Článok pokračuje pod video reklamou
Okrem nich sa detský domov rozšíril aj o ďalšiu budovu, v ktorej už druhý týždeň žije dvadsať mladých obyvateľov spolu so svojimi vychovávateľmi.
Priestory bývalej päťtriednej základnej školy obec ponúkla minulý rok ako prebytočné na predaj. Detskému domovu sa ich podarilo získať a v priebehu polroka zrekonštruovať. „Budovu nám treba ešte zatepliť a vymeniť na nej strechu. Päť rokov sa v nej nekúrilo, takže keď tam konečne začalo byť teplo, pozatekali nám niektoré steny,“ hovorí riaditeľka Detského domova v Istebnom Martina Kucharská. Postupne by chcela v areáli domova, ku ktorému patrí kaštieľ, spomínaná novootvorená budova a obrovská záhrada, vybudovať detské mestečko. „Nachádza sa tu ešte jeden dom, na ktorom chceme vymeniť strechu a nadstaviť jedno poschodie. Presťahovali by sa sem ďalšie naše deti, ktoré zatiaľ bývajú v Dolnom Kubíne. Areál potom oplotíme spoločným plotom, myslím si, že to bude mať svoje čaro,“ opisuje plány detského domova M. Kucharská.
Momentálne domov obýva spolu s krpelianskymi deťmi sedemdesiat obyvateľov.
O presune žiakov špeciálnej školy v Krpeľanoch rozhodlo prednedávnom ministerstvo školstva. Všetky deti, ktoré navštevovali špeciálnu školu a zároveň boli v ústavnej starostlivosti, preto museli prejsť do detských domovov. Zatiaľ čo predtým mali stravovanie a ubytovanie zabezpečované internátnou formou, v Istebnom si devätnásť zverencov z Krpelian bude musieť zvyknúť na trocha iný systém existencie. Tunajší detský domov totiž prešiel v roku 2001 úplnou transformáciou, čo znamená, že jeho pôvodne internátna podoba sa zmenila na rodinný, skupinový systém fungovania. „Domováci“, ktorí boli dovtedy zvyknutí na spoločnú stravu pripravovanú kuchárkami, si teraz varia s pomocou vychovávateľov sami vo vlastných kuchynkách. Navyše sú rozdelení do niekoľkých skupín, pričom každá funguje ako samostatná rodinná jednotka.
Zvítanie sa istebnianskych detí s novými obyvateľmi domova bolo podľa slov riaditeľky spočiatku rozpačité.
„Keď sem z Krpelian prišli, boli tichí, nevedeli, do čoho idú. Zabehli sa ale veľmi dobre, aj vychovávateľky si ich pochvaľovali,“ vraví. Skupinku devätnástich novoprisťahovalcov tvoria deti základnej školy i stredoškoláci. Počas týždňa sú všetci v školách, deti v špeciálnej krpelianskej, chlapci dochádzajú do učilišťa v Ladcoch, dievčatá do Liptovského Mikuláša. Situáciu so základoškolákmi však chce Martina Kucharská vyriešiť čo najskôr. „Do júna budú naďalej dochádzať do Krpelian, dohodli sme sa tak s tamojšou riaditeľkou školy. Vždy v pondelok tam naši vychovávatelia deti odprevadia a v piatok pôjdu po nich. Rada by som im však školu vybavila tu, v Istebnom alebo v Dolnom Kubíne, pretože neustále „pendlovať“ medzi Krpeľanmi a Istebným sa nedá. Ak sa nám podarí dohodnúť s niektorou školou tu a zoženieme špeciálneho pedagóga, od nového školského roka by už deti nemuseli za vzdelávaním cestovať.“
Zatiaľ si M. Kucharská želá hlavne jedno - aby si noví obyvatelia na prostredie detského domova v Istebnom zvykli a aby sa v ňom cítili čo najlepšie. Ako sa zdá, všetko je na dobrej ceste. „Keď deti odchádzali po prvom víkende strávenom v Istebnom do školy, bola ich odprevadiť naša vychovávateľka a pri rozlúčke s ňou sa jej dievčatá hodili okolo krku. Aj keď boli u nás len tri dni aj s cestou, našli už v sebe cit, ktorý potrebovali odovzdať,“ dodala M. Kucharská.
