Program moderovala Darinkina kolegyňa redaktorka a priateľka Adriana Domanská. Nechýbal vychýrený Miro Dudík a klavirista Daniel Buranovský. Darinka zaspievala so svojou 15-ročnou vnučkou a skupinou Sklo i s Vladimírom Dobríkom, s ktorým si zaspomínali na veselé príhody. Krstu knihy sa zúčastnil Milan Čič, Peter Colotka, Eva Kristínová, starosta bratislavskej časti Staré mesto Peter Čiernik a mnoho ďalších významných osobností slovenskej kultúry.
Zásluhu na vydaní knihy má ilustrátor a vydavateľ Milan Stano. „Súhlasila som s milou a dosť naliehavou výzvou Milana Stana, aby som svoje skúsenosti, ale hlavne rozprávanie ľudí z môjho 10-ročného rozhlasového cyklu Hory, ľudia a pieseň napísala a opísala aspoň v malej knižke. Pôsobivé rozprávanie o ľudskej dobrote našich dávnych a i nedávnych predkov potrebujeme ako soľ, zdôrazňoval mi Milan Stano,“ vysvetľuje autorka. Vznikla tak kniha, ktorá čitateľom prostredníctvom jej spomienok na detstvo, rodičov, súrodencov, Tvrdošín a Oravu i na ľudí, ktorých stretávala na svojich cestách za ľudovou piesňou priblíži život minulého storočia. „Som veľmi rád, že je kniha na svete.
Je to svojim spôsobom svedectvo o starom zmiznutom Slovensku, o osudoch vzácnych ľudí, ktorí už nie sú medzi nami, o našich nádherných tradíciách, ktoré stoja za to, aby sa zachovali. Prostredníctvom nej sa možno čitateľ dozvie viac o našej domovine a ich obyvateľoch,“ hovorí Milan Stano, ktorý si na stretnutie s Darinkou spomína: „Keď som začal rozprávať o zážitkoch pri maľovaní a o Oravcoch, Darinka sa zahľadela na obrazy a začala spievať. Hlas jej tak zvonil, až sa obrazy zachveli a po chrbte mi od krásy naskočili zimomriavky. Dnes meno a tvorba tejto jedinečnej speváčky a zberateľky ľudových piesní patrí do klenotnice našej kultúry pre jej kultivovaný, vrúcny a spontánny spevácky prejav.“
Darinka Laščiaková, rodáčka z Tvrdošína, krásny hlas zdedila po svojich rodičoch. Vyštudovala hudobnú vedu a etnológiu na FF Univerzity Komenského v Bratislave, spievala v Lúčnici a bola dlhoročnou rozhlasovou redaktorkou. Pri cestách za ľudovou piesňou navštívila desiatky rodín, kde zaznamenávala hlasy pamätníkov spievajúcich piesne, ktoré by upadli do zabudnutia. Tak zachránila dnes známu svadobnú odobierku z Lokce, začínajúcu sa slovami „Zbohom ostávajte mamičkine prahy, čo vás prekráčali moje biele nohy…“ i mnoho ďalších.