Článok pokračuje pod video reklamou
Pred rokom 1965 jestvovali v meste len dve škôlky. Jedna stála v blízkosti bývalej pošty, druhá na Matúškovej ulici poniže budovy, kde dnes sídlia hasiči. Obe škôlky sa však nachádzali v starých, hygienicky nevyhovujúcich priestoroch, ktoré boli ešte navyše plné myší a potkanov. Túto nepriaznivú situáciu malo vyriešiť zriadenie tretej škôlky, umiestnenej do úplne novej budovy na dnešnej Ulici obrancov mieru.
Svetlo sveta škôlka uzrela prvého decembra 1965 a na rozdiel od svojich predchádzajúcich dvoch „kolegýň“, funguje dodnes. Patrí jej preto titul najstaršej dolnokubínskej materskej školy. V kronike škôlky sa o dni jej otvorenia píše: „I keď bolo studené, sychravé počasie, ľudia sa o desiatej hodine zhromažďujú pred bránou školy, aby boli svedkami slávnostného aktu otvorenia školy. Pred vchodom strážia deti bránu svojho nového príbytku za bielou stuhou symbolickej pásky. Evička Ďaďová a Ľuboško Kudláčovie držia na prikrytom podnose nožničky a ostatné deti stoja s kytkami kvetov v drobných ručičkách popri nich. Prichádza predseda Mestského národného výboru Jozef Reguly, ktorý pásku prestrihol a kľúče od škôlky odovzdal jej prvej riaditeľke Marte Sabakovej.“ Zo spomínanej Evičky Ďaďovej je dnes už zrelá žena Eva Batunová. A tretiu materskú školu v Dolnom Kubíne možno nazvať jej osudovou. V súčasnosti tam totiž pracuje ako učiteľka. „Na škôlku mám krásne spomienky. Tu sú aj začiatky môjho sna stať sa učiteľkou v materskej škole. Keď som doštudovala, zhodou okolností sa tu uvoľnilo miesto a ja som sem mohla nastúpiť. Neskôr som pracovala v iných škôlkach, avšak nakoniec som zakotvila opäť v tejto. Prišlo mi to akési prirodzené, že sa sem vrátim. S týmto prostredím som natoľko zžitá, že si neviem predstaviť robiť niekde inde,“ vraví E. Batunová.
Tretia materská škola sa otvárala každý pracovný deň už o šiestej ráno, čím vychádzala v ústrety pracujúcim matkám. Novopostavené priestory pre škôlku mali byť pôvodne odovzdané do užívania skôr ako v prvý decembrový deň. Dôvodom oneskorenia bolo, dnes už možno trochu smiešne vyznievajúce, nedodanie elektrického sporáka pre kuchyňu škôlkarskej jedálne. Vybavenie škôlkarského dvora bolo podľa záznamov v kronike spočiatku tiež dosť chudobné. Okrem bazéna na kúpanie so šmýkačkou a dvoch pieskovísk tam nebolo nič iné. „Neskôr škôlka dokúpila šesť ihličnanov a dve brezy. Zadovážila i hojdačky a záhradné lavičky pre hry detí,“ spomína kronika.
Okrem dnes už 78-ročnej M. Sabakovej viedli škôlku ďalšie štyri riaditeľky. Za štyri desiatky rokov mala, až na jednu výnimku, čisto ženský pracovný kolektív. Tretiu materskú školu v Dolnom Kubíne navštevuje v súčasnej dobe 120 detí z mesta a okolitých dedín. Svoje aktivity rozšírila pred dvomi rokmi o občianske združenie Žubrienky, ako prvá na Orave sa zapojila do projektu Krok za krokom. Jeho hlavnou lektorkou je Eva Batunová. „Ide o program zameraný na úzku spoluprácu s rodinami škôlkarov, veľký dôraz kladieme aj na individuálny prístup pedagógov k deťom. Kedysi to fungovalo tak, že rodič odovzdal dieťa učiteľkám pri dverách a čo sa odohrávalo za nimi, bolo tabu. Teraz rodičia môžu vstupovať do tried, dokonca sa sami môžu zapojiť do aktivít, ktoré tam prebiehajú. Jednotlivé triedy sú usporiadané do centier aktivít, čo znamená, že deti sa v skupinkách venujú určitým činnostiam, pričom učiteľka pracuje s každou skupinkou škôlkarov osobitne,“ hovorí E. Batunová.
Súčasná riaditeľka tretej dolnokubínskej škôlky Jana Šnajderová tvrdí, že záujmy najmenších sa rokmi zmenili. „Teraz je u takmer každého dieťaťa na prvom mieste počítač. I my už máme v predškolských triedach počítače, aby sa s nimi deti mohli zoznámiť. V minulosti radšej počúvali rozprávky. Dnes ich už rozprávka tak nenadchne,“ skonštatuje riaditeľka a dodáva: „Ale porovnávať to, aké boli deti kedysi a aké sú teraz, je ťažké, pretože životné podmienky sa zmenili. Povedala by som, že deti sú vždy zrkadlom tej doby, v ktorej žijú.“ Spolu s Martou Sabakovou sa však zhodli v jednom - hravosť a výmyselníctvo našich najmenších sú stále rovnaké.
