Od roku 2000 študoval štyri roky v Izraeli Bibliu a archeológiu na biblickej škole, ktorú vedú talianski františkáni. Štúdium bolo zamerané na výučbu tých jazykov, v ktorých je Sväté písmo napísané – hebrejčina, gréčtina, armejčina. Ďalšie štúdium bolo zamerané na krajinu, kde sa udiali historické udalosti, o ktorých sa v Biblii hovorí. Spočívalo v návštevách miest ako je Jeruzalem, Betlehem, Nazaret, Galilejské jazero, pod vedením profesora, ktorý vysvetľoval archeologické nálezy a podobne. To isté sa týkalo krajín ako Jordánsko a Egypt. Cieľ štúdia vychádza z toho, že pre dôkladné poznanie textov a udalostí je potrebné poznať krajinu a prostredie.
Strávili ste v Izraeli Vianoce?
Veľmi dobre si pamätám na Vianoce v Izraeli. Od októbra do marca, niekedy do apríla, je v tejto krajine obdobie dažďov. Teploty sa pohybujú okolo 1 stupňa Celzia. Keď skončí, až do októbra nepadne ani kvapka dažďa. Dvakrát som bol na Vianoce v Izraeli a dvakrát pršalo. Človek, ktorý príde v tomto období do tejto krajiny, si ani neuvedomí, že sú Vianoce. Nie je tam žiadna vianočná výzdoba, z rádií a televízorov sa neozývajú koledy a vianočné piesne. Izrael je krajinou Blízkeho Východu, väčšina obyvateľov je židovská, časť žijúca v autonómnej oblasti pod palestínskou samosprávou je arabská. Kresťania tvoria len malú časť obyvateľstva, okolo 8 až 10 percent. Každé náboženstvo má svoje sviatky, a tak len zamestnanci hotelov sa snažia pripraviť vianočnú atmosféru pre turistov, najmä z Európy a Ameriky, aby im spríjemnili pobyt. Až tam si človek uvedomí, v čom spočíva podstata Vianoc. Nie je to nič z vonkajšieho prostredia - ani vianočná výzdoba, ani hudba z rádia, je to predovšetkým srdce človeka, ktoré sa potrebuje pripraviť na duchovné sviatky. Výnimkou je mesto Betlehem. Prežiť tam Vianoce - je naozaj zážitok. Prichádza veľa turistov, ktorí idú s procesiou zo 7 km vzdialeného Jeruzalema. Videl som, ako idú Nemci, za nimi Dáni, Američania a iní, spievajúc piesne. Niektorí idú peši, iní autobusom či taxíkmi. Betlehem, napriek tomu, že je na arabskom území, je svetelne vyzdobený tak ako u nás, tam je cítiť na rozdiel od iného územia Izraela, že sú Vianoce. Veľkým zážitkom je byť v Betleheme priamo na vianočné sviatky, byť na mieste, kde sa odohrali historické udalosti, kde sa narodil Ježiš Kristus. Mal som možnosť sláviť svätú omšu v Jaskyni narodenia spolu s mojimi profesormi. Slúžil som ju v tichosti nad tým miestom, ktoré zmenilo dejiny sveta. Nebol tam žiadny organ, nespievali sa žiadne vianočné koledy. Vtedy som rozmýšľal a uvedomoval si, že možno práve v takejto atmosfére ticha, dažďa a sychravého počasia sa pred 2000 rokmi narodil Ježiš Kristus. O rok neskôr som slúžil Polnočnú svätú omšu pre komunitu Slovákov. Spievali sme slovenské koledy a omšu sme mali v slovenčine. Doniesli sme kus Slovenska na miesto, kde sa narodil Ježiš Kristus.
Ako ste vy vnímali nepokoje medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi?
Boli situácie, keď sme boli svedkami ich stretov. Palestínčania hádzali kamene po policajtoch, tí sa bránili obuškami a plynom. Naším pravidlom bolo - nikdy sa nedostať medzi dav. Párkrát som zažil pouličné strety, vraveli sme si, poďme inou uličkou, to nedopadne dobre. Stalo sa mi, že som išiel cez miesto, kde o dve hodiny nato vybuchla bomba. Ľudia tam žijú bežným životom, chodievajú do práce, do školy. Jeruzalem je rozdelený na dve časti: na východný – palestínsky a západný – židovský, nie je tam žiadny múr, nie je to uzavreté. Keď nastal konflikt, výbuch – atentátnik sa odpálil, potom bol tento priestor uzavretý a vyšetrovalo sa. Tieto konflikty sú tam stále. Tí, čo si- tuáciu poznajú, nechodievajú na nebezpečné miesta. No takéto nepokoje nie sú po celej krajine. Mám zážitok, keď sme boli so spolužiakom Angelom z Talianska na návšteve v Hebrone neďaleko Jeruzalema. Tam je hrobka Abraháma, jeho ženy Sáry a patriarchov. Bolo tam pokojne, navštívili sme synagógu, kde sú hrobky (druhá časť synagógy je islamská modlitebňa – mešita). Keď sme vychádzali, už bolo miesto prázdne a izraelský vojak na mňa mieril zbraňou. Keď zistil, že sme študenti, upozornil nás, aby sme rýchlo odišli, pretože im hlásili prienik atentátnika. Zdá sa však, že sa už blýska na lepšie časy, začínajú sa riešiť napäté vzťahy medzi Izraelom a palestínskou samosprávou.
Čo vám dalo štúdium v Izraeli?
Predovšetkým poznanie a skúsenosti, ktoré môžem odovzdať svojim študentom a verejnosti.
Ocitol som sa na tých miestach, o ktorých som počúval od malička. Bol to zvláštny pocit byť
v Getsemanskej záhrade a uvedomiť si – tu pred 2000 rokmi bol Ježiš, ísť kalváriou – na tomto mieste bol Ježiš ukrižovaný. Stretol som sa so Slovákmi z rôznych častí Izraela a urobili sme si „slovenský deň“. Zišli sme sa v Jeruzaleme a previezli sa po Galilejskom jazere. Veľa som získal od profesorov, ktorí mali nielen obrovské vedomosti, ale aj ľudský prístup. Štúdiu Svätého písma sa venujú dvadsať-tridsať rokov a s láskou svoje vedomosti odovzdávajú študentom z celého sveta. Škola, v ktorej študovali kňazi, laici, ale i ženy, bola jednou priateľskou komunitou. Pomáhali sme si, pretože každý vedel, čo je to byť vzdialený od domova, spoznávali sme iné kultúry, snažili sa predstaviť tú svoju. Spomínam si, keď som prišiel po prázdninách do školy a doniesol korbáčiky, Taliani, vidiac ich prvýkrát, ich nazvali „syrové špagety“. Pre mňa to bola škola poznania, ale i škola života.