Po tom, ako sa vrátil z Ameriky, sa totiž rozhodol peniaze investovať do vybudovania niečoho, čo poslúži ľuďom. Mlieť obilie na múku k nemu chodili obyvatelia z blízkeho i širšieho okolia. Mlyn žil svojím obvyklým životom dlhé roky. Avšak prišla vojna, a tá do mlyna priniesla obrovskú tragédiu. Istý Hornolehoťan sa raz v noci vplížil do jeho obytnej časti, kde Macákovci žili, a celú rodinu vrátane dieťaťa zavraždil. Dôvodom boli peniaze, ktoré Štefan zarobil v Spojených štátoch amerických, a ktoré si chcel vrah spokojne užiť. Nerátal však s tým, že všetky financie už zabitý muž investoval do stavby a sprevádzkovania mlynu. Svoj brutálny čin páchateľ ospravedlnil pred verejnosťou i políciou tým, že rodina Macákovcov spolupracovala s nemeckými fašistami, a preto si svoju smrť zaslúžila. Keď ale tento istý človek znovu lúpežne prepadol vo Vrútkach poštára, neprepáčil mu už nikto a poputoval za mreže.
Po Macákovcoch prevzali mlyn spolu s pílou v Hornej Lehote ich príbuzní, ktorí ho spravujú dodnes. Múku pre ľudí mlyn s pomocou turbíny vyrábal až do roku 1952. Potom ho začalo využívať miestne poľnohospodárske družstvo na mletie obilného šrotu pre dobytok. Začiatkom deväťdesiatych rokov mlyn v rámci reštitúcie prinavrátili jeho pôvodným majiteľom. V súčasnosti časť mlyna obýva jedna z rodín jeho vlastníkov, druhú spravuje ďalší člen rozvetveného príbuzenstva Stanislav Kompan. Naďalej v ňom šrotuje obilie pre dobytok, i keď už nie na pôvodnom zariadení, a v píle poskytuje miestnym obyvateľom potrebné služby.