Mikulášove zázraky

Deti v oknách sa tešili, lebo ešte nikdy nevideli na saniach lietajúceho Mikuláša. Mikuláš im zamával a zavolal na nich: „Ak ste boli dobré, dostanete darčeky, ale ak ste neposlúchali a robili viac zla ako dobra, dostanete uhlie a „škrobliny“. Deti ho poslúchli, iba Peter nie. Myslel si, že je to len výmysel, lebo keď bol zlý, aj tak darček dostal. Ubližoval zvieratkám, hádzal snehové gule do detí a okien. Deti vždy prišli domov s plačom. Mikuláš sa na neho veľmi nahneval a do jeho čistých čižmičiek, čo mu pripravila mamka s otcom, mu priniesol tiež darček, ibaže slamu, škrobliny a uhlie. Zamyslel sa Peter, čo sa mohlo stať a veruže sa aj rozplakal. Spýtal sa rodičov. „Prečo som ja dostal taký škaredý darček?“ Rodičia boli veľmi prekvapení, veď oni mu do okna nič nedávali, iba čisté čižmičky. Vtedy Peter uveril, že Mikuláš hovoril pravdu a myslel to vážne, keď letel na saniach a mával naňho prstom. Odvtedy Peter verí, že po krajine každý rok letí múdry Mikuláš, čo vždy dodrží slovo a spravodlivo rozdáva darčeky. Mamka s otcom mu v tom pomáhajú.