Pred necelým polrokom sa predstavitelia Združenia miest a obcí hornej Oravy obrátili na Vládu SR nielen s výzvou, ale aj návrhom riešenia znevýhodnenosti najsevernejších obcí Slovenska „vďaka“ drsným klimatickým podmienkam. Pretože obyvatelia týchto oblastí sú nútení oveľa viac a dlhšie vykurovať, v platbe za energie prispievajú oveľa vyššími platbami do štátneho rozpočtu prostredníctvom rovnej 19 %-nej DPH. Združenie miest a obcí hornej Oravy navrhovalo riešiť problém znížením daňových sadzieb za energie pre obyvateľov severu Slovenska. Ministerstvo financií návrh Hornooravcov zamietlo s odvolaním sa na legislatívu Európskej únie. Podľa štátnych financmajstrov by takéto zvýhodnenie obyvateľov najchladnejších častí Slovenska bolo v protiklade s článkom 12 Šiestej smernice EÚ, ktorá nepripúšťa zavedenie nižšej sadzby dane u elektrickej energie a plyne.
„Nepočítali sme s tým, že predstavitelia štátu sa odvolajú až na európsku legislatívu a sme veľmi sklamaní, že európske právne normy považujú za nezmeniteľné,“ povedal nám predseda ZMOHO Ján Banovčan. „Sme predsa riadnou členskou krajinou, už dávno nie iba štátom, vedúcim prístupové rokovania. Preto máme právo, ak nie priamo povinnosť navrhovať zmeny, ktoré si žiada život. Veď vyrovnávanie priepastných rozdielov medzi regiónmi je predsa v súčasnosti jednou z priorít EÚ. Dobrým signálom však je, že problém bol už presne pomenovaný a nikto, ani minister financií, ho nespochybnil. No súčasne tvrdenie Ivana Mikloša, že „...jednotnou daňou sa dosiahlo, že súčasná daňová sústava je založená na zásade spravodlivosti a proporcionality, neutrálnosti, vylúčenia duplicity zdanenia, jednoduchosti, jednoznačnosti a účinnosti...“ výsmechom práve pre obyvateľov severu Slovenska, pretože to je nútené klimatickými podmienkami k vyššej spotrebe drahých energií, a teda platí podstatne viac nielen za energie samotné, ale aj v odvode DPH. A to vyvracia minimálne ministrove tvrdenia o spravodlivosti, proporcionalite a neutrálnosti zdanenia.“
Predstavitelia Združenia miest a obcí hornej Oravy pokladajú za úspech už aj to, že sa o probléme verejne diskutuje a nikto ho neodmieta. Preto sa rozhodli presadiť vo všetkých samosprávach v obciach s nadmorskou výškou nad 600 m nad morom vstup do Asociácie horských sídiel Slovenska, ktorá sa zasadzuje za rovnaké princípy: finančne kompenzovať rozdiely medzi najchladnejšími a najteplejšími oblasťami Slovenska. Spomedzi 63 obcí a miest Oravy patrí do kategórie horských sídiel štyridsaťštyri.
Autor: mp