi nimi krčí už iba kde-tu...


Vavrečku už pozná celé armwrestlingové
Slovensko
Malebná obec pod Magurou sa vo svojej bohatej histórii už viackrát preslávila. V poslednom období Vavrečku spoznalo celé Slovensko aj na športovom poli. Z jej radov vzišiel majster Slovenska, ktorým sa v netradičnom športovom odvetví – armwrestlingu (pretláčanie rukou) v roku 2005 stal Peter Kasan.
Tento mladík sa ku pretláčaniu rukou dostal veľkou náhodou. Pred štyrmi rokmi sa so svojimi kamarátmi bol pozrieť na jednej súťaži v Dolnom Kubíne. „Boli sme tam so svojím bratrancom Romanom Kasanom, ktorý sa na poslednú chvíľu prihlásil do súťaže,“ spomína Peter Kasan. „Podarilo sa mu niekoľko zápasov vyhrať a keďže som vedel, že ja ho dokážem pretlačiť, povedal som si – skúsim to.“ Svoju premiéru si zapísal v Breze, kde si zaknihoval prvé víťazstvo. „Trošku ma to povzbudilo. Na ďalšom podujatí som však skončil posledný, chcel som sa na to vykašľať. Prehovorila ma ale moja priateľka a urobila dobre,“ prezradil budúci slovenský šampión. Nasledovala jeho úspešná púť po armwrestlingových súťažiach, ktorá vyvrcholila v minulom roku ziskom dvoch titulov majstra Slovenska v pretláčaní pravou i ľavou rukou do 70 kg. Zároveň si vypýtal aj miestenku na majstrovstvá Európy v bulharskej Sofii, kde ako nováčik skončil deviaty. „Rok 2005 bol pre mňa výnimočný. Vyhral som ešte medzinárodnú súťaž v Čechách Golemova ruka a stal som sa absolútnym víťazom Slovenského pohára,“ dodáva.
Svojími úspechmi dokázal Peter Kasan strhnúť aj ostatných mladých chlapcov a založil Armwrestlingový klub Vavrečka. „Dnes pravidelne súťažíme po celom Slovensku piati. Teší ma ešte, že organizujeme veľmi kvalitnú súťaž, ktorá je už druhý rok zaradená do Slovenského pohára. Nebolo to jednoduché, pretože záujem je veľký. Vďaka našej súťaži tak pozná Vavrečku celé Slovensko,“ upresňuje slovenský reprezentant. Práve koncom januára sa uskutoční 3. ročník Vavrečskej ruky a znova bude mať to najlepšie obsadenie. „Vo Vavrečke sa opäť objaví celá slovenská špička na čele s Jánom Germánusom, ktorý však už bude aj súťažiť.“


Prečo Keťasi a Havkáči
Ako každá obec, aj Vavrečka a Vavrečania si počas svojej viac ako 400-ročnej histórii vyslúžili prezývku, ktorá sa ujala v širokom okolí. Boli dokonca dve. Keťasi a Havkáči. Keťasovo nazvali Oravci Vavrečku preto, že mnohí jej obyvatelia keťasili – obchodovali na jarmokoch. V starších časoch ich volali aj Ďafkáči (ďafať – brechať). Dnes už nie je možné zistiť, či tu bolo toľko brechajúcich psov, že vyslúžili obci prezývku, alebo či jej pôvod siaha k nejakým častejším susedským hádkam – ďafaniu. Častejším používaním spisovnej slovenčiny sa tento výraz zmenil na spisovnejší – Havkáči.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. Päť chýb pri zateplení strechy
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 569
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 798
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 585
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 540
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 824
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 723
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 575
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 370
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 171
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 156
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Príchod armády do Veličnej.

Už desaťročie si držia pozíciu najlepších

Slovenské vzpieranie spoznalo majstrov.

Dolnokubínski vzpierači vyhrali titul v extralige družstiev 10-krát za sebou.

Síce sa nehrá, ale mužstvo sa posilňuje

Dolnokubínsky hokejový klub ohlásil uplynulý týždeň novú brankársku posilu.

Do brány Dolného Kubína prichádza Erik Janek.

Na palubovke góly strieľa, na trávniku im zabraňuje

Martin Adamčík ťahá florbalový klub a hrá i futbal.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Sedemnásťročného chlapca zavalil strom

Leteckých záchranárov zo Žiliny privolali dnes dopoludnia na pomoc 17-ročnému chlapcovi, ktorého v lesnom teréne v katastri obce Zákopčie zavalil strom.

Už ste čítali?