V šľapajách rýchlonohého ľavého krídelníka Jána sa rozhodol kráčať aj jeho syn Milan, ktorý sa v uplynulých decembrových dňoch dožil abrahámovín.
Milan ako žiak mal sklony k viacerým športom a veľmi dobre mu to išlo v hádzanej, hokeji i lyžovaní. V ZŠ v Tvrdošíne sa však vo svojich desiatich rokoch upísal futbalu, ku ktorému ho priviedol učiteľ Jozef Krúpa a bol mu aj prvým trénerom. V žiackych a dorasteneckých rokoch mu nebol cudzí žiadny futbalový post, ale postupne si predsa len najlepšie osvojil post ofenzívneho záložníka. Počas svoje 25-ročnej aktívnej futbalovej činnosti odohral množstvo majstrovských futbalových zápasov najprv v Tvrdošíne, potom v Nižnej a záver futbalovej činnosti ho zastihol opäť v Tvrdošíne. Za toto obdobie má veľké množstvo futbalových spomienok i zážitkov, o ktorých by sa dalo rozprávať možno aj dlhé hodiny. Vzhľadom na to, že bol veľmi dobrým futbalistom a na ihrisku vždy odvádzal poctivý výkon, pri našej vzájomnej debate nemohol opomenúť okrem už spomínaného Jozefa Krúpu, ktorý ho futbalovo formoval v žiackych rokoch, Jozefa Laurinca z Trstenej a v Nižnej Lojza Belopotočana a Mariána Medveckého.
Po odbornej stránke má len tie najlepšie spomienky na Jozefa Michalca z Podbiela. Zo spoluhráčov si najlepšie rozumel s Jozefom Kormanom a Vladimírom Mravcom v Nižnej. Ako to už býva, z množstva futbalových zápasov hráčovi vždy tie najdôležitejšie sa vryjú hlboko do pamäti a spomienok. Ako dorastenec si spomína na zápas s Krásnou Hôrkou na začiatku sedemdesiatych rokov, v ktorom hráči Tvrdošína strelili 16 gólov a on samotný rekordných 7 gólov. Nezabudnuteľný bol aj zápas I. B triedy s Diviakmi na domácom ihrisku, keď dokázali zvrátiť polčasovú prehru 0:2 na konečné víťazstvo 3:2. Druhým takým spomienkovým zápasom bol súboj v rovnakej súťaži s Okoličným, v ktorom strelil Milan jediný a rozhodujúci gól znamenajúci víťazstvo 1:0. Ako študent strojníckeho odboru SOUE v Nižnej patril medzi výborných futbalistov a môže sa pochváliť titulom majstra ČSFR v rámci celoštátnej súťaže stredných odborných učilíšť. Medzi jeho doplnkové športy patrili hokej a hádzaná, ktoré v Podbieli a Nižnej hral aj aktívne. Po skončení svojej futbalovej kariéri sa určitý čas venoval funkcionárčeniu vo FO v Tvrdošíne. V dobrej športovej kondícii sa udržiava aj naďalej, pretože v lete hráva oficiálnu oravskú súťaž internacionálov a v zime mestskú halovú futbalovú ligu v Tvrdošíne.
Je rád, že v jeho futbalovej kariére pokračoval aj syn Martin, ale najmä syn Milan, ktorý hral žiacku I. ligu v Dlhej a v tomto roku ako 16-ročný absolvoval futbalovú premiéru v IV. lige v Nižnej. V ničom nezaostáva ani dcéra Lucia, ktorá je stabilnou hráčkou prvoligového volejbalového družstva v Tvrdošíne. Zahrať si v oficiálnom futbalovom zápase aj so svojimi synmi sa mu nesplnilo, ale je rád, že tohto roku hrajú spolu so synom Martinom halovú ligu v Tvrdošíne v družstve Senátor bar. Počas svojej štvrťstoročnej futbalovej činnosti nemal žiadny futbalový vzor, ale z našich hráčov mu najviac učaroval Ladislav Petráš a zo svetových dal prednosť Pelému pred plejádou ostatných. O tom, že náš jubilant patril naozaj medzi chýrnych futbalistov Tvrdošína svedčí aj to, že sa dostal do „Futbalovej jedenástky storočia“ v Tvrdošíne.