Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Čriepky radosti

BOŽIA MOC ( rozpráva Karol G.) Od roku 1925, ako som si začal pamätať, som robil ako každý môj vrstovník v tých časoch: tvrdo, od rána do večera, každý groš som trikrát v dlani obrátil.

BOŽIA MOC
( rozpráva Karol G.) Od roku 1925, ako som si začal pamätať, som robil ako každý môj vrstovník v tých časoch: tvrdo, od rána do večera, každý groš som trikrát v dlani obrátil. Po vojne som robil v bani. Nepustili ma hneď do steny. Najprv mi nakázali na vozíky nakladať. Stalo sa mi, tesne pred vianočnými sviatkami, že sa mi banvágel s uhlím v úzkom priestore vzpriečil. Keď to štajger zbadal, začal kliať. Chcel mi pomôcť. Stále hrešil. Tlačil bez rozumu. Zachytilo mu prsty popri stene, oškrelo mu ich poriadne. Klial ešte viac. Také nadávky som do tých čias nečul, hoci na dedine človek všeličo počuje. Z ničoho nič mi jednu poriadnu švacnul. Bol som vtedy mocný, no on bol silný ako býk a chlapisko, čo by sa hodil skorej von, ako do bane. Hoci bol štajger silnejší, pustil som sa doňho. Tak som s ním druzgol o zem, že bol z toho otrasený. I vzal na mňa sekeru. Keď sa zahnal, nastrčil som v sebaobrane ruku. Na mojej ruke sa tá sekera zlomila – jemu zostala časť rúčky, mne druhá polovica poriska a sekera s obuchom. Naraz videl, že ja mám sekeru v ruke. Zahodil som ju ďaleko. Bola to božia moc, ktorá zasiahla, že sa tá rúčka zlomila na polovicu a ja som na ruke nemal ani škrabnutie. Chlapi okolo nás len kukali, čo sa stalo. Od tých čias sme od nášho štajgra nepočuli jediného zlého slova, nezaklial, hnusné slová nepovedal, nebral Božie meno nadarmo....

Skryť Vypnúť reklamu

KOLEDY OSEMROČNÝCH
(Anna L. dôchodkyňa) Keď som bola v druhej ľudovej triede, vybrali sme sa na koľadu. Samé dievčence sme boli. Chceli sme koľady spievať, ale slová sme nepoznali, iba jednu, tú o Pastúškoch a ešte na jednu si Marka spomenula: Narodil sa Kristus Pán... ale to bolo málo. Tak sme si vzali modlitebné knižky a modlitby sme spievali ako koľady. Ľudia si vypočuli, vinš sme povedali a vždy dačo dali. Za vinš a pesničku dali päť halierov. Aby ste vedeli, akú hodnotu to malo, vrecúško škrobu stálo dvadsať halierov... Alebo dali kocku cukru. Keď sme došli domov, cukor zabalili do staniolu alebo do nastrihaných papierikov, a – boli salónky. Vykoledovali sme si ozdoby na vianočný stromček a radosti bolo ešte viac.
STARÉ ZVYKY A POVERY

Skryť Vypnúť reklamu

KEĎ MÁRIU DO KANADY PUSTILI
(Z rozprávania môjho kamaráta Jana, čo na vyšnom konci na Hornej ulici býva): ...to ti môžem povedať bez rozmýšľania, kedy som mal najväčšiu radosť: Keď moju Mariannu (volám ju Mária) konečne boľševici po 23-och rokoch pustili za mnou do Kanady. Emigroval som v 1978-om. A za tie roky sme si s mojou iba telefonovali. Aj keď to vtedy stálo dosť, zavolali sme si. Vtedy sme boli prvé Vianoce spolu. Nevieš si predstaviť tú hrču radosti, ktorá zaplavila moju dušu, keď som ju videl stáť predo mnou... vôbec sa mi za tie roky nezmenila. Podobnú radosť som mal, keď môj najlepší kamarát Jožko G. do Kanady za mnou po revolúcii prišiel... Čo som vtedy v tej veľkej krajine robil? Diaľkového šoféra. Od Atlantiku po Tichý oceán mi to niekedy trvalo až štyri týždne.... Čo som za ten čas robila ja?, hovorí Janova žena: Čakala som naňho. Reč som nevedela. Susedia boli nie ako naši. Boli sme blízko seba, ale aj ďaleko od seba. Oni boli inakší, robili si svoje. Ešte dobre, že aj naši, Slováci, tam boli. Lenže vzdialenosti sú tam inakšie. Mala som šoferák, naštartovala som auto a šla na reč aj sto kilometrov ďaleko. A keď mi bolo clivo, šla som s Jankom v kamióne. Aj šoférovala som. Niekedy, na rovnej ceste, aj štyristo kilometrov, ale Janko nikdy nespal, len oddychoval. Tá krajina je krásna, ale ľudia sú tam inakší ako u nás. Uzavretí. Hodne držgrošov. Výnimočne sú aj takí, žeby človeka pohostili. Oni sa na návštevy pripravovali aj tri mesiace vopred... No a domov sme sa s Jankom vrátili, do rodiska. Máme radosť z detí, čo sa už osamostatnili, a máme radosť aj zo seba... Čo človek viac potrebuje?

Skryť Vypnúť reklamu

VIANOČNÉ STRAŠIDLO
(spomína Vierka D.) Neviem, či to bola radosť pre moju susedku, no pre mňa – hej. Susedke Helene zomrel muž po Veľkej noci. Sama žila v dome. Sama žialila. Na Vianoce navarila, ako vždy, no nechutilo jej samej, jedla jej zostalo zo všeličoho. Aby sa jedlo neskazilo. chladničky vtedy ešte neboli takou samozrejmosťou ako dnes, dala zvyšky do hrncov, mäso do veľkej igelitovej tašky a všetko vyložila von, za okno, na mráz. Igelitku zavesila zvonku na klinec, čo ešte nebohý Lojzo do okna zatĺkol. Helena vždy zabúdala, čo kde položila. Už od mladosti vraj taká bola. Po Štedrej večeri sa vyplakala, prečítala si dačo. Von bola riadna metelica, fučalo náramne. Vošla do kuchyne, a – počula: vonku čosi strašne šramotilo. Prestalo. Plieskalo to o okno. Prestalo. Zhasla svetlo, svietiť nechala len na chodbe. Za oknom nič nevidela, len rozmazanú belobu snehu, ktorý bol všade. Šramot sa stupňoval. Plieskanie znelo ako silné zauchá, akoby niekto dlaňou udieral o vonkajšie sklo. Nuž, naľakala sa Helena prenáramne. Spomenula si, mať jej vraveli, že keď otec zomreli, starký prišli na Štedrý večer a počuli ich hlas z komína, potom dym vyšiel z kachlí, a starý otec sa objavili za oknom a všetkým zakývali. Nuž, Helena stála uprostred kuchyne ako primrazená, a keď znovu zašušťalo a začalo plieskať, pokľakla a začala sa modliť: Odpočinutie večné daj ti Pane... Ak chceš vojsť, Lojzko môj, otvorím ti oblok, alebo počkaj, iď z druhej strany. Otvorím ti do domu, príď domov ako človek. Ja som práve vtedy k Helene vošla – kľačala v tme kuchyne, počula som, ako sa modlí. Zažala som svetlo. Keď som videla zmrznutú igelitku zavesenú zvonku na okne, pochopila som. Rozosmiala som sa nahlas. Nikdy som sa tak schuti nezasmiala. A Helena? Keď pochopila, smiala sa aj ona. Tak nám bolo fajnovo, že sme si aj fľašku dobrého vínka otvorili...

NESKORÝ ŠTEDRÝ VEČER
(z rozprávania Barbory P.) Najväčšiu radosť, vravíte? Na Vianoce, vravíte? Najväčšia bola... vlani. Ak robíte v zahraničí ako mulica, dobre zarobíte. Ak natrafíte na taký zárobok. Naša Fila má dobré zárobky v Taliansku. Zlákala tam aj našu prostrednú dcéru, našu Zuzku. Darí sa im. Nevedeli, či prídu, či neprídu domov na najväčšie sviatky. Záležalo na majiteľovi penziónu, či budú mať klientov aj cez sviatky. Nachystali sme s našou najmladšou, s naším poškrabkom, Andrejkou, štedrovečerný stôl ako vždy – pre všetkých. Vždy večeriame o piatej. Náš otec povedal: Počkajme ešte hodinu. O pol hodiny sa ozvali dcéry mobilom: idú taxíkom z Bratislavy, cesty sú vraj zaviate, museli šoférovi sľúbiť vianočnú prémiu, skoro dvojnásobok, aby ich doviezol až na hornú Oravu. Došli šťastlivo. Večerali sme o desiatej. Šofér s nami. Prehovorila som ho, aby v takom čase nešiel naspäť. Dala som mu starkého pyžamo. Prenocoval u nás, aj naraňajkoval sa, zavolal domov že už ide, a – viac peňazí ako sa patrilo od nás ani nevzal, iba to, čo mal na tom počítači pri volante napísané, to vzal. A povedal, že to boli aj pre neho najkrajšie Vianoce, že ho nikdy tak pekne neprijali....

ZÁZRAČNÉ GULE
(z rozprávania Jozefa B.) Mal som vari sedem rokov, keď nám vianočný stromček v prednej izbe sám od seba spadol. Všetky sklené gule sa nám rozbili. To bolo plaču! Naša stará mať povedali: Neplačte, s tými črepinami dačo urobíme. Aj sme urobili. Pozbierali sme črepinky, ktoré sa pozbierať dali. Stará mať šli do obchodu. Oni to vedeli: keď chceli, každého presvedčili – vedúcemu obchodu Kornelovi Pakovi povedali: Pozri, človeče, tvoje vnúčence majú strom ako dom vysoký a na ňom desiatky sklenených gúľ. Predaj mi tie najškaredšie, aspoň desať. Nám sa všetky rozbili. Moje vnúčatá si zaslúžia mať krásne gule na stromčeku. Kornel si vyjednal takto: dá starkej tých desať gúľ a oni budú dostávať jeden týždeň mlieko od našej kravy zadarmo. Starká gule priniesla; boli bezfarebné, s takými škaredými šedivými šmuhmi cez prostriedok. Starká všetky gule natrela akýmsi vlastnoručne vyrobeným lepidlom. Gule od Paka sme oblepili drobnými črepinami z našich rozbitých. Keď sme ich zavesili na jedličku a rozsvietili sviečky a zhasili lampu, izba bola plná farieb – farby sa odrážali po stenách, po nábytku, periny biele bolia pomaľované ako obraz, horúce kachle svetielkovali ako svätojánske mušky v teplej noci. A keď sa gule od sviečok zohriali, pomaly sa začali otáčať a s nimi sa pohli všetky farby...

Tých rozprávaní by bolo ešte priehrštie. Toľko na tieto Vianoce vari stačí. Dovolím si pripojiť svoj pozdrav všetkým čitateľom Našej Oravy: Vinšujem Vám Vianoce /nech Vám vo vrecku štrkoce/ peniažťok zlatý / čo sa nestratí / ten peniaz, čo nemá vrásky / čo je utkaný zo samej lásky/... Koláča mi dajte, Zbohom ostávajte.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  3. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  4. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  5. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  6. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  9. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  10. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  1. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  4. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  5. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 307
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 621
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 722
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 569
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 15 890
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 111
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 256
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 404
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 364
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 540
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Ak stavebník nechce na povolenie čakať, musí pomôcť

Najviac stavebných povolení v okrese vydáva Rabča. Obecný rozpočet nestíha za domami.

Výstavba v časti Grúň.

Hern má krízovú radu aj stopovačov. Strojárne otestovali všetkých zamestnancov

V Herne majú za sebou už šieste kolo testovania na COVID-19. Vedenie strojární odporúča firmám testovanie zamestnancov.

Najlepší strelec mohol ostať v Dlhej, rozhodol sa pre Babín

Marcel Kunocha si vyskúšal všetky pozície. Najlepšie sa cíti v útoku.

Marcel Kunocha (pri lopte) strelil na jeseň 13 gólov.

Chceme, aby mali mladí futbalisti pamiatku

Po skvelých odozvách z minulých rokov sme sa opäť rozhodli spustiť obľúbenú rubriku Predstavujeme futbalové nádeje.

Ukážka z minulých rokov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie v liptovských mestách.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Už ste čítali?