Zatiaľ to 81-ročnej Zázrivčanke Márii Pagerkovej nerobí žiadne problémy.
Prvé pesničky zložila už ako mladé dievča. Odmalička mala totiž vzťah k hudbe. „Keď som mala šestnásť rokov, chodila som na spev. Spievali sme v sprievode organu, na ktorom hrával jeden Nemec. Ale keď prišlo zlé obdobie, šli po ňom partizáni, tak musel utiecť, chudák,“ rozpráva Mária. „Jój, to boli časy. Až z Ráztok, tam som ako malá bývala, sme chodili spievať dolu do dediny. Dobre bolo,“ zaspomína. „Počas zimných sviatkov zas chodili pod okná spievať najmenší chlapci, po nich vždy prichádzali mládenci a ešte neskôr chlapi,“ pripomína nám staré časy Mária Pagerková. I ona sa snaží skladať také piesne, aby ich ľudia mohli spievať v kostole či pod oknami domov. V jej repertoári sú pesničky svadobné, adventné, vianočné, ale aj pohrebné. Po sčítaní všetkých by sme prišli až k číslu päťdesiat.
Rok čo rok za ňou chodia záujemcovia, aby ich nejakú tú pesničku naučila, alebo pre nich zložila novú. V zázrivskom kostole odznela už nejedna pieseň Márie, do svojho programu si jej hudobné diela zaradil aj folklórny súbor Zázrivček.
Pri skladaní ju nesmie nikto vyrušovať. Sadne si za stôl, alebo sa pustí do nejakej roboty a nechá slová vo svojej hlave voľne plynúť. Zároveň s textom si však už „vyhmkáva“ i melódiu. „Tak to robím, aby šli slová do nôty,“ vysvetľuje Zázrivčanka. Ak sa jej v noci nedá zaspať, vymýšľa pesničky v posteli. A keď sa zobudí... „Pamätám si to ešte lepšie,“ smeje sa Mária Pagerková. „A keď mi znova príde niečo na rozum, tak to pridám k veršom, ktoré som už vymyslela.“
Autor: aš
